Anketa: Ako má vyzerať bezpečné a odolné Slovensko?

obchodnyregister 2026.05.24.

Odpovedajú biskup František Trstenský, ombudsman Róbert Dobrovodský, ekonómka Brigita Schmögnerová, arabista Attila Kovács, profesor medzinárodných vzťahov Jaroslav Ušiak, environmentálny sociológ Tomáš Chabada a bývalý politik Boris Zala.  

Osobnosti, ktoré sa vyjadrili do našej ankety, sa zhodujú, že bezpečné a odolné Slovensko nestojí len na armáde či ochrane hraníc, ale najmä na dôvere, fungujúcich inštitúciách, kvalitnom riadení štátu a súdržnosti spoločnosti.

Varujú pred polarizáciou, dezinformáciami, stratou dôvery vo verejné inštitúcie, sociálnou neistotou aj oslabovaním demokracie a zdôrazňujú, že odolnosť krajiny sa buduje cez vzdelanie, právny štát, solidaritu, občiansku zodpovednosť a schopnosť spolupracovať doma aj s našimi spojencami.

Odpovedajú biskup Spišskej diecézy František Trstenský, ombudsman Róbert Dobrovodský, ekonómka Brigita Schmögnerová, arabista Attila Kovács, profesor medzinárodných vzťahov Jaroslav Ušiak, environmentálny sociológ Tomáš Chabada a bývalý politik Boris Zala.

Rôzne osobnosti verejného života hovoria v našej ankete aj toto:

  • „Priamu vojenskú deštrukciu v tomto čase nepredpokladám. Ale je potrebné, aby sme minimalizovali aj vnútorné riziká: a to predovšetkým nekompetentné riadenie tak na úrovni štátu, regiónov a miest.”
  • „Dnes sa už vojna nevedie len zbraňami ale aj hybridne – teda cieleným šírením dezinformácií, hoaxov a nenávisti, či strachu s cieľom rozdeliť nás.”
  • „Najväčším ohrozením pre bezpečnosť a odolnosť Slovenska nie sú teroristi či cudzia invázia, ale ľahostajnosť, provinciálny egoizmus, nenávisť a ignorancia.”
  • „Skutočná sila krajiny sa rodí predovšetkým vo vzťahoch medzi ľuďmi — v dôvere, solidarite, schopnosti viesť dialóg a v ochote niesť zodpovednosť jeden za druhého.”
  • „Slovensko nebude bezpečné, ak nestaví na vzdelanie, kultúrnosť a schopnosť kooperovať a ak nezamedzí, aby horných 1% alebo 10% ukoristili politickú moc a presadzovali svoje záujmy na úkor všetkých ostatných.”
  • „Zákony a iné predpisy sa budú pripravovať odborne po kvalitnom zhodnotení spoločenských potrieb a verejného záujmu.”

Anketa je súčasťou projektu Fórum Slovensko, prvého nezávislého občianskeho fóra na Slovensku, ktoré spája živé diskusie 60 občanov s digitálnymi diskusiami DEMDIS pre celú verejnosť.

Zapojiť sa môžete aj vy – hlasujte na konci článku pod odpoveďami.

Ako má podľa vás vyzerať bezpečné a odolné Slovensko?

Boris Zala

filozof, publicista a bývalý poslanec Národnej rady SR aj Európskeho parlamentu

Boris Zala

Tak, aby neboli ohrozené žiadne civilné služby obyvateľom: prevádzky nemocníc, operačných sál a zariadení; bankových služieb; energetickej infraštruktúry – teda aby neboli narušené plynulé dodávky energií pre výrobu, ale aj pre domácnosti; ďalej účinné protipožiarne a protipovodňové opatrenia. A desiatky ďalších služieb potrebných pre chod krajiny. Samozrejme v tomto zmysle sú vonkajšou hrozbou predovšetkým kyberútoky.

Priamu vojenskú deštrukciu v tomto čase nepredpokladám. Ale je potrebné, aby sme minimalizovali aj vnútorné riziká: a to predovšetkým nekompetentné riadenie tak na úrovni štátu, regiónov a miest. A úzka spolupráca v rámci Európskej únie: tá má ako celok kapacity aj prostriedky minimalizovať dopady na obyvateľstvo a výrobu – od nepriateľských hrozieb po prírodné katastrofy.


Jaroslav Ušiak

profesor medzinárodných vzťahov a prodekan Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici

Jaroslav Ušiak

Bezpečné Slovensko, to je dnes hlavne o budovaní celospoločenskej odolnosti. Teda o prepojení štátu, jeho zložiek a občanov, jednoducho celej spoločnosti. Prvým pilierom je dôvera medzi našimi spojencami v NATO a EÚ a k tomu pripravená a vyzbrojená armáda. Občania proste musia vedieť čo majú v kríze robiť. Bez spoľahlivých partnerov a vzájomnej dôvery s nimi to nejde. Druhý pilier je o ochrane bežných služieb a fungovania štátu. Štát tu musí úzko spolupracovať so súkromným sektorom aby nám pri hackerskom útoku nezlyhali nemocnice, banky, elektrárne či úrady.

No a tým tretím, z môjho pohľadu absolútne najdôležitejším pilierom, sme my – spoločnosť. Dnes sa už vojna nevedie len zbraňami ale aj hybridne – teda cieleným šírením dezinformácií, hoaxov a nenávisti, či strachu s cieľom rozdeliť nás. Rôzne štáty si vytvárajú organizácie, skupiny, siete aby u nás menili verejnú mienku, podrývali našu demokraciu. Odolné Slovensko bude také, kde verejnosť a štát potiahnu za jeden povraz a nenechajú si cudzími mocnosťami zobrať zdravý rozum a rozbiť súdržnosť.


Attila Kovács

religionista, arabista, odborník na Blízky východ z Univerzity Komenského

Attila Kovács

Najväčším ohrozením pre bezpečnosť a odolnosť Slovenska nie sú teroristi či cudzia invázia, ale ľahostajnosť, provinciálny egoizmus, nenávisť a ignorancia. Bezpečná a odolná krajina by sa mala organizovať na základe občianskeho a nie etnického, náboženského či ideologického princípu. Ľudia by mali jednať zodpovedne, dbať o svoje okolie a komunitu, aktívne sa spolupodieľať na budovaní civilných aj štátnych inštitúcií.

Nemali by byť však ľahostajní ani ku globálnemu dianiu či už ide o politické, humanitárne či ekologické záležitosti. Občianska zodpovednosť, aktívny podiel na veciach verejných, transparentné a rešpektované inštitúcie, to sú tie faktory, ktoré robia krajinu bezpečnou. Odolnejší je strom ktorý má pevné korene a nie ten, ktorý je oplotený betónovým múrom.


František Trstenský

biskup Spišskej diecézy, profesor teológie, odborník na biblické vedy

František Trstenský

Som presvedčený, že bezpečné a odolné Slovensko sa nezačína iba pri technických otázkach obrany štátu. Skutočná sila krajiny sa rodí predovšetkým vo vzťahoch medzi ľuďmi — v dôvere, solidarite, schopnosti viesť dialóg a v ochote niesť zodpovednosť jeden za druhého.

Myslím si, že dnešná doba nás veľmi pozýva znovu objaviť kultúru stretnutia a dôvery. Potrebujeme menej rozdelenia a viac ochoty počúvať sa navzájom. Bezpečnosť totiž nie je iba otázkou ochrany územia, ale aj ochrany hodnôt, na ktorých stojí zdravá spoločnosť.

Verím, že budovanie dôvery, múdrosti, medziľudských vzťahov a vedomia spolupatričnosti patrí dnes medzi najdôležitejšie úlohy nás všetkých.


Brigita Schmögnerová

ekonómka, bývalá politička a ministerka financií

Brigita Schmögnerová

Voči čomu by malo byť Slovensko odolné v horizonte r. 2040?

  • voči sociálnej degradácii zahŕňajúcej nebývajúcich, žijúcich v rôznych podobách chudoby (príjmovej, energetickej, dopravnej, environmentálnej)
  • voči klimatickým zmenám, ktoré ignorantsky urýchľujeme
  • voči tzv. všeobecnej AI, ktorá masu ľudí odsúva na okraj spoločnosti
  • voči nedostatku energetických zdrojov dosiahnutím energetickej bezpečnosti z domácich zdrojov, t.j. z OZE
  • voči potravinovej nedostatočnosti starostlivosťou o pôdu a ekologické hospodárenie na nej

Slovensko nebude bezpečné, ak nestaví na vzdelanie, kultúrnosť a schopnosť kooperovať a ak nezamedzí, aby horných 1% alebo 10% ukoristili politickú moc a presadzovali svoje záujmy na úkor všetkých ostatných.


Róbert Dobrovodský

Verejný ochranca práv SR, právnik a pedagóg

Róbert Dobrovodský

Slovensko, ktorého orgány (štátne orgány, samosprávy a všetky iné orgány verejnej moci, ktoré sú spôsobilé zasiahnuť do práv ľudí a právnických osôb) sa budú striktne riadiť právnymi normami. Budú bezvýhradne vyznávať vládu práv (rule of law) a nebudú brať ohľad na subjektívne predstavy osoby, ktorá vedie tento orgán.

Orgány budú rešpektovať rozsah ľudských práv, ktorý je garantovaný Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi. Tieto orgány budú poskytovať ochranu a rozhodnutia v zákonných lehotách.

Slovensko, v ktorom sa eliminuje svojvôľa úradníkov.

Slovensko, v ktorom zákony a iné predpisy sa budú pripravovať odborne po kvalitnom zhodnotení spoločenských potrieb a verejného záujmu.

Slovensko, v ktorom donucovacie orgány (polícia, vyšetrovatelia a pod.) a justičné orgány poskytnú ochranu zákonne a bez prieťahov. Tým sa eliminujú spoločenské konflikty. Pri nich totiž hrozí, že si ľudia „začnú brať spravodlivosť“ do vlastných rúk, ak budú vidieť, že orgány, ktoré dostali monopol na násilie, zlyhávajú.


Ako znížiť polarizáciu, zvýšiť dôveru a pripraviť Slovensko na krízy? Tieto otázky sa zdajú zložité — práve preto sa pýtame vás. Chceme spolu hľadať riešenia, aby sme sa tu cítili bezpečnejšie.

Otázku „Ako by malo vyzerať bezpečné a odolné Slovensko?“ sme otvorili aj na živých stretnutiach Fóra Slovensko. Ukázalo sa, že keď spolu ľudia hovoria osobne a s rešpektom, dokážu nachádzať spoločné a užitočné závery.

Teraz potrebujeme vedieť, čo si o nich myslíte vy. Pomôžte nám dostať diskusiu aj Dobre mienené rady do všetkých kútov Slovenska. Zapojte sa do diskusie a tvorme spolu bezpečné a odolné Slovensko!