Envirorezort neplánuje v stredu na vládu predložiť návrh zonácií štyroch národných parkov.
Taraba vo svojom statuse uviedol, že Kiča „vraj ide rozposielať listy, aby ministri nehlasovali v stredu na vláde za zonáciu“. Minister mu odkázal: „Radšej nech si šetrí papier.“
Podľa Tarabu Ministerstvo životného prostredia „žiadnu zonáciu nedáva na vládu“, ale predkladá ju na Legislatívnu radu vlády. Tá má podľa neho posúdiť materiál „po stránke súladu so zákonmi“. Až následne sa má rokovať s Európskou komisiou o výsledkoch Legislatívnej rady vlády. „Prípadné pripomienky, ktoré na LRV vzniknú, sa budú musieť zapracovať,“ uviedol Taraba s tým, že „ešte je pred nami dlhý proces“.
Minister pripomenul, že MŽP malo podľa Plánu obnovy povinnosť pripraviť zonáciu, keďže je na ňu podľa neho naviazaná platba vo výške 500 miliónov eur z eurofondov. Materiál podľa Tarabu vznikal dva roky pod vedením štátneho tajomníka Filipa Kuffu a je „výsledkom množstva kompromisov“.
Čítajte viac Vláda podľa ochranárov prepásla schválenie míľnika plánu obnovy, ktorý sa týka zonácií
Taraba dodal, že sa na rokovaní Legislatívnej rady vlády nezúčastňuje, keďže agendu zastrešuje štátny tajomník. Termín na prijatie zonácie je podľa ministra polovica leta 2026. „Ak nemá prepadnúť 500 mil. eur,“ uviedol. Zároveň doplnil, že Slovensko má právo rozhodnúť sa, že zonáciu nechce. V takom prípade sa podľa neho „udeje len to, že za zonáciu nedostaneme daný finančný obnos“.
Vo videostanovisku Taraba vysvetlil, že zonácia je „akoby územný plán pre národný park“. Podľa ministra určuje pravidlá, čo možno v jednotlivých častiach parku robiť, kam možno vstúpiť, kde platí najprísnejšia ochrana a kde môže byť napríklad turizmus.
Pri TANAP-e má podľa Tarabu najprísnejšie chránené územie narásť zo súčasných 45 percent plochy národného parku na 76 percent. „Ako môže niekto rozprávať, že ideme ohrozovať prírodu, keď zásadným spôsobom tú plochu ochrany zvyšujeme?“ pýta sa minister.
V prípade NAPANT-u má podľa neho najprísnejšia zóna ochrany stúpnuť zo 16 percent územia národného parku na 46 percent. Taraba tvrdí, že zonácia má priniesť poriadok aj do miest, kde dnes podľa neho existuje nesúlad medzi formálnym stavom a realitou.
Ako príklad uviedol Štrbské pleso. „Tvárime sa, že Štrbské pleso je len najprísnejšia zóna ochrany. Že tam nestojí žiaden hotel, že tam nie je žiadne parkovisko,“ povedal. Podľa ministra takýto stav fungoval na základe výnimiek. „Tieto výnimky je potrebné mať napríklad, ak chcete ísť lyžovať, pretože sa tvárime, že tie lyžiarske svahy tam nie sú,“ uviedol.
Taraba tvrdí, že po zonácii má „poriadok nastať všade“. Menej výnimiek a pečiatok podľa neho znamená aj menší priestor na korupciu. „Keď je menej pečiatok, menej výnimiek, tak je najmä menej korupcie,“ povedal.
Minister zároveň odmieta, že by zonácia automaticky umožňovala rozširovanie aktivít alebo výstavbu. „Nikto nezískava na základe zonácie právo niečo postaviť, ale všetko podlieha povoľovacím procesom v súlade so zákonmi,“ uviedol. Podľa Tarabu pôjde o postup v súlade s územným plánom, procesmi EIA a zákonom o ochrane prírody.
Ako príklad praktickej zmeny spomenul situáciu v Tatrách. „Deväť rokov nebolo možné vymeniť jedno hrdzavé lano v Tatrách na lanovke. Toto skončí,“ povedal minister.
Kiča však tvrdí, že Európska komisia dala za pravdu argumentom Demokratov. Podľa strany EK potvrdila, že návrhy zonácií národných parkov porušujú európsku legislatívu a ohrozujú peniaze z plánu obnovy. Demokrati tvrdia, že vytvorenie stoviek hektárov nových rozvojových plôch pre priemyselný turizmus, osobitne v Tatranskom národnom parku a Národnom parku Nízke Tatry, nie je v súlade s európskou legislatívou. Zároveň podľa nich ohrozuje úspešné vyhodnotenie míľnika plánu obnovy za 453 miliónov eur.
Útvary Európskej komisie pre plán obnovy a generálneho riaditeľstva pre životné prostredie podľa Demokratov v spoločnom liste zo 7. mája dali strane za pravdu vo veci nedodržania smerníc o strategickom environmentálnom posúdení a o biotopoch. Demokrati tvrdia, že v návrhoch zonácií sa vytvára priestor pre budúce schválenie nových lanoviek, hotelov, zjazdových tratí a ďalšej infraštruktúry priamo v národných parkoch.
„Upozorňovali sme na to opakovane bezmála rok, aj v pripomienkových konaniach, aj osobne Filipa Kuffu, všetko ignorovali. EK teraz jednoznačne uviedla, že takýto proces sa ale bezpodmienečne vyžaduje. Sme radi, že Komisia dala za pravdu našej argumentácii,“ uviedol Kiča.
Podľa neho vedenie envirorezortu ani minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD), zodpovedný za plán obnovy, o probléme neinformovali. Z listu EK je podľa Kiču zrejmé, že Komisia o tejto veci vedie so slovenskými orgánmi intenzívne rokovania.
Kiča tvrdí, že riešením je vylúčiť z návrhov zonácií všetky nové plochy zjazdoviek, vlekov a infraštruktúry priemyselného turizmu. Do takzvanej D zóny s najnižším stupňom ochrany by sa podľa neho mali zaradiť len existujúce stavby v národných parkoch.
„Vyzývame vládu, osobitne ministra Druckera, aby naďalej nekryli ministra životného prostredia Tomáša Tarabu s Kuffom a nehazardovali s európskymi prostriedkami,“ uzavrel Kiča.
Envirorezort kritiku odmietol. „Vyjadrenia pána Kiču sú rovnaké nezmysly ako to, že minister životného prostredia Tomáš Taraba je zodpovedný za to, či je teplo a extrémne sucho,“ uviedlo ministerstvo v reakcii pre TASR.