Európske väznice praskajú vo švíkoch. Slovensko prináša prekvapenie, Česko rekordy

Kým vo viacerých štátoch kapacity zariadení praskajú vo švíkoch, Slovensko zaznamenalo jeden z najvýraznejších poklesov miery uväznenia na kontinente.

Spišiak o Mikim Černákovi: Ak sa dostane von, inšpiruje to mladých

Poslanec za PS a bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak kritizuje film o Mikulášovi Černákovi. Prízvukoval, že sa v skutočnosti ani nedá opísať, aká panika a strach panovali vtedy v slovenskej spoločnosti z masívneho rozmachu podsvetia. Podľa slov Spišiaka bolo by na škodu celej spoločnosti, ak by bol Černák záhadným spôsobom pustený na slobodu.

Západná Európa bojuje s brutálne preplnenými väznicami, kým na Slovensku počet väzňov klesol o 16 %. Čo si o tom myslíte?

Je to úspech, preplnené väznice nikomu nepomôžu a stoja daňových poplatníkov veľa peňazí.

Mám obavy, či tento pokles neznamená, že sa na slobodu dostávajú ľudia, ktorí by mali sedieť.

Sme na dobrej ceste, ale stále máme v prepočte na obyvateľa oveľa viac väzňov ako Západ – musíme v reformách pokračovať.

Čísla sú jedna vec, ale mňa viac znepokojuje starnutie väzňov a s tým spojené náklady na zdravotnú starostlivosť.

Zobraziť výsledky ankety

Mám obavy, či tento pokles neznamená, že sa na slobodu dostávajú ľudia, ktorí by mali sedieť.

Je to úspech, preplnené väznice nikomu nepomôžu a stoja daňových poplatníkov veľa peňazí.

Sme na dobrej ceste, ale stále máme v prepočte na obyvateľa oveľa viac väzňov ako Západ – musíme v reformách pokračovať.

Čísla sú jedna vec, ale mňa viac znepokojuje starnutie väzňov a s tým spojené náklady na zdravotnú starostlivosť.

Správa zároveň upozorňuje na globálne trendy, ktoré pre väzenské systémy predstavujú novú výzvu: starnutie väzenskej populácie a mierny nárast podielu uväznených žien.

Kapacity na maxime a kritický stav v Turecku či Francúzsku

Celkovo sa počet väzňov v Európe na 100 dostupných miest zvýšil z 94,7 (k 31. januáru 2024) na 95,2 (k 31. januáru 2025). Medzi jednotlivými krajinami však existujú priepastné rozdiely. V krajinách s viac ako pol miliónom obyvateľov hlásilo nadmerný počet väzňov, než sú oficiálne kapacity, až 14 väzenských systémov.

Počet krajín, ktoré čelia kritickému preplneniu, stúpol zo šiestich na deväť. Najhoršia situácia je v týchto štátoch:

Turecko a Francúzsko: 131 väzňov na 100 miest
Chorvátsko: 123 väzňov na 100 miest
Taliansko: 121 väzňov na 100 miest
Malta: 118 väzňov na 100 miest

Mierne preplnenie hlási napríklad Fínsko (110) či Grécko (108). Ďalších deväť krajín, medzi nimi aj Česká republika (95), Holandsko či Švajčiarsko, funguje na hranici plnej kapacity.

Slovensko ako skokan v znižovaní počtu väzňov

K 31. januáru 2025 bolo v 51 väzenských systémoch členských štátov Rady Európy za mrežami celkovo 1 107 921 osôb. Priemerná miera uväznenia v Európe zostala stabilná na úrovni 115 väzňov na 100 000 obyvateľov.

Zatiaľ čo v 13 krajinách miera uväznenia prudko rástla – najviac v Turecku (+29 %) a Luxembursku (+20 %) – len v piatich štátoch došlo k výraznému poklesu. Slovensko sa zaradilo na druhé miesto v Európe s poklesom miery uväznenia o významných 16 % (predbehla nás len Ukrajina s –18 %).

Napriek tomuto pozitívnemu trendu však Slovensko v celkových číslach stále patrí ku krajinám s relatívne vysokým počtom väzňov na obyvateľa. S hodnotou 151 väzňov na 100 000 obyvateľov sa nachádzame v rebríčku vyššie ako väčšina západnej Európy. Pre porovnanie, najvyššiu mieru má Turecko (458) a susedné Česko vykazuje 178 väzňov na 100 000 obyvateľov.

Slovenská väzobná realita

Slovensko patrí spolu s Českom či Poľskom ku krajinám s mimoriadne nízkym podielom osôb vo vyšetrovacej väzbe (predbežnom zadržaní). Zatiaľ čo celoeurópsky priemer ukazuje, že každý štvrtý väzeň čaká na verdikt súdu vo väzbe, na Slovensku a v Litve tvorili títo ľudia iba 13 % z celkového počtu väzňov. Naopak, v Albánsku je to až 62 %.

Psychológ o Černákovi: Myslím si, že je pripravený viesť normálny život

Znalec z oblasti psychológie Karel Netík vypracoval znalecký posudok na návrh obhajoby Mikuláša Černáka. Podľa neho odňatie slobody má u človeka význam, ak je nebezpečný. „Inak päťdesiatročný výkon trestu nikoho nepolepší,“ mieni. Otvorené hovorí, že je za prepustenie Černáka. Je presvedčený, že pre verejnosť určite nebezpečný nie je a myslí si, že je pripravený viesť normálny život. / Zdroj: TV Pravda/Eva Štenclová

Cudzinci za mrežami: Západoeurópsky fenomén

Podiel cudzincov vo väzniciach odráža migračné toky a legislatívne prostredie jednotlivých štátov. V celoeurópskom priemere tvoria cudzinci 17 % väzňov, pričom viac ako štvrtinu z nich (27 %) tvoria občania iných štátov EÚ, čo priamo súvisí s voľným pohybom osôb.

Rozdiely sú však extrémne. V krajinách ako Luxembursko (78 %), Švajčiarsko (73 %) či Rakúsko (53 %) tvoria cudzinci väčšinu väzenskej populácie. Naopak, v strednej a východnej Európe je ich podiel minimálny – v Rumunsku predstavuje len 1,1 % a v Azerbajdžane 2,2 %.

Nové výzvy: Starnutie väzňov a viac žien

Priemerný vek európskeho väzňa je 39 rokov, no štatistiky varujú pred starnutím populácie za mrežami. Podiel starších väzňov (nad 65 rokov) vzrástol z 2,5 % v roku 2020 na 2,9 % v roku 2025. Hoci sa to zdá málo, pre väzenský manažment to predstavuje obrovskú záťaž z hľadiska chronických chorôb, zníženej mobility a špecifickej zdravotnej starostlivosti.

Najstaršiu väzenskú populáciu má Taliansko a Portugalsko (priemer 42 rokov).
Slovensko výrazne vyčnieva v kategórii starších väzňov stredného veku (50 až 64 rokov), kde s podielom 28 % obsadilo prvé miesto v Európe.

Zároveň sa v Európe zaznamenal nárast podielu žien vo väzniciach (z 4,8 % na 5,2 %). Tento takmer 9-percentný relatívny nárast môže podľa správy odrážať zmeny v súdnej praxi alebo štruktúre trestnej činnosti. Najvyšší podiel žien eviduje Maďarsko (8,8 %) a Česko (8,6 %).

Štatistiku vydala Európska rada na svojom webe.