U Migaľa chcú minúť 105 miliónov. Štúdia je tajná

obchodnyregister 2026.05.26.

Maďarsko malo na systém brániaci podvodom minúť 28 miliónov eur. Minister Samuel Migaľ chce na Maďarmi inšpirovaný systém minúť 105 miliónov – a štúdiu, ktorá hovorí o výhodnosti investície, utajuje.  

Minúť 105 miliónov eur, aby sa štátu vrátilo každý rok 200 miliónov – to znie ako skvelá investícia. Urobiť ju chce minister Migaľ, spája sa s ňou však viacero problémov.

Migaľ totiž za 105 miliónov eur plánuje vybudovať podobný systém na boj proti podvodom s DPH, ako majú susedia v Maďarsku. Systém by mal registrovať všetku prepravu komerčného tovaru a vážiť autá na cestách pre kontrolu, či sa neprepravuje neregistrovaný tovar.

Otázne však je, ako ministerstvo spočítalo, že systém má stáť 105 miliónov a že prinesie ročne až 200 miliónov. Štúdiu, ktorá by to mala pomôcť zdôvodniť, totiž s pochybnými argumentmi utajuje.

Druhou dôležitou otázkou je, prečo systém, na ktorý malo Maďarsko minúť 28 miliónov eur, má u nás stáť 105 miliónov.

A nakoniec: zvláštna je aj komunikácia Migaľovho rezortu. Ministerstvo sa totiž zámerom veľmi nechváli. Nevydalo k nemu jedinú tlačovú správu, o budúcom systéme nie sú výstupy na sociálnych sieťach. Aj štúdia, ktorú obstaralo za státisíce eur, skončila utajená. Jedinou oficiálnou informáciou zostáva materiál predložený vládnemu kabinetu začiatkom apríla. Práve tam sa uvádza, že plánované náklady sú 105 miliónov eur a autorom štúdie uskutočniteľnosti je spoločnosť Ernst and Young.

Výhodný systém? Tajná informácia

Hoci takéto štúdie sa bežne zverejňujú, aby bolo možné posúdiť argumenty ich údajnej výhodnosti, táto štúdia zverejnená nie je. Nielenže nie je zverejnená, ale tlačový odbor ministerstva investícií mesiac neodpovedal ani na otázky spojené so štúdiou.

Keďže ministerstvo nezasiela odpovede, redakcia Aktuality.sk sa rozhodla o štúdiu požiadať podľa infozákona. Ministerstvo však rozhodlo, že štúdiu nesprístupní.

Zdôvodnilo to tým, že „obsahuje také časti, ktorých sprístupnenie jednotlivo alebo ako celku by bolo rizikové z pohľadu bezpečnosti informačnej technológie verejnej správy a preto sprístupnenie takéhoto dokumentu v požadovanom rozsahu by mohlo oslabiť účinnosť budúcich daňových kontrolných mechanizmov“. V skratke, podľa ministerstva by zverejnenie štúdie mohlo viesť k zneužitiu a obchádzaniu budúceho systému.

Hoci rozhodnutia súdov v takomto prípade uvádzajú, že štátne orgány majú informáciu poskytnúť a citlivé časti vyčierniť, nestalo sa tak.

Ministerstvo neuvádza ani zákonný dôvod nesprístupnenia informácie. Mohlo by sa tak stať napríklad v prípade, že by bol dokument oficiálne klasifikovaný ako utajovaná skutočnosť.

Tento dokument však utajovanou skutočnosťou nie je. Ministerstvo sa rozhodlo žiadosť, ktorej odmietnutie má mať svoje zákonné náležitosti, odmietnuť bez zákonného dôvodu. Teda len na základe svojej voľnej argumentácie o tom, že sprístupnenie informácie by nepovažovalo za rozumné.

Spomínaná štúdia od spoločnosti Ernst and Young daňových poplatníkov stála 170-tisíc eur. Štúdie k plánovaným projektom sa bežne zverejňujú v takzvanom metainformačnom systéme, ktorý eviduje zoznam IT projektov štátu. MIRRI tam však túto štúdiu nezverejnilo.

28 vs. 105 miliónov

Z dokumentov zverejnených na úrade vlády vyplýva, že systém je inšpirovaný maďarským systémom Ekaer, ktorý núti prepravcov tovaru registrovať prepravu tovaru. Váhami nainštalovanými na cestách zisťuje, či sa napríklad nepreváža viac tovaru, ako bolo deklarované, alebo či to nie je neregistrovaný tovar.

Hoci ani o maďarskom systéme Ekaer nie je známych priveľa podrobností a nie je naň zverejnená zmluva (Maďarsko nemá centrálny register štátnych zmlúv), podľa nemeckého webu Haendlerbund bola jeho cena v Maďarsku 28 miliónov eur.

To je štyrikrát menej, ako má stáť systém na Slovensku. Faktom však je, že systém Maďarsko zavádzalo už v roku 2015, kedy boli ceny mnohých služieb nižšie.

A čo na Slovenskom systéme má mať cenovku 105 miliónov? Ak si predstavujete revolúciu, ktorá je drahá z dôvodu významných investícií do váh, ktoré po celom Slovensku vážia v kamiónoch prevážaný tovar, táto predstava nie je v zhode s predstavou MIRRI.

Podľa odhadu totiž majú pri váhach byť „náklady na ich inštaláciu a potrebné úpravy cestnej infraštruktúry vo výške približne 14,25 mil. Eur“.

Čo je teda na systéme také drahé? „Kľúčovým nákladovým prvkom je samotný centrálny informačný systém, ktorého odhadovaná cena dosahuje približne 70 mil. eur,“ uvádza sa v materiáli na stránke úradu vlády.

Keďže nemáme k dispozícii štúdiu, ktorá posudzuje výhodnosť systému, ťažko posúdiť, ako sú tieto náklady na drahý informačný systém zdôvodnené.

Štúdia však podľa zhrnutia MIRRI v dokumentoch zverejnených úradom vlády ráta s návratnosťou investície za pol roka a ročným prínosom 200 miliónov eur do štátneho rozpočtu.