Vojna na Ukrajine trvá už 1 548 dní.
Čítajte viac 1547. deň: Masaker v ruskej dronovej škole: Ukrajinci tvrdia, že zabili najmenej 65 kadetov. Zelenskyj hlási zásah ruskej FSB
13:13 Podpora Ukrajiny nie je charita, ale strategická investícia do bezpečnosti Európy. Každý zničený ruský tank na Ukrajine znamená menšiu hrozbu pre európsku bezpečnosť. Na bezpečnostnej konferencii Globsec Forum 2026 to dnes povedal estónsky minister obrany Hanno Pevkur. Pripomenul tiež výrok bývalého amerického prezidenta Dwighta D. Eisenhowera, že agresora zastaví iba sila. Pevkur sa dnes ráno pri príležitosti návštevy Prahy stretol aj so svojím českým náprotivkom Jaromírom Zůnom (za SPD) na ministerstve obrany. Zhodli sa, že súčasné bezpečnostné výzvy vyžadujú úzku koordináciu v oblasti obrany a chcú prehĺbiť spoluprácu medzi oboma krajinami, uviedol úrad na svojom webe.
Európa od plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu podľa Pevkura prešla zásadnou strategickou zmenou, stále však nie je pripravená čeliť všetkým bezpečnostným hrozbám. Hoci sa kontinent od pocitu spokojnosti so stavom bezpečnosti posunul k vyššej naliehavosti, stále nie je v plnej pripravenosti. Samotné zvyšovanie obranných rozpočtov podľa neho nestačí, ak sa peniaze nepremenia na reálne vojenské schopnosti a pripravenosť.
Pevkur pripomenul, že obranné výdavky krajín Európskej únie tento rok podľa odhadov vzrastú na približne 480 miliárd eur, pričom vlani predstavovali asi 370 miliárd eur. „Peniaze samy o sebe nevytvárajú odstrašenie. Dôležité je, či sa zdroje premenia na kontrakty, kontrakty na schopnosti a schopnosti na skutočnú operačnú pripravenosť,“ povedal. Varoval, že inak môžu investície zostať iba palivom v zaparkovanom aute.
12:55 Ruské útoky na Zakarpatskú oblasť, ktorá bola od začiatku plnoformátovej invázie doteraz mimo priamych zásahov, mohli byť podľa expertov signálom Moskvy smerom k novému maďarskému vedeniu. Denníku The Telegraph to povedal Péter Krekó, riaditeľ budapeštianskeho Inštitútu politického kapitálu.
12:27 Ukrajinské drony zasiahli v piatok školu v Ruskom okupovanej Luhanskej oblasti. Útok si vyžiadal minimálne štyroch mŕtvych a desiatky zranených, oznámili ruskí predstavitelia. Ruskom dosadený gubernátor Luhanskej oblasti Leonid Pasčnik na sociálnych sieťach uviedol, že ukrajinské drony zaútočili na akademickú budovu a internát školy v meste Starobiľsk.
„Drony zaútočili na internát, v ktorom spali a oddychovali študenti filiálky Luhanskej pedagogickej univerzity, po čom došlo prakticky k jej zrúteniu,“ spresnil gubernátor, ktorého cituje agentúra TASS. Podľa jeho slov sa v čase útoku nachádzalo na mieste tragédie 86 detí vo veku od 14 do 18 rokov, z ktorých ďalších 35 utrpelo zranenia rôznej miery závažnosti. Vyšetrovací výbor Ruska, ktorý vyšetruje závažné trestné činy, obvinil Ukrajinu z toho, že na budovu podnikla nálety štyrmi dronmi. (AFP, Reuters, TASS, TASR)
11:40 Plánované obnovenie ruského veľmocenského postavenia sa podľa nemeckého denníka Bild v piatom roku plnoformátovej invázie na Ukrajinu mení pre Kremeľ na čoraz vážnejšiu krízu. Denník poukazuje na tri hlavné problémy, ktorým Vladimir Putin podľa nej aktuálne čelí.
Čítajte viac Tri náhle údery pre Putina: vojna vyzerá pre Rusko čoraz horšie, píšu v Nemecku
11:35 Šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha sa vo Švédsku stretol s novou maďarskou ministerkou zahraničných vecí Anitou Orbánovou. Zhodnotili prvé kolo bilaterálnych konzultácií na expertnej úrovni o národnostných menšinách, ktoré sa konalo tento týždeň a dohodli sa, že druhé kolo sa uskutoční na budúci týždeň, napísal Sybiha v piatok v príspevku na platforme X.
„Obaja si uvedomujeme dôležitosť pokroku v tejto oblasti. Snažíme sa nájsť konštruktívne riešenia a dosiahnuť hmatateľné výsledky. Z mojej strany som zdôraznil kľúčový význam vstupu Ukrajiny do EÚ a včasného otvorenia rokovacích skupín,“ uviedol Sybiha.
Ukrajinský minister zahraničných vecí tiež podľa vlastných slov informoval ministerku Orbánovú o situácii na bojisku, mierovom procese a potenciálnej novej úlohe Európy.
“Zhodli sme sa, že obnovenie nášho dialógu je pozitívnym vývojom pre naše národy, aj pre celú Európu a koordinovali sme ďalšie bilaterálne kontakty na všetkých úrovniach,“ dodal Sybiha. (TASR)
6:37 Najmenej štyria civilisti vo štvrtok zahynuli a ďalší piati utrpeli poranenia pri ruských útokoch kĺzavou bombou a dronmi vo východoukrajinskej Doneckej oblasti.
Traja muži zahynuli v meste Druškivka asi 20 kilometrov od frontovej línie po útoku kĺzavou bombou, napísala na sociálnej sieti Telegram regionálna prokuratúra. O hodinu neskôr bolo hlásené úmrtie osoby, ktorej auto zasiahol dron.
Kĺzavé bomby zhadzujú ruské stíhačky z bezpečia vlastného vzdušného priestoru, odkiaľ sú navádzané k cieľom vzdialeným až niekoľko desiatok kilometrov, vysvetľuje agentúra DPA.
Ukrajinský minister obrany Mychajlo Fedorov podľa správ médií vyhlásil, že Ukrajina vyvinula vlastnú kĺzavú bombu obsahujúcu 250 kilogramov výbušnín, ktorá má byť čoskoro nasadená na bojisku.
Bomba s ukrajinským názvom „Vyrivniuvač“ (Vyrovnávač) je určená pre ukrajinské lietadlá MiG-29, Su-24 a neskôr aj F-16 a Mirage 2000. (afp, tasr)
6:32 Estónsko, Lotyšsko a Litva po najnovších incidentoch s dronmi v Pobaltí žiadajú spojencov z NATO, aby im poskytli väčšiu pomoc v oblasti protivzdušnej obrany.
Tieto tri krajiny, ktoré sú členmi NATO a Európskej únie, vo štvrtok uviedli, že chcú koordinovane reagovať na nepravdivé tvrdenia Moskvy, že svoj vzdušný priestor sprístupnili Ukrajine, aby odtiaľ mohla podnikať útoky proti Rusku.
Vyhlásenie vydala litovská prezidentská kancelária po telefonickom rozhovore troch prezidentov a zverejnila ho v spoločnom vyhlásení.
„Vidíme jasný pokus o eskaláciu napätia v našom regióne a súčasnú koordinovanú dezinformačnú kampaň proti pobaltským štátom,“ uviedol litovský prezident Gitanas Nausėda po rokovaniach so svojimi náprotivkami Alarom Karisom z Estónska a Edgarsom Rinkevičsom z Lotyšska.
„Musíme zostať jednotní, posilniť naše schopnosti v oblasti protivzdušnej obrany a boja proti dronom a spoločne sa usilovať o to, aby spojenci z NATO venovali ešte väčšiu pozornosť bezpečnosti východného krídla,“ zdôraznil Nausėda.
V spoločnom vyhlásení hlavy štátov zdôraznili potrebu ďalej posilňovať schopnosti NATO v oblasti protivzdušnej obrany v regióne. To zahŕňa nasadenie ďalších systémov na boj proti dronom a prechod od samotného monitorovania vzdušného priestoru ku komplexnej protivzdušnej obrane. (dpa, tasr)