Malé školy sú desaťročia srdcom slovenských obcí. Dnes však čelia trendu, ktorý môže zmeniť podobu vidieka na celé generácie.
Štát chce meniť školy. Niektoré sa spoja, iné budú bojovať o žiakov Štát chce prepojiť školy a zdieľať učiteľov. Aké zmeny chystá štát pre školy? Slovensko čaká boj o malé školy: Reforma môže zmeniť fungovanie obcí na desaťročia Škola len v spádovej obci? Štát chystá veľké zmeny v systéme Majú školy s pár žiakmi na vidieku budúcnosť? Mnohé stále čakajú na deti, ktoré neprídu Dedinské školy čakajú na deti, ktoré možno nikdy neprídu
Na území Slovenska dnes funguje viac ako 2 000 základných škôl. Až štvrtinu z nich tvoria malé zariadenia, ktoré musia kvalitu vyučovania neraz prispôsobovať svojim kapacitám. Z dát zozbieraných ministerstvom pritom vyplýva, že deti, ktoré sa v takýchto školách učia, dosahujú v celoštátnych testovaniach z matematiky a slovenčiny asi o tretinu horšie výsledky ako tie, ktoré navštevujú väčšie zariadenia.
Menšie zariadenia s menej ako 250 žiakmi doteraz získavali na jedno dieťa takmer jedenapolnásobok finančného normatívu, teda približne o polovicu viac ako veľké školy. Ide o hlavný zdroj príjmov školských zariadení. Z týchto financií riaditelia platia napríklad učiteľov, prevádzku budovy, energie či bežné fungovanie školy. Ministerstvo školstva presadilo zníženie normatívu od začiatku tohto roka a priznáva, že pre mnohých to je problém.
Dôvody, prečo sa rezort pustil do znižovania koeficientov financovania, však podľa neho nie sú čisto ekonomické. „Malé školy nedokážu kapacitne ani odborne zabezpečiť kvalitu vzdelávania,“ upozorňuje minister školstva Tomáš Drucker (Hlas). Chce preto nastaviť nové pravidlá, ktorými chce rezort prispieť k tomu, aby sa financie prúdiace do vzdelávacieho systému rozdeľovali efektívnejšie.
Očakávajú viac detí
K pripravovanej zmene Druckerovo ministerstvo zbieralo dáta priamo od zriaďovateľov 855 škôl, ktoré individuálne vypracovali takzvaný Plán rozvoja školy. Zariadenia boli rozdelené na dve skupiny – jedna predstavovala súkromné a cirkevné školy sídliace vo väčších slovenských mestách a druhú, početnejšiu, tvorili verejné školy v malých obciach s vyšším počtom žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Následne rezort vyhodnocoval hodnotu za peniaze, teda to, ako efektívne školy dokázali nakladať so štátnymi financiami. „Škola niekde patrila, mala nejaký počet žiakov a dostala peniaze. Tie nám vo väčšine prípadov, ako sme identifikovali, už neprinášali žiadny pozitívny efekt,“ vysvetlil Slavomír Partila, splnomocnenec ministra pre regionálne školstvo, na margo malých zariadení, ktoré dnes bojujú o prežitie.
Podľa neho boli niektoré z nich nútené žiadať ministerstvo o dodatočné financovanie, no aj to často stačilo len na ich „prežitie“. Aj preto štát chystá rozsiahlu zmenu, ktorá počíta s výraznejším spájaním menších škôl. „To znamená, že sa chceme dostať do stavu, keď nepôjde iba o prežitie, ale budeme vedieť reálne predpokladať stabilizáciu a rozvoj,“ hovorí Partila.
Už teraz majú mnohé školy dlhodobý problém naplniť minimálne počty žiakov. „My máme na Slovensku veľký počet škôl, ktoré sú plnoorganizované (majú prvý aj druhý stupeň), ale nedosahujú ani počet 150 žiakov,“ uviedla Zuzana Baranovičová, generálna riaditeľka Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) ministerstva školstva. Tento počet pritom nedosahujú viac ako tri štvrtiny zariadení s oboma stupňami.
Hoci mnohým školám počet žiakov v posledných rokoch klesal, veľká časť napriek tomu počíta s budúcim rastom. To sa však nezhoduje s tým, čo predpokladajú oficiálne demografické modely IVP. Prognóza inštitútu je v porovnaní s očakávaniami škôl opatrnejšia a v mnohých okresoch predpokladá len mierny rast alebo dokonca stagnáciu či pokles.
Pravdou je, že vlani sa na Slovensku narodilo len 42-tisíc detí. V praxi to môže znamenať, že školy pri plánovaní úväzkov učiteľov či iných kapacít rátajú s prílevom detí, ktorý sa pravdepodobne nepotvrdí. Riaditelia aj zriaďovatelia často reagujú skôr na aktuálnu atmosféru v regióne alebo očakávania spojené s novou výstavbou v meste či obci. „Väčší problém bude pracovať s tými, ktorí očakávajú, že budú rásť, na rozdiel od škôl, ktoré vedia, že budú klesať,“ predpovedá minister.
Už dnes platí, že ešte pred zriadením školy musí obec deklarovať predpokladaný počet žiakov. Ak ide o ročníky prvého stupňa, minimum je stanovené na 30 detí, pri druhom stupni na 150. „Toto je zákonná požiadavka na vstupe. Zriaďovateľ ju nevie preukázať, len ju deklaruje,“ vysvetľuje minister. Zároveň však dodáva, že ani v prípade, ak zariadenie tieto počty dlhodobo nespĺňa, to automaticky neznamená jeho zatvorenie. Práve preto na Slovensku funguje množstvo malých škôl s nízkym počtom detí.
Embargo pre malé školy
Dnes platí, že od počtu žiakov závisí, koľko peňazí konkrétna škola na daný rok dostane. Malé školy však majú často problém pokryť svoje potreby. Neexistuje pritom jedno univerzálne pravidlo, ktoré by dokázalo situáciu vyriešiť, upozorňuje minister. Práve preto bude podľa neho potrebné pri prerozdeľovaní financií prihliadať aj na iné faktory než len počet žiakov.
Školy, ktorým peniaze z normatívu nestačia, sa každoročne obracajú na ministerstvo so žiadosťou o dodatočné financovanie. Je ich pritom viac ako 40 percent z celkového počtu existujúcich vzdelávacích zariadení na Slovensku. Rezort eviduje požiadavky škôl vo výške približne 30 miliónov eur, uspokojiť však dokáže len asi štvrtinu z nich.
Ministerstvo školstva chce preto menšie školy zlučovať do takzvaných klastrov. Jednoducho povedané, navrhuje, aby viacero menších škôl spojilo sily. Pri predstave „optimalizácie siete škôl“ teda nejde primárne o ich zatváranie, ale skôr o prepájanie škôl v rámci regiónu tak, aby fungovali efektívnejšie a zvládli napríklad nedostatok učiteľov alebo pokles počtu detí.
Drucker svoju víziu vysvetľuje na teoretickom príklade štyroch menších obcí vzdialených od seba len pár kilometrov. Dnes má každá vlastnú malú školu, riaditeľa aj administratívu, no žiakov postupne ubúda. Po novom by mohli fungovať ako jeden „školský klaster“ – tri obce by mali len prvý stupeň a staršie deti by chodili na druhý stupeň do väčšej školy v najväčšej obci.
Mohli by pritom mať spoločné vedenie, zdieľaných učiteľov na konkrétne predmety, napríklad cudzie jazyky, aj spoločné hospodárenie. Problémom pre viaceré školy totiž nie je len klesajúci počet žiakov, ale aj nedostatok učiteľov ochotných pracovať v menších obciach či školských asistentov.
Zo zistení ministerstva pritom vyplýva, že takmer každá štvrtá škola je myšlienke klastrov naklonená. Väčšina z nich sa pritom nachádza v regiónoch, kde sa do roku 2030 očakáva najvýraznejší pokles počtu žiakov. Časť z nich zvažuje aj spojenie so škôlkou.
Čítajte viac Tri notebooky pre učiteľa, žiadny pre žiakov. Modernizácia škôl má výrazné slepé miesta
Najmä v menších obciach sú školy neoddeliteľnou súčasťou identity celej komunity. Spájajú ľudí a vytvárajú prirodzené centrum obecného života, pričom štát tvrdí, že si to uvedomuje. „Nechceme, aby obce strácali svoje školy, ale aby fungovali inak,“ deklaroval splnomocnenec pre regionálne školstvo.
Riaditelia aj obce však upozorňujú, že situácia je v každom regióne iná a univerzálne riešenie neexistuje. Niektoré školy sú spádové aj pre šesť či dokonca dvanásť obcí, iné navštevujú deti zo vzdialenejších miest, napríklad cirkevné školy, kam žiaci dochádzajú. Veľkým problémom je podľa nich aj doprava. Kým niekde fungujú školské autobusy, inde je spojenie slabé alebo úplne chýba.
Ako zabezpečiť adresnosť?
Špecifickým prípadom budú zrejme aj národnostné školy, najmä tie s vyučovacím jazykom maďarským, ktorých je na Slovensku najviac. Viaceré z nich síce preferujú fungovanie formou klastrov, problémom však podľa rezortu môže byť, s kým sa budú vedieť spojiť tak, aby si zachovali svoj jazykový charakter. Štát preto avizuje, že osobitosť týchto vzdelávacích centier bude potrebné zohľadniť aj pri nastavovaní nových pravidiel.
Osobitný prístup chce ministerstvo uplatniť aj pri školách so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami či zo sociálne znevýhodneného prostredia. Tie totiž dostávajú vyšší normatívny príspevok, pričom koeficient môže pri vážnejších prípadoch dosiahnuť až štvornásobok bežného normatívu. Rezort zároveň naznačil, že pri špecializovaných vzdelávacích inštitúciách sa so zlučovaním vo veľkom nepočíta, keďže často ide o školy zamerané na úzku skupinu detí. Rodičia ich tam pritom často vozia aj zo vzdialenosti 100 kilometrov.
Na potrebu špecifického prístupu podľa ministerstva upozorňujú aj samotné dáta. Štátne zariadenia majú totiž výrazne vyšší podiel detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami aj žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Práve preto podľa rezortu nemožno školy posudzovať len cez počet žiakov. Často potrebujú viac asistentov, odborných zamestnancov či individuálny prístup, čo sa odráža aj vo financovaní. Pri takýchto žiakoch štát poskytuje vyšší normatívny príspevok a po novom by sa do systému mohlo výraznejšie započítavať aj sociálne znevýhodnené prostredie žiakov.
Ministerstvo chce teraz všetky získané dáta pretaviť do racionalizačných pravidiel, ktorými chce optimalizovať sieť slovenských základných škôl. Predstaviť ich plánuje v novembri tohto roku. „V ideálnom prípade by potom dohodovacie konanie o dofinancovaní škôl bolo len vo výnimočných prípadoch,“ uzavrel minister.