Putin má pri Ukrajine plán B, tvrdí historik. Roky 2027 až 2029 môžu byť pre NATO kritické

Ruský prezident podľa historika ešte nepovedal posledné slovo.  

Upozorňuje síce na rastúce problémy ruskej ekonomiky, nespokojnosť v spoločnosti aj oslabovanie dôvery v režim, no zároveň zdôrazňuje, že Putina môže zosadiť iba smrť alebo samotné Rusko.

Európa a demokratické štáty sa preto podľa neho nemajú spoliehať na kolaps režimu, ale sústrediť sa na stratégiu, ktorá zabráni naplneniu Putinových cieľov. Vo svojej analýze pre The Guardian načrtol osem základných bodov takejto stratégie.

1. Západ musí mať jasný cieľ

Ash tvrdí, že Putin sa snaží podriadiť si Ukrajinu, obnoviť čo najväčšiu časť ruského impéria, oslabiť dôveryhodnosť NATO, podkopať Európsku úniu a znovu vytvoriť ruskú sféru vplyvu vo východnej Európe.

Podľa historika znamená poraziť Putina práve zabrániť naplneniu týchto cieľov.

2. Európa musí vydržať podporovať Ukrajinu

Podľa neho je vzhľadom na rozsiahle nasadenie dronov a „zóny smrti“ na fronte málo pravdepodobné, že sa vojna rozhodne priamo na bojisku. Obe strany však zároveň pokračujú v útokoch na tyl protivníka – zasahujú energetickú infraštruktúru, ekonomiku aj morálku spoločnosti.

Ash pripúšťa, že obmedzenie americkej podpory zo strany prezidenta Donald Trump výrazne skomplikovalo obranu Ukrajiny, no podľa neho ju neparalyzovalo. Dodáva, že po páde Viktora Orbána v Maďarsku sa odblokovalo 90 miliárd eur európskej ekonomickej pomoci, ktorá by mala Ukrajine zabezpečiť fungovanie štátneho rozpočtu až do konca roka 2027.

„Možných scenárov vývoja je veľa, no najpravdepodobnejšie je, že vojna bude pokračovať ešte dlhý čas,“ píše historik.

Zároveň však varuje, že konflikt sa neskončí ani po zastavení bojov. Na rozdiel od konca druhej svetovej vojny podľa neho nebude jasné, kto vlastne zvíťazil v okamihu, keď utíchnu zbrane.

Čítajte viac Estónsky minister zahraničia exkluzívne pre Pravdu: Putina môže invázia na Ukrajinu stáť aj život

Za najpravdepodobnejší scenár označuje prímerie, ktoré prerastie do dlhodobého zmrazenia konfliktu pozdĺž súčasnej frontovej línie. Práve toto obdobie však podľa Asha môže predstavovať ďalší mimoriadne nebezpečný moment pre Ukrajinu.

Vo vnútri krajiny môžu podľa neho vybuchnúť spoločenské rozdiely a traumy nahromadené počas rokov vojny. Varuje pred ostrou prezidentskou kampaňou a hlboko rozdeľujúcou politikou po skončení bojov.

Historik zároveň upozorňuje, že Európa môže po uzavretí prímeria postupne stratiť o Ukrajinu záujem, podobne ako sa po Daytonskej dohode v roku 1995 odvrátila od Bosny.

„Existuje úplne reálny scenár, v ktorom sa zo štyroch pätín Ukrajiny, ktoré Rusko neobsadí, stane vyľudnený, vnútorne rozdelený a nefunkčný štát,“ píše Ash.

Práve to by podľa neho znamenalo úspech Putinovho „plánu B“ – teda zničiť Ukrajinu v prípade, že ju nedokáže ovládnuť. „Až keď sa Ukrajina stane primerane prosperujúcim, bezpečným, stabilným a demokratickým členským štátom Európskej únie, budeme môcť povedať, že tam bol Putin porazený,“ uzatvára historik.

3. Treba zvýšiť ekonomický tlak na Rusko

Ash tvrdí, že Západ musí tvrdšie zasiahnuť proti ruským energetickým príjmom. Kritizuje aj situáciu, keď niektoré medzinárodné udalosti nepriamo pomáhajú zvyšovať príjmy Moskvy z ropy a plynu.

Európa by podľa neho mala sprísniť sankcie, podporovať ukrajinské útoky na ruskú energetickú infraštruktúru a dôslednejšie zasahovať proti ruskej „tieňovej flotile“.

4. Európa musí odradiť ďalší ruský útok

Historik upozorňuje, že najnebezpečnejšie obdobie môže prísť práve počas prechodu od bezpečnostnej závislosti od USA k silnejšej európskej obrane.

Za rizikové označuje najmä roky 2027 až 2028. Ash opisuje Putina ako „starého muža v zhone“, posadnutého obnovou ruského impéria a čoraz viac odtrhnutého od reality, čo je podľa neho typické pre dlhoročných diktátorov.

Ruský prezident má podľa historika k dispozícii veľkú armádu vycvičenú vo vojne a ekonomiku nastavenú na vojnový režim. Na druhej strane stojí Európa, ktorá sa len začína znovu vyzbrojovať, a americký prezident, pri ktorom podľa Asha nie je isté, či by splnil záväzok vyplývajúci z článku 5 NATO na obranu napadnutého člena vo východnej Európe.

Zároveň upozorňuje, že Putin môže počítať s prítomnosťou Donalda Trumpa v Bielom dome len do 20. januára 2029. Práve preto môže podľa neho vnímať nasledujúce roky ako svoju najlepšiu a možno poslednú príležitosť ukázať, že NATO je „papierový tiger“.

Podľa Asha by pritom nemuselo ísť o rozsiahly frontálny útok. Stačilo by obsadenie niekoľkých štvorcových kilometrov v Estónsku, Litve, na niektorom z pobaltských ostrovov alebo inde na východnom krídle aliancie.

Čítajte viac Ruskí jastrabi napádajú Putinových generálov. Akú skazu by chceli vidieť v Kyjeve spolu so zabitím Zelenského?

Historik zároveň zdôrazňuje, že aj keby bola pravdepodobnosť takéhoto útoku nízka, riziko by bolo natoľko veľké, že posilnené odstrašenie je nevyhnutné.

Ak by sa Európa mohla plne spoliehať na Spojené štáty, súčasné rozmiestnenie síl NATO pod vedením USA by podľa neho postačovalo. Keďže však taká istota neexistuje, Európa musí podľa Asha rýchlo vytvoriť alternatívnu stratégiu.

Tá by mala stáť na európskych silách pôsobiacich v štruktúrach NATO vrátane nemeckých jednotiek, ako aj na regionálnych zoskupeniach typu britsko-seversko-pobaltsko-holandských expedičných síl, ktoré by dokázali samostatne odradiť Rusko od útoku.

„Bude to mimoriadne náročné – no dnes už aj nevyhnutné,“ uzatvára Ash.

5. Európa sa nesmie iba brániť

Ash tvrdí, že Európa nemôže zostať len pri obrane proti ruským hybridným operáciám. Podľa neho musí byť pripravená aj aktívne narúšať ruské siete a reagovať ofenzívnejšie.

6. Západ by mal hovoriť s „iným Ruskom“

Historik odporúča udržiavať komunikačné kanály nielen s Kremľom, ale aj s ruskými podnikateľmi, odborníkmi, časťou elít či Rusmi žijúcimi v exile.

Spoločným odkazom by podľa neho malo byť, že iný vzťah medzi Ruskom a Európou je možný, ak sa krajina zmení.

7. Európa musí zvládnuť vlastných nacionalistov

Ash upozorňuje, že Putin môže profitovať zo silnejúcich nacionalistických a populistických strán v Európe.

Spomína napríklad možnosť víťazstva Jordana Bardellu vo Francúzsku alebo rast podpory nemeckej AfD.

Podľa neho by práve vnútorné rozdelenie Európy mohlo Moskve výrazne pomôcť.

8. Najdôležitejšia je strategická trpezlivosť

Na záver historik tvrdí, že Západ počas studenej vojny nezvíťazil len vďaka zahraničnej politike, ale najmä preto, že dokázal vytvoriť stabilné, prosperujúce a atraktívne spoločnosti.

Práve strategickú trpezlivosť označuje za najťažšiu, no zároveň najdôležitejšiu úlohu dnešných demokracií.

Významná politická zmena v Rusku môže prísť zajtra, ale pokojne aj o desať rokov. Demokracie preto podľa Asha nesmú podľahnúť panike ani únave z dlhodobého konfliktu.

Za najťažšiu, no zároveň najdôležitejšiu úlohu liberálnych demokracií označuje „strategickú trpezlivosť“. „Ak ju dokážeme udržať, čas bude hrať v náš prospech,“ uzatvára Ash.

Čítajte viac VIDEO: Putin nezvládol ani trojité „hurá“. Už len bľaboce, rypol si Zelenskyj. Kremeľ maže stopy