Dlh rastie o milión denne. Nemocniciam štát toleruje to, čo by iných zamestnávateľov mohlo dostať pred súd

obchodnyregister 2026.05.26.

Dlhy štátnych nemocníc sú astronomické. Ak by ich zaplatili, peniaze by stačili na vyplatenie 13. dôchodkov.  

Fico: Pacienta nezaujíma, kto nemocnicu vlastní
„Ak pacient príde do nemocnice a nájde tam dobré prostredie a kvalitných lekárov, jeho vôbec nezaujíma, kto je vlastníkom, ako má táto nemocnica zabezpečené financovanie cez zdravotné poisťovne,“ povedal predseda vlády Fico. / Zdroj: FB Roberta Fica

Dlh štátnych nemocníc sa ku koncu roka 2025 vyšplhal na 1,4 miliardy eur, z toho vyše 900 miliónov je po lehote splatnosti. Obrovský podiel v štruktúre zmeškaných platieb – 64 percent, teda 593 miliónov eur – tvorili nezaplatené odvody do Sociálnej poisťovne. Ministerstvo zdravotníctva vývoj dlhu v sektore monitoruje pravidelne a každý rok o ňom predkladá správu vláde.

V jeho najnovšej verzii z konca apríla rezort konštatuje, že tempo zadlžovania nemocníc bolo vysoké už predtým. Vlani sa však situácia zhoršovala ešte rýchlejšie. Kým v roku 2024 dlhy nemocníc narastali tempom 5,4 milióna eur mesačne, vlani to už bolo 25,3 milióna. Zadlženie štátnych nemocníc tak rástlo tempom takmer milión eur denne.

Odvody stúpajú, nemocnice ich neplatia

Ako už bolo spomenuté, obrovská časť dlhu štátnych nemocníc je voči Sociálnej poisťovni. Zdravotnícke zariadenia ako zamestnávatelia neodvádzajú štátu odvody do dôchodkového a sociálneho systému z miezd svojich zamestnancov. Robia to dlhodobo, pričom narastá nielen samotný dlh, ale aj penále za staré nedoplatky. V zozname dlžníkov, ktorý Sociálna poisťovňa pred niekoľkými dňami aktualizovala, obsadili prvých 20 priečok výlučne štátne zdravotnícke zariadenia.

Raketový nárast dlhu dobre ilustrujú čísla z posledného obdobia. Kým koncom roka 2024 dosahoval dlh nemocníc na sociálnych odvodoch 477 miliónov eur, za 16 mesiacov – ku koncu tohto apríla – stúpol takmer dvojnásobne na 824,5 milióna eur. Ak by nemocnice splatili celý svoj dlh voči Sociálnej poisťovni, vláda by mala prostriedky na plošné vyplatenie 13. dôchodku. Ide totiž o porovnateľné sumy.

lekaren, liek, lieky Čítajte viac Lieky na úzkosť aj chudnutie sú čoraz populárnejšie. Účty rastú rekordným tempom

Ministerstvo zdravotníctva upozorňuje, že k zadlžovaniu prispievajú aj rastúce náklady na mzdy zdravotníkov, ktoré pohltia až 81 percent príjmov nemocníc od poisťovní. Osobné náklady rastú najmä v dôsledku zvyšovania platov v rámci takzvaného platového automatu lekárov. Práve to ďalej roztáča kolotoč zadlžovania nemocníc.

Pri platoch totiž platí jednoduchá rovnica – čím vyššia mzda, tým vyššie odvody. Najväčšiu časť z nich štátu platí zamestnávateľ, v tomto prípade štátna nemocnica. Z platu lekára samotný zdravotník odvádza štátu 9,4 percenta hrubého príjmu a nemocnica ďalších 25,2 percenta. Vyššie mzdy teda automaticky znamenajú aj vyššie odvody do Sociálnej poisťovne, ktoré nemocnice nezvládali platiť ani pri nižších platoch. Každá ďalšia valorizácia tak dlhovú špirálu ešte viac roztáča.

Splatenie dlhov je pre nemocnice nereálne

S otázkami sme oslovili aj tri nemocnice s najväčšími dlhmi voči štátu – Univerzitnú nemocnicu Bratislava (UNB), Univerzitnú nemocnicu L. Pasteura v Košiciach (UNLP) a Univerzitnú nemocnicu Martin (UNM). Ich dlh presahuje 350 miliónov eur.

Zaujímalo nás najmä to, prečo idú cestou neplatenia odvodov do sociálneho systému a či by vôbec dokázali svoje dlhy splatiť. Suverénne najväčším dlžníkom voči Sociálnej poisťovni je UNB, ktorej záväzky dosahujú takmer 163 miliónov eur. Zároveň ide o najväčšiu nemocnicu na Slovensku – spravuje päť veľkých zariadení a zamestnáva najviac zdravotníkov v krajine.

„Dlh na Sociálnej poisťovni sa tvorí už niekoľko rokov, a to z dôvodu, že financovanie UNB je nedostatočné aj napriek opakovaným upozorneniam zo strany vedenia. Z finančných prostriedkov, ktoré máme k dispozícii, najskôr zaplatíme mzdy zamestnancom, lieky, zdravotnícky materiál, energie a všetko, čo súvisí s chodom nemocnice a poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Po úhrade týchto položiek už nezostáva na zaplatenie Sociálnej poisťovni,“ zdôraznila hovorkyňa UNB Eva Kliská.

Podobne reaguje aj UNM, ktorej dlh na odvodoch je tretí najvyšší v krajine. „Záväzky voči Sociálnej poisťovni sú dlhodobým štrukturálnym problémom celého segmentu veľkých štátnych nemocníc. Vyplývajú z vysokej finančnej náročnosti poskytovania koncovej zdravotnej starostlivosti pri súčasnom nastavení úhrad od zdravotných poisťovní. Nemocnica pri obmedzených finančných možnostiach uprednostňuje riadne vyplácanie miezd zamestnancov a nepretržité zásobovanie oddelení liekmi a zdravotníckym materiálom, teda výdavky, ktoré priamo súvisia s bezpečnosťou pacientov,“ uvádza sa v reakcii UNM na naše otázky.

Ilustračná snímka. Foto: FB (Univerzitná nemocnica Bratislava)
UNB / Kramáre / Nemocnica / Urgentný príjem / Ilustračná snímka.

Košická UNLP, ktorá dlhuje štátu na odvodoch 109 miliónov eur, v stanovenom termíne na naše otázky nereagovala. UNB aj UNM sa pritom zhodujú, že v súčasných podmienkach nedokážu hospodáriť vyrovnane a spoliehajú sa najmä na pomoc štátu.

„Snahou vedenia UNB je uhradiť všetky záväzky, ktoré nemocnici vznikajú, aj tie z predchádzajúcich rokov. To však nie je možné bez dodatočného financovania a opatrení súvisiacich s oddlžením, ktoré riešime s ministerstvom zdravotníctva,“ zdôraznila bratislavská nemocnica.

V Martine tiež riešenie záväzkov po lehote splatnosti koordinujú s rezortom zdravotníctva aj priamo so Sociálnou poisťovňou. „Hľadáme finančný mechanizmus, ktorý umožní postupnú stabilizáciu týchto záväzkov,“ podotkli.

laboratórium, Banská Bystrica, Rooseveltka, nemocnica Čítajte viac Popri nemocnici ďalších sedem úväzkov a príjem takmer milión eur mesačne. Kontrolóri skúmali platy lekárov

Ako štát situáciu rieši? Dôležité je aj to, že štát takéto správanie nemocníc dlhodobo toleruje. Pre ostatných zamestnávateľov je totiž neplatenie sociálnych odvodov trestným činom. Štát navyše občas zasahuje aj odpustením časti dlhov. Napríklad koncom roka 2024 bolo 15 zdravotníckym zariadeniam odpustené penále vo výške 93 miliónov eur. Systémové riešenie však stále chýba. Ministerstva zdravotníctva sme sa preto pýtali, či pripravuje riešenie do budúcnosti. Odpoveď sme nedostali.

Rezort sme sa pýtali aj na to, či plánuje nové kolo oddlžovania štátnych nemocníc. „Opatrenia úzko koordinujeme s ministerstvom financií a Európskou komisiou. Diskusie stále prebiehajú a ich závery je v tejto fáze predčasné bližšie konkretizovať,“ odpísalo stručne tlačové oddelenie ministerstva.