Brusel pripravuje kontroverzný plán pre nových členov EÚ. Dôvodom je aj Orbán

Rozširovanie únie sa prakticky zastavilo až do ruskej invázie na Ukrajinu.  

Podľa zvažovaných plánov by sa obmedzenie mohlo týkať najmä rozhodnutí v oblasti zahraničnej politiky alebo daní, ktoré si v súčasnosti vyžadujú jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov.

Opatrenie by bolo časovo obmedzené a mohlo by sa prvýkrát objaviť už v prístupovej zmluve Čiernej Hory, ktorá je momentálne najbližšie k vstupu do EÚ.

Čierna Hora sa usiluje stať 28. členom Európskej únie do roku 2028. Tento mesiac sa po prvý raz stretla technická skupina pripravujúca prístupovú zmluvu krajiny, čo podľa diplomatov naznačuje, že rokovania vstupujú do záverečnej fázy.

Práve v súvislosti s Čiernou Horou začali podľa zdrojov z EÚ intenzívnejšie diskusie o možných poistkách proti budúcemu blokovaniu rozhodnutí.

Myšlienka sa objavila po skúsenostiach s Maďarskom, ktorého proruská vláda vedená Viktorom Orbánom v minulosti vetovala viacero významných rozhodnutí Únie vrátane 90-miliardovej pomoci pre Ukrajinu.

Brusel hľadá „kreatívne riešenia“

Podľa diplomatov ide o jednu z viacerých možností, ako urobiť ďalšie rozširovanie Únie politicky prijateľnejším.

O prijatí nových krajín totiž musia jednomyseľne rozhodnúť všetky členské štáty EÚ. Obavy z ďalšieho rozširovania rastú najmä vo Francúzsku, kde sa v roku 2027 uskutočnia prezidentské voľby.

Nedávny prieskum Eurobarometra ukázal, že rozširovanie EÚ podporuje iba 43 percent Francúzov, zatiaľ čo 48 percent je proti. Podľa zdrojov z Bruselu je preto potrebné hľadať „inovatívne“ a „kreatívne“ riešenia, ktoré umožnia pokračovať v prijímaní nových štátov, najmä zo západného Balkánu.

Merz navrhuje špeciálny status pre Ukrajinu

Nemecký kancelár Friedrich Merz minulý týždeň vyzval lídrov EÚ, aby zrýchlili proces rozširovania smerom k západnému Balkánu.

Zároveň navrhol aj vytvorenie „pridruženého členstva“ pre Ukrajinu. Takýto model by Ukrajine umožnil zúčastňovať sa na rokovaniach EÚ a mať zastúpenie v európskych inštitúciách, no bez hlasovacích práv.

Merz tvrdí, že by išlo o dočasné riešenie vzhľadom na vojnu a mohlo by pomôcť aj mierovým rokovaniam. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však tento návrh odmietol. „Miesto Ukrajiny v Európskej únii musí byť úplné – plné a rovnocenné,“ odkázal Zelenskyj na sociálnych sieťach.

Čítajte viac Zelenskyj chce plné členstvo v EÚ, Merz hovorí nie: v hre je však účasť bez hlasu

Rozširovanie opäť zrýchlila vojna

Rozširovanie EÚ sa podľa diplomatov prakticky zastavilo až do ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Vojna však prinútila Brusel vnímať prijímanie nových krajín aj ako geopolitickú a bezpečnostnú otázku.

Európska komisia minulý rok uviedla, že nové členské štáty by mohli vstúpiť do Únie do roku 2030. Za najväčších favoritov označila Čiernu Horu a Albánsko, pozitívne hodnotila aj rýchly pokrok Moldavska.