Premiér Fico ukázal grafy o slovenskom úspechu. Analytici však za nimi vidia skrytú pascu

1. Ide o súhrn viacerých faktorov. Veľmi silný je vplyv prostriedkov z fondu obnovy, ktoré pomáhajú pri rekonštrukcii verejných budov a dopravnej infraštruktúry. Úspešný je aj program pre domácnosti Obnov dom. V neposlednom rade sú to aj úrokové sadzby, ktoré sú momentálne na najnižšej úrovni, kedy je možné si ešte lacno požičať s vedomím, že v budúcnosti budú sadzby rásť.

2. Bohužiaľ, nemôžeme povedať, že slovenskej ekonomike sa darí. Dynamika rastu HDP klesá, reálne mzdy stagnujú, štyri mesiace po sebe sme zaznamenali pokles maloobchodných tržieb. Klesá zamestnanosť aj počet podnikateľov. To nie sú ukazovatele zdravej ekonomiky. Rast stavebnej produkcie je skôr výnimkou spôsobenou dotáciami.

3. V tomto roku očakávame veľmi solídny výkon, avšak konflikt s Iránom ovplyvní aj stavebníctvo. Vysoké ceny ropy sa prejavia vo vyšších cenách stavebných materiálov, zvýšená inflácia a drahšie úvery znížia ochotu investovať. Do konca roka očakávame najmenej dve zvýšenia úrokových sadzieb zo strany ECB.

Stavebna produkcia SR
Zdroj: ŠÚ SR

Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko

1. – 2. Podľa štatistík pomohla kombinácia výraznejších investícií z verejných zdrojov, oživenia bytovej výstavby aj dobiehania projektov z minulých rokov. Štatisticky stavebná produkcia dosiahla 742 miliónov eur, kým marec v posledných troch rokoch sa objemovo hýbal len okolo 500 až 550 miliónov. Čísla ťahala najmä domáca výstavba a v rámci nej nové projekty, ktoré narástli o 34 %, a osobitne výstavba budov poskočila o vyše štyridsať percent.

Faktom je, že medziročný rast o takmer tridsať percent bol najvyšší mesačný prírastok od roku 2013. Aktuálne čísla vyčnievajú z dlhodobého vývoja, pričom stavebníctvo je tradične odvetvím s veľkými výkyvmi primárne podľa rozbehu verejných projektov a vývoja trhu bytovej výstavby a hypoték. Všetko teda nasvedčuje tomu, že ide skôr o výrazný jednorazový výkyv v stavebníctve než o indikátor, že slovenskej ekonomike by sa malo extra dariť. Práve preto treba tieto výsledky čítať opatrne.

Ak sa pozrieme na bytovú výstavbu, podľa štatistikov v celom stavebníctve úvodom roka 2026 dosiahla stavebná produkcia takmer 1,8 miliardy eur pri medziročnom raste o 13 %. Zároveň v porovnaní s dlhodobým priemerom je počet povolení aj nových bytov na začiatku výstavby jasne nižší. To nezodpovedá obrazu plošného stavebného boomu. Skôr vidíme oživenie rezidenčnej výstavby po období stagnácie v rokoch 2022 – 2024, avšak stále v opatrnom rozsahu.

Podstatné je, že celá ekonomika rastie pomaly, keď minulý rok rástol HDP o 0,9 % a tento rok vyzerá byť ešte slabší. Keby išlo o širší trend, videli by sme ho v investíciách, vývoze tovarov a spotrebe domácností, a to sa nedeje. Jeden silný mesiac v stavebníctve, žiaľ, ešte nič nehovorí o tom, že by sa ekonomike zrazu začalo dariť.

3. Je to málo pravdepodobné. Keďže bude rásť porovnávacia báza a investície z plánu obnovy musia dobehnúť do augusta tohto roka, v ďalšej časti roka sa vytratia zásadné predpoklady pre výrazný rast.

Ak sa pozrieme na detaily, tak v 2. štvrťroku 2025 sa na Slovensku dokončilo najmenej bytov od roku 2017. Preto oživenie, ktoré sa následne naštartovalo a aktuálne dosahuje najlepšie čísla za posledné roky, pôsobí ako dramatický nárast. Je to však efekt nízkej porovnávacej bázy. Tá sa však bude v ďalších mesiacoch zvyšovať. Zároveň – ako to bežne býva – pri konci programového obdobia pri eurofondoch sa vždy zintenzívňuje dobiehanie projektov, a to isté vidíme aj pri pláne obnovy. Tento efekt však ku koncu roka vymizne, keďže projekty musia byť ukončené najneskôr do konca augusta 2026.

Stavebníctvo ako celok síce po slabších rokoch ožíva – za celý rok 2025 reálne vzrástlo o 7 % a za prvý štvrťrok 2026 približne o 13 % –, ale to je úplne iná dynamika než marcový rast o 30 %. Okrem toho sa síce bytová výstavba prebúdza, poháňa ju však FOMO efekt z budúcich drahších hypoték, a tento efekt časom vyprší. S rastúcimi úrokmi sa bude zväčšovať skupina ľudí, ktorí sa už k hypotéke nedostanú, čo bude limitovať ďalší rast bytovej výstavby. Developeri sú v tomto opatrní a veľmi rýchlo budú reagovať na prvé signály oslabovania dopytu. Preto je reálnejšie čakať istý rast do konca augusta, ktorý sa však môže koncom roka preklopiť do poklesu.

Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank

1. – 3. Marec zvyčajne prináša do stavebníctva výrazné oživenie aktivity po zimnom útlme. Produkcia stavebníctva síce zvyčajne ešte nedosahuje svoje maximá, avšak citeľne sa už približuje priemernému mesiacu roka (dosahuje približne 90 % priemerného mesiaca). Inak tomu nebolo ani tento rok. Jarné oživenie svojím rozsahom ale tentoraz výrazne prekonalo bežný sezónny nárast, ktorý sme pozorovali v minulosti.

Silný marcový nárast stavebníctva bol pritom plošný – neovplyvnilo ho len dočerpávanie zdrojov z Plánu obnovy či eurofondov, ale výrazné oživenie hlásila aj výstavba bytov. Stavebníctvo si tak pripísalo historicky najsilnejší medziročný nárast produkcie. Rekordný medziročný rast pritom nebol dôsledkom štatistických (technických) faktorov (nižšej porovnávacej základne), ale mal i reálny základ. Po očistení o sezónne faktory bola úroveň produkcie najvyššia od roku 2013, odkedy začína konzistentný časový rad.

Podľa našich prepočtov, ktoré vzhľadom na metodické zmeny môžu ale prinášať jemné skreslenie, bola produkcia stavebníctva naposledy vyššia ešte v lete roku 2010. A hoci vidíme aj viaceré faktory, ktoré by rast stavebníctva (najmä v prvej polovici tohto roka) mali podporovať, rozsah marcového oživenia nás prekvapil. Až nasledujúce mesiace ukážu, či k marcovým rekordným číslam stavebníctva prispeli čiastočne aj jednorazové faktory (priaznivé poveternostné podmienky, veľkonočný efekt, nárazový dobeh viacerých projektov a podobne – nateraz náš základný predpoklad), alebo ide o jeho stabilné, robustné a trvácne oživenie.

Podľa údajov Štatistického úradu sa medziročný rast stavebnej produkcie v marci zrýchlil z 8,2 % až na 29,9 %. Doterajšie rastové maximum (29,0 %) ešte z októbra 2015, kedy dobiehali eurofondové projekty, prekonal o takmer 1 pb. Štatistický úrad tentoraz nezverejnil medzimesačný prírastok produkcie na sezónne očistených dátach. Podľa našich interných prepočtov sa ale produkcia stavebníctva v porovnaní s februárom, po zohľadnení sezónnych faktorov, zvýšila o viac ako 18 %.

I v minulosti sme takéto náhle oživenia pozorovali len ojedinele, najčastejšie len počas leta v dôsledku posunov dovoleniek, pričom zvyčajne takýto náhly nárast stavebnej aktivity nebol dlhodobo udržateľný, a nasledujúce mesiace prinášali čiastočnú korekciu. Predpokladáme preto, že aj tentoraz rast zvýraznili a produkciu potiahli na historické rekordy aj jednorazové faktory – od priaznivých poveternostných podmienok (suchý a teplý marec) cez veľkonočný efekt (zrýchlenie výstavby v dňoch pred veľkonočným prerušením výstavby) až po kumuláciu dobehu stavebných fáz viacerých projektov.

Stavebníctvo v marci potiahla predovšetkým domáca stavebná aktivita, ktorá zrýchlila medziročný rast z 9,5 % až na 32,8 %. Výrazný nárast však vykázala aj aktivita domácich stavebných firiem v zahraničí. Kým vo februári bola ešte medziročne nižšia o 1,8 %, v marci medziročne narástla o 11,6 %. Za volatilitou v zahraničnej produkcii vidíme najmä rozpočtové provizórium v prvých mesiacoch roka v Česku – najvýznamnejšom zahraničnom trhu tuzemských stavebných firiem –, ktoré tu mohlo čiastočne spomaliť viaceré verejné projekty a dotknúť sa aj slovenských stavebných firiem.

Domácu aktivitu v marci potiahol nahor najmä väčší segment stavebníctva – výstavba budov. Po očistení o sezónne výkyvy tu produkcia medzimesačne narástla takmer o štvrtinu, pričom tempo medziročného rastu sa zrýchlilo z 10,3 % až na 40,6 %. Doterajšie rastové maximum (32,6 % medziročne) z mája 2022 (popandemické oživenie) bolo prekonané až o 8 pb. Silný rast pritom vykázala výstavba bytov (49,5 %), kde sa naplno prejavil reštart viacerých utlmených projektov z minulých rokov, i výstavba nebytových priestorov (35,4 %), kde svoju rolu najskôr zohrali aj verejné zdroje (EÚ zdroje) napríklad smerujúce do výstavby nových nemocníc.

Nárast produkcie, hoci miernejší, priniesol marec aj vo výstavbe infraštruktúry. V porovnaní s februárom tu produkcia narástla približne o desatinu (po zohľadnení sezóny). Tempo jej medziročného rastu sa zrýchlilo zo 7,2 % na 15,2 % – za rastovými maximami ale na rozdiel od výstavby budov zaostávalo, jemne silnejší medziročný nárast sme dokonca zaznamenali aj na prelome rokov v decembri (21,4 %) a januári (16,0 %). Akokoľvek, dobiehajúce projekty financované z končiaceho Plánu obnovy i postupný nábeh nových projektov z EÚ fondov držia výstavbu infraštruktúry na niekoľkoročných maximách (najvyššej úrovni od roku 2019).

Predpokladáme, že marcové rekordné čísla stavebníctva nebudú plne udržateľné a nasledujúce mesiace prinesú ich čiastočnú korekciu. Akokoľvek, väčší zo segmentov stavebníctva by mal i v nasledujúcich mesiacoch prinášať prevažne medziročné nárasty. Robustné oživenie na trhu s bytmi sa už na prelome leta a jesene postupne prelialo aj do ich novej výstavby.

Napriek negatívnym vplyvom fiškálneho konsolidačného balíčka či oslabenia dopytu v dôsledku nového inflačného šoku plynúceho z konfliktu na Blízkom východe a opätovného nárastu úročenia hypoték očakávame, že relatívne silný dopyt po nových nehnuteľnostiach pretrvá aj v tomto roku, minimálne v jeho prvej polovici. Navyše, úvod roka naznačil, že veľká časť bytovej výstavby by sa mohla nachádzať v úvodných fázach výstavby, a teda jej dokončovanie (i bez silnejšieho nástupu novo začatej výstavby) by tak mohlo čísla vo výstavbe bytov zdvíhať aj počas zvyšku roka.

Na druhej strane, výstavba infraštruktúry by mohla postupne kulminovať. Postupná finalizácia projektov z Plánu obnovy začne v priebehu roka postupne oslabovať momentum v jej výstavbe. A hoci časť končiacich projektov nahradia nové projekty financované z EÚ fondov, v prechodovej fáze môže v dôsledku presunu kapacít dochádzať aj k výraznejším krátkodobým poklesom produkcie. Navyše, chronické problémy pri výstavbe verejnej infraštruktúry môžu pozitívne efekty z rozbehu nových verejných projektov predsa len stále čiastočne tlmiť, resp. odďaľovať. Čoraz častejšie tak najskôr budeme v tomto menšom segmente stavebníctva pozorovať červené rastové čísla (najmä v medziročnom porovnaní).