Rusko zakázalo dovoz kvetov, koňaku aj minerálky z Arménska. Prečo sa Putin pomstil jeho lídrovi?

Z Moskvy odkázali do Jerevanu, že sa nedá tancovať na dvoch svadobných hostinách súčasne, a Vladimir Putin vyslal nebezpečne znejúci odkaz.  

Čo sa v rozhovore dozviete:

• prečo sa Južný Kaukaz dostal do centra globálnej geopolitiky
• ako vojna na Ukrajine oslabila ruský vplyv v regióne
• prečo Arménsko obviňuje Rusko zo zrady
• ako Azerbajdžan systematicky budoval vojenskú prevahu
• akú úlohu zohrávajú Turecko, Izrael a USA
• prečo Irán do konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom nezasahoval
• čo je projekt TRIPP a prečo ho označujú za „americkú hodvábnu cestu“
• ako môže nový koridor zmeniť obchod medzi Európou a Áziou
• prečo sú arménske voľby kľúčové pre budúcnosť regiónu
• aký význam má Kaukaz pre energetickú bezpečnosť Európy
• či môže Azerbajdžan nahradiť časť ruského plynu pre EÚ
• prečo Rusko podľa Dulebu „stráca Južný Kaukaz“
• či región čaká stabilita alebo ďalšia rivalita

Citáty A. Dulebu:

• Rusko stráca Južný Kaukaz a jednoducho nemá ako reagovať.
• Arméni považujú Rusko za krajinu, ktorá ich zradila.
• Toto je americká hodvábna cesta.
• Kaukaz už nie je periféria. Stáva sa strategickou križovatkou medzi Európou a Áziou.
• Rusko nemá kapacitu byť súčasťou dvoch väčších konfliktov naraz.
• Víťazom konfliktu nebolo len Turecko. Azerbajdžan sa na tú vojnu systematicky pripravoval celé roky.
• Je to alternatíva k čínskej hodvábnej ceste – bez Ruska a bez Iránu.
• Južný Kaukaz môže priniesť regiónu viac peňazí, viac investícií a viac stability.
• Američania boli jednoducho rýchlejší než Európa.
• Kaukaz sa môže odraziť od postsovietskeho dna korupcie a vojen.

Čo sa nepozdáva prezidentovi Vladimirovi Putinovi na krokoch predsedu vlády Nikolu Pašinjana? Zbližovanie so Západom, respektíve spolupráca s Európskou úniou v politickej i ekonomickej oblasti. O tom, že Pašinjan vidí budúcnosť Arménska v EÚ, svedčí vôbec prvý summit únie a tejto krajiny, ktorý sa uskutočnil 4. a 5. mája v Jerevane.

Bol to ďalší krok zameraný na posilnenie vzťahov medzi Bruselom a Jerevanom, pretože už dávnejšie EÚ vyčlenila pre Arménsko 270 miliónov eur. Balík peňazí je rozdelený na obdobie 2014 – 2027. „Priama rozpočtová podpora viazaná na sociálno-ekonomické reformy predstavuje 200 miliónov eur a 70 miliónov eur slúži na verejné a súkromné investície v kľúčových sektoroch,” ozrejmuje na svojej webovej stránke Európska komisia.

Čítajte viac Arménsky premiér návštevu u Putina prežil, hoci šéfa Kremľa troloval. Odvráti sa Jerevan od Moskvy?

Summit v Jerevane sledovali v Moskve so zdvihnutým obočím. Nemenej aj preto, že kým štvrtého a piateho mája si Pašinjan našiel čas pre lídrov z EÚ, naopak, deviateho mája sa na Červenom námestí neobjavil. Na rozdiel od minulého roku teraz nepricestoval na ruské oslavy výročia porážky nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne. Zdôvodnil to tým, že sa musí pripravovať na parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia 1. júna.

Čo nepochybne zvlášť Putina pobúrilo pri pozorovaní diania na summite v Jerevane, bola účasť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. A nemenej to, že Pašinjan oznámil, že jeho krajina sa pridá k signatárskym štátom Medzinárodného trestného súdu, ktorý, mimochodom, v marci 2023 vydal zatykač na šéfa Kremľa.

Čítajte viac Rusko stráca Kaukaz. Do regiónu vstupujú USA aj Turecko, Európa opäť mešká

Suverénna zahraničná politika Arménska orientovaná na Európu sa Moskve znepáčila tak, že jej oficiálni predstavitelia nešetrili ostrými slovami. Pašinjanovi dalo najavo, že sa nesmie bratať s EÚ, keď jeho krajina je členom Euroázijskej ekonomickej únie. Tá združuje päť štátov: Arménsko, Rusko, Bielorusko, Kazachstan a Kirgizsko. „Nie je možné byť v dvoch zväzkoch súčasne. Arménsko nemôže tancovať na dvoch svadobných hostinách naraz,” povedal pre agentúru RIA Novosti námestník ruského ministra zahraničných vecí Michail Galuzin.

Už pred ním Putinov poradca pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov vyhlásil, že Arménsko nemôže sedieť na dvoch stoličkách. A podobné upozornenie vyslovil samotný šéf Kremľa, keď v Moskve na začiatku apríla prijal Pašinjana na návšteve. Povedal mu, že jeho krajina sa nemôže simultánne nachádzať v colnej únii so štyrmi niekdajšími sovietskymi republikami a s EÚ.

Najnovšie sa spomedzi ruských politikov obul do arménskeho premiéra predseda dolnej komory parlamentu Vjačeslav Volodin. Obvinil ho, že sa správa podlo, nevďačne. Vyčíta mu, že na jednej strane chce využívať výhody Euroázijskej ekonomickej únie a na druhej strane sa zbližuje so Západom. „Sú to štáty, ktoré nie sú priateľské voči Rusku, ktoré sú s nami vo vojne, snažia sa zničiť Ruskú federáciu a bránia nášmu rozvoju,” napísal Volodin na sociálnej sieti Max. Treba poznamenať, že EÚ nevedie vojnu proti Rusku a, naopak, iba podporuje obranu Ukrajinu, ktorá bola napadnutá ruskou armádou.

Za najdôležitejší výrok sa však dá určite označiť to, čo vyšlo Putinovi z úst. Upozornil Arménsko, že „ukrajinská kríza” vznikla už po snahe Kyjeva začleniť sa do EÚ, čiže odpútať sa od Kremľa, čo bolo ešte v roku 2014, keď v Kyjeve došlo k zvrhnutiu proruského prezidenta Viktora Janukovyča. Viacerí ruskí vojnoví blogeri napísali, že Putin nepriamo odkáza Pašinjanovi, že pokus o politicko-ekonomický útek jeho krajiny od Ruska by mohol dopadnúť veľmi škaredo…

V Moskve nezostalo len pri silných slovách, pretože v posledných dňoch Rusko začalo evidentne vyvíjať ekonomický nátlak na Arménsko. Putin má páky, lebo objem obchodnej výmeny dosahuje ročne v prepočte takmer 7 miliárd eur a podieľa sa štvrtinou na hrubom domácom produkte malej republiky, ktorá má len 3 milióny obyvateľov.

Môžeme sa pritom nazdávať, že ekonomické nástroje, ktoré začali v Moskve používať proti Jerevanu, hlavne súvisia s nadchádzajúcimi voľbami. V záujme Putina je istotne volebný neúspech Pašinjana, ktorého politická strana však dominuje v prieskumoch verejnej mienky. Volila by ju možno až viac ako tretina opýtaných Arménov.

A čo môže byť ešte lepšie urobiť urobiť z pohľadu Putina pred hlasovaním ako to, aby sa čo najviac voličov nahnevalo na Pašinjana za to, že odkláňa od Ruska? Nepochybne preto ruské úrady začínajú obmedzovať import z Arménska.

Federálna služba pre veterinárny a fytosanitárny dohľad najprv rozhodla o zastavení importu kvetov z Arménska, lebo tvrdí, že jej kontrolóri v nich našli nebezpečné parazity. Údajne ich laboratórne testy odhalili v 135 prípadoch. „Arménsko doviezlo do Ruska od začiatku tohto roku už viac ako 96 miliónov kusov rezaných kvetov,” napísal server News v narážke na to, ako môže tento zákaz uškodiť krajine exportu.

Embargo na kvety uvalili v piatok 22. mája, nasledoval zákaz importu vybraných druhov alkoholických nápojov. Z Moskvy prišla správa, že arménske koňaky nevyhovujú požadovaným normám, na čierny zoznam zaradili aj červené polosladké víno a biele suché víno. Ruské úrady však nešpecifikovali, prečo sú tieto výrobky nevhodné pre spotrebiteľov. V sobotu 23. mája vyšlo najavo, že dovážať sa už nesmie ani arménska minerálka značky Jermak. „V odobraných vzorkách vody bol zistený nadbytok uhľovodíkových iónov, chloridov a síranov,” uviedol server Kommersant.

Čo by mohlo pribudnúť na čierny zoznam? Špekuluje sa, že Rusi by naň mohli zaradiť ovocie a zeleninu. Šéf zmieneného štátneho úradu pre dohľad, ktorým je Sergej Dankvert, už povedal, že problémy sa vyskytujú aj s týmito produktami. Keby zakázali ich dovoz na ruský trh, farmári v Arménsku by stratili až 85 percent odbytu svojho ovocia a zeleniny v zahraničí.

Medzi Arménmi popritom zaznievajú obavy, či Rusko nezvýši ich krajine ceny energetických surovín. Pašinjan ubezpečil spoluobčanov, že to nehrozí, pretože Arménsko má podpísanú s Ruskom dohodu o nákupe zemného plynu, takže v Moskve nemôžu zrazu zvýšiť jeho cenu. V opačnom prípade by to mohlo mať devastačné účinky. Rusi totiž predávajú Arménom svoj plyn za trojnásobne menšie peniaze v porovnaní s tým, koľko si ich pýtajú od odberateľov v Európe, ktorí sa ešte od ich dodávok neodstrihli.