„Uzavretie vzdušného priestoru sa netýkalo len premiéra Roberta Fica,“ povedal pre Pravdu v rozhovore estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.
Slovenský predseda vlády Robert Fico chcel cestovať do Moskvy, ale vy ste povedali – a to isté sa stalo aj minulý rok – že nemôže použiť estónsky vzdušný priestor. Určite ste však vedeli, že premiér sa do Ruska dostane, a tak to aj bolo. Prečo ste teda urobili rozhodnutie o uzavretí vzdušného priestoru?
Je to principiálny postoj. Deviaty máj je najsymbolickejším dňom agresie a režimu, ktorý v Rusku vedie Vladimir Putin. Naše rozhodnutie sa netýkalo len slovenského premiéra. Estónsko si nemyslí, že európski lídri by mali chodiť na propagandistické podujatie 9. mája, keď je Putin na Červenom námestí. Platí však aj to, že šéf Kremľa po prvý raz po desaťročiach v skutočnosti nebol schopný usporiadať prehliadku v plnom rozsahu, pretože je v slabšej pozícii. Bojí sa Ukrajiny. Myslím si, že Putin stratil tvár. Dokonca v roku 1941, keď boli nacistické nemecké vojská tesne pred dobytím Moskvy, mali v hlavnom meste prehliadku v plnom rozsahu. (Bola v novembri na výročie boľševickej revolúcie, pozn. red.). Tohtoročná prehliadka bola iná aj v tom, že Putin na nej mal menej priateľov ako kedykoľvek predtým.
Premiér Fico nebol na vojenskej prehliadke. Nepresvedčilo vás tvrdenie, že navštívil Moskvu pre oslobodenie, ktoré priniesla Červená armáda?
Nie, nepresvedčilo.
Nakoľko sa obávate scenára – a spomenuli ste, že Putin je oslabený – že by sa o niečo mohol pokúsiť v Pobaltí? Nie z pozície sily, ale skôr preto, aby Rusko ukázalo, že na Ukrajine sa mu nedarí, ale predsa je niečoho schopné.
Putin sa pokúša rozdeliť Západ a vždy sa snažil držať susedné krajiny pod tlakom a testovať našu spoločnú jednotu. Ale, samozrejme, nemá silu urobiť nič veľmi vážne. Nemôžeme žiť v strachu z eskalácie, pretože Putin už roky presne vie, ako tieto obavy využívať, a mieri tým najmä na západné štáty. Teraz však vidíme, že ruský vládca je naozaj oslabený. Európske sankcie fungujú. A rovnako fungujú ukrajinské útoky v tyle alebo ďalekonosné sankcie, ako ich nazýva Kyjev. Veľmi pozorne sledujeme región Petrohradu a dva prístavy v oblasti, cez ktoré ide 60 percent ruského exportu plynu a ropy. Moskvu táto linka udržiava pri živote, ale Ukrajinci ju majú na muške a bude to pokračovať ešte intenzívnejšie. Putin sa, samozrejme, snaží rozdeliť jednotu Západu a NATO. Obviňuje pobaltské štáty a Fínsko, že sme oficiálne dovolili využívať naše územie na ukrajinské útoky, čo nie je pravda. Je to dezinformácia. Putin sa nádeja, že nás ovplyvní strach z eskalácie a vyvinieme väčší tlak na Ukrajinu, aby sa nepúšťala do ďalších útokov. Ale Kyjev má na ne plné právo. Samozrejme, sme radi, ak ich drony náhodou neletia cez naše územie, ale tam ich tlačí Rusko, nie Ukrajina.
Ale nakoľko je to problém? V Lotyšsku v podstate pre ukrajinské drony po odvolaní ministra obrany skončila vláda.
O dronoch diskutujeme, pretože musíme posilniť naše obranné kapacity. Pozitívne však je, že NATO funguje. Rumunská stíhačka v Estónsku zostrelila jeden z dronov. Istým paradoxným spôsobom je teda to, čo sa deje, aj užitočné, pretože už viac ako štyri roky vieme, že sa to môže stať, ale neboli sme dostatočne pripravení. A nehovorím o úrovni obranyschopnosti. Mám na mysli spoločnosť a odolnosť civilistov. Ak cez systém včasného varovania dostanete osobnú správu, že možno letí dron, aby ste vedeli, čo máte robiť, aby ste pochopili, že aj toto nás môže v budúcnosti čakať. Estónci sú v tomto pomerne pokojní. Musíme presne vedieť, čo robiť, ale neexistuje žiadny tlak na to, aby Ukrajina útoky na Rusko zastavila. Našim kolegom v Kyjeve sme povedali: Prosím, robte to opatrnejšie. My však nie sme súčasťou týchto útokov v zmysle nejakého plánovania.
Aká bola reakcia Ukrajincov?
Chápu, čo im hovoríme. Kedykoľvek sa nejaký z týchto incidentov stal, ospravedlnili sa. Ukrajinci však nie sú zodpovední. Je to Rusko.
Ak by sa predsa len v Pobaltí Moskva o niečo pokúsila, do akej miery by sa Európa v súčasnosti mohla spoľahnúť na Američanov? Zhovárame sa krátko po stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO, ktoré čaká summit v Ankare. Aké posolstvo z neho očakávate?
Odkaz o jednote. Je verejne známe, že medzi európskymi spojencami a USA existuje napätie. A preto sa v NATO stretávajú ministri zahraničných vecí a obrany. Je však jasné, že Európa musí urobiť viac. Dokonca sa musíme lepšie koordinovať, čo sa týka rozmiestnenia amerických vojakov. Ak sa ich počty budú znižovať, je potrebné to plánovať, aby sme nestratili schopnosť odstrašenia a vojenské kapacity. Spojené štáty potrebujú stabilnú Európu rovnako, ako my potrebujeme americkú prítomnosť a uistenie o plnení záväzkov. Dohodli sme sa, že Európa urobí viac. Nemám obavy, že by článok 5 nefungoval, ak by to bolo potrebné. Veď sa môžeme spoľahnúť na praktické veci. Už som vravel, ako NATO funguje a ako zostrelilo dron. Alebo dokonca minulý rok, keď Rusko narušilo náš vzdušný priestor tromi stíhačkami na viac ako 12 minút, tak sme aktivovali článok 4 a išlo to ako po masle. Nebudem špekulovať o tom, čo by sa mohlo stať, pretože som veľmi praktický človek. Pôsobil som ako minister obrany a viem, ako tieto systémy fungujú. Ale, samozrejme, musíme sa rozprávať, navzájom sa presviedčať a pochopiť, ako mať rovnovážne vzťahy s USA, ktoré sa netýkajú len Severoatlantickej aliancie.
Počul som, že sa zdržali dodávky niektorých zbraní z Ameriky pre Estónsko.
Áno, naše dodávky munície sa oneskorili vinou situácie, ktorú majú USA v Iráne. Ale tieto veci sa postupne dajú riešiť.
Ako má verejnosť chápať vyhlásenia vojenských predstaviteľov napríklad z Poľska alebo Nemecka, že Rusko by mohlo byť o niekoľko rokov schopné zaútočiť na alianciu?
Určite netreba panikáriť. Musíme však byť realistickí. Naše spravodajské služby tiež hovoria, že problém nastane, ak sa ruská invázia na Ukrajinu skončí zlou zmluvou. Ak túto vojnu ukončíme tak, ako sa to stalo s Gruzínskom v roku 2008 alebo s Minskými dohodami, tak si môžeme byť istí, že agresia Moskvy bude pokračovať. Preto hovoríme, že už teraz si musíme povedať, akú Európu chceme mať v budúcnosti. Odmietame sivé zóny oddeľujúce Európsku úniu a NATO. Potrebujeme dostať Ukrajinu do EÚ a aj do aliancie. Musia existovať obojstranné bezpečnostné záruky a pre Európu je veľmi dôležité, aby odradila Rusko od vecí, ktoré by mohlo v budúcnosti urobiť.
Takže teraz budujeme európsku bezpečnosť a musíme pochopiť, že to nie je len o Ukrajine. Rusko je momentálne také slabé, že uviazlo vo vojne, ktorú rozpútalo. Pri našich hraniciach nemá Moskva toľko vojakov, aby sa dokázala pustiť do agresie proti NATO. Ale, samozrejme, Kremeľ sa nás môže pokúsiť otestovať. Putin by chcel vytvoriť nestabilitu medzi členmi NATO a v tom musíme mať úplne jasno. Nesmieme mu dať príležitosť, aby sa pustil do nesprávnych kalkulácií. Teda, že USA opúšťajú Európu a že sme rozdelení, čo nie je pravda. Putin urobil 24. februára 2022 obrovskú chybu. Som si istý, že ak by vedel, čo sa stane, tak by celoplošnú inváziu nikdy nezačal, pretože toto rozhodnutie ho v budúcnosti môže stáť pozíciu a dokonca aj život. Takže je jasné, ako by sme mali komunikovať s Ruskom. Musí chápať, že keby sa pustilo do aliancie, zaplatilo by za to vysokú cenu.
Chceli by ste, aby sa aliančná misia ochrany vzdušného priestoru v Pobaltí zmenila na plnohodnotnú operáciu protivzdušnej obrany?
Je to na expertoch. Naša ochrana vzdušného priestoru zahŕňa všetky potrebné vojenské protokoly, ktoré sme postupne vylepšovali. Potrebujeme natrvalo rozmiestniť vojakov, ale rotácie sú dobré v tom zmysle, že sa v nich striedajú rôzne krajiny. Teraz sú to Rumunsko a Portugalsko, predtým, počas narušenia nášho vzdušného priestoru, to boli Taliani.
Slovensko oznámilo, že by sa do tejto misie mohlo zapojiť na konci roka 2027.
Myslím si, že Slováci tam boli už aj predtým.
Slovensko má vojakov v Lotyšsku.
Samozrejme, všetci vždy môžeme urobiť viac. Od summitu vo Vilniuse pred dvoma rokmi však máme nový regionálny obranný plán. Teraz máme vnútri aliancie aj Fínsko a Švédsko, čo je nová situácia. Posilnilo to našu bezpečnosť, ale máme pred sebou veľa práce.
Ako hodnotíte návrh nemeckého kancelára Friedricha Merza, že by Ukrajina mohla rýchlo vstúpiť do EÚ, ale bez hlasovacích práv, a postupne by plnila požadované kritériá na plnohodnotné členstvo?
Akákoľvek myšlienka, ktorá zjednodušuje cestu Ukrajiny do EÚ, je dobrá na diskusiu. Teraz sa však musíme zamerať na celý proces, na ktorom sme sa dohodli. Ďalším krokom je otvorenie všetkých prístupových kapitol pred letnými prázdninami. V Maďarsku sa zmenila vláda, čiže verím, že sa skončí blokáda, ktorej sme zo strany expremiéra Viktora Orbána čelili viac ako dva roky. Dúfajme, že Kyjev a Budapešť si vyriešia otázky menšinových práv. V posledných dňoch som o tom veľa hovoril s novou maďarskou ministerkou zahraničných vecí Anitou Orbánovou. Zamerajme sa teda na to, na čom sme sa už dohodli, ale čo sa týka procesov, musíme byť inovatívni. Výsledkom musí byť plnohodnotné členstvo Ukrajiny v EÚ.
Čo hovorila ministerka Orbánová o tom, ako bude s Kyjevom komunikovať, čo sa týka otázky menšinových práv?
Vznikla spoločná pracovná skupina, ktorá sa už aj stretla. Náš odkaz je veľmi jasný. Keď sme sa stali členmi EÚ, a aj neskôr, Estónsko v súvislosti s ruskou menšinou v krajine čelilo rôznym obvineniam. Najlepšie miesto pre menšiny je však práve v EÚ, pretože tá je stopercentnou zárukou, že ich práva budú rešpektované. To je náš hlavný odkaz.
Poľský minister zahraničia Radosław Sikorski povedal, že summit v Ankare bude slúžiť ako verifikácia toho, čo si NATO dohodlo vlani v Haagu. Či sú krajiny na správnej ceste vrátane zvyšovania obranných výdavkov na päť percent. Vidíte to podobne?
Haagsky summit bol naozaj dôležitý, pretože sme stanovili aj cieľ investícií do obrany, ale ten máme dosiahnuť do roku 2035. Estónsko dáva už tento rok 5,2 percenta hrubého domáceho produktu na hlavné vojenské výdavky, pričom by to vlastne malo byť 3,5 percenta. (Aliančná dohoda znie, že z piatich percent HDP má ísť 3,5 % na priame vojenské potreby a 1,5 % na širšie bezpečnostné priority, pozn. red.). Susedíme s Ruskom, rovnako ako Poľsko. Z praktického hľadiska je pre nás veľmi dôležité vedieť, nakoľko sú všetci členovia oddaní cieľom v oblasti vojenských kapacít, na ktorých sme sa dohodli. Je dôležité vidieť, ako si štáty plnia svoje záväzky. Musí sa to odrážať v skutočných vojenských kapacitách, ktoré sú založené na reálnych obranných plánoch.
Takže na to budete tlačiť?
Vždy kontrolujeme, čo ktorá krajina robí a aká je situácia v oblasti vojenských kapacít. Niektoré štáty sú v tom skvelé. Myslím si však, že posolstvo môjho poľského priateľa spočíva v tom, že jedna vec sú reči o piatich percentách HDP, ale nimi sa to nemôže skončiť.
Spomenuli sme Maďarsko. Obávate sa, že by slovenský premiér Fico mohol nejakým spôsobom prevziať štafetu po Orbánovi?
Uvidíme. Bude to vaše rozhodnutie. Ale pre Slovensko by bolo naozaj veľmi nepraktické, keby prevzalo postoje Orbána. Ak má niekto, akákoľvek vláda, problém, môžeme o ňom diskutovať. Ale pozitívnym spôsobom, a potom vždy nájdeme riešenie. Keď malo Estónsko s čímkoľvek problém, položili sme to na stôl a vždy sme našli spôsob, ako sa z toho dostať von.