Európa už nemá čas na pomalé kompromisy, tvrdí europoslankyňa PS Lucia Yar: Robert Fico v Bruseli nevystupuje tak tvrdo ako doma (rozhovor)
obchodnyregister
2026.05.26.
Európa podľa europoslankyne za PS vstupuje do obdobia, v ktorom sa už nemôže spoliehať len na Spojené štáty ani na pomalé kompromisy medzi členskými krajinami. V rozhovore pre Aktuality.sk hovorí o zrýchľovaní európskeho zbrojenia, rezolúcii o Slovensku aj o tom, prečo sa Robert Fico podľa nej doma prezentuje oveľa tvrdšie než priamo v Bruseli.
V Bruseli rokuje o zrýchlení európskeho zbrojenia, doma čelí otázkam o rezolúcii proti Slovensku, ktorá vyzýva na odobratie našich eurofondov.
Europoslankyňa za Progresívne Slovensko Lucia Yar tvrdí, že Európa už nemá čas na pomalé kompromisy a varuje, že ak chce EÚ prežiť v svete Trumpa, Putina a rastúcej neistoty, musí sa naučiť konať rýchlejšie a jednotnejšie. „Máme tu spoločnú hrozbu a výzvy: Rusko, Čínu aj Spojené štáty, ktoré už nie sú takým stabilným partnerom ako kedysi,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk.
Prečítajte si tiež:
V rozhovore zároveň vysvetľuje, prečo sa europoslanci PS nezúčastnili na hlasovaní o rezolúcii voči Slovensku, prečo podľa nej Robert Fico doma hovorí inak než v Bruseli a čo sa podarilo vyrokovať v rámci obranného „omnibusu“, ktorý má skrátiť povoľovanie strategických obranných projektov na niekoľko mesiacov namiesto rokov.
„Nemôžeme sa donekonečna hádať o tom, kto bude chrániť svoj domáci obranný priemysel. Francúzi svoj, Nemci svoj. Spomaľuje nás to,“ hovorí europoslankyňa.
V rozhovore sa okrem iného dočítate:
- Prečo sa PS nezúčastnilo na hlasovaní o rezolúcii o Slovensku,
- ako chce EÚ zrýchliť obranné projekty a výrobu zbraní,
- prečo podľa nej Robert Fico v Bruseli nevystupuje tak, ako doma,
- čo by mali priniesť nové pravidlá na ochranu obetí trestných činov.
Europoslanyňa Progresívneho Slovenska Lucia Yar
Zdroj: EP/Denis Lomme
Prečo ste sa pri hlasovaní o rezolúcii nezúčastnili hlasovania?
Má to dva dôvody.
Po prvé, jednoznačne pokračujeme v našej protikorupčnej aktivite. Sme silne za to, aby Slovenská republika, tak ako ktorýkoľvek európsky štát, narábala s európskymi peniazmi tak, ako má, a aby dodržiavala pravidlá, ku ktorým sa prihlásila a ktoré podpísala v zmluvách. Ak sa to nedeje, naši kolegovia hovoria, že eurofondy musia do krajiny prestať prúdiť.
Ja sama pochádzam z východného Slovenska, z regiónu, ktorý naozaj profituje z európskych peňazí. A nielen tento región, ale aj iné. Osemdesiat percent (verejných, pozn. red.) investícií na Slovensku dnes pochádza práve z európskych peňazí. Faktom je, že ak by sme tieto peniaze nemali, krajina by bola ešte vo väčšom rozvrate, než je teraz.
To znamená, že napriek tomu, že absolútne rozumieme potrebe chrániť európske peniaze a hodnoty, a rozumieme aj kolegom, ktorí túto rezolúciu podporili, mne osobne srdce nedovolí volať po zastavení európskych peňazí.
Dopad však bude hlavne na občanov Slovenska. Chápete kolegov, ako je Daniel Freund, ktorí rezolúciu predkladali? Hovorili ste s nimi aj o tom, že najväčší dopad pocítia práve občania, nie vláda?
Sú na to rôzne pohľady. Rozprávala som sa aj s Danielom Freundom, aj s ostatnými. Musím však povedať, že ak by som videla, že v nejakej inej krajine sa eurofondy využívajú tak, ako sme to videli v Maďarsku, kde išli na veľké sídla a cesty, čo nikam nevedú, alebo u nás na haciendy, tak by som to tiež vnímala veľmi kriticky.
Hlasovanie o rezolúcii v Európskom parlamente.
Zdroj: Európsky parlament
Smer tvrdí, že slovenskí opoziční europoslanci svojich kolegov v Európskom parlamente nabádali k navrhnutiu a presadeniu tejto rezolúcie o Slovensku. Ako reagujete na tieto obvinenia?
Pre nich je to jednoduché politické vysvetlenie. Zároveň však platí, že šiesti alebo siedmi europoslanci nedokážu ovplyvniť celý Európsky parlament tak, aby vznikla nová rezolúcia a všetci sa postavili za nás, ak by išlo o vymyslenú vec.
Európsky parlament má 720 poslancov. Toto jednoducho nefunguje tak, že slovenská opozícia všetko zariadi. Je to politická hra a zjednodušovanie.
Keby boli ich europoslanci súčasťou nejakej frakcie, možno by mohli aj oni niečo ovplyvniť a videli by, aké je to náročné. Keďže sú však nezaradení a nemajú tu reálny hlas, možno im to úplne nedochádza. Ale povedzme si pravdu: oni veľmi dobre vedia, čo robia a koho chránia. Bohužiaľ, Slovensko to nie je.
Prečítajte si tiež:
Chcete byť spravodajkyňou pri ochrane obetí trestných činov. Rokovania prebiehajú od roku 2023, boli však prerušené eurovoľbami. O čo ide a v akej fáze sa to teraz nachádza?
Trestný zákon, aj slovenský trestný zákon, sa opäť bude meniť. Tentoraz však k lepšiemu. A bude sa meniť aj vďaka Progresívnemu Slovensku.
EÚ nastavuje určitý zlatý štandard práv obetí trestných činov. Či vám ukradnú bicykel, auto alebo sa stanete obeťou násilia, existuje určitý štandard práv, ktoré ako obeť máte mať. Tento štandard je však starý už 14 rokov a nebol dostatočne efektívny.
Zlepšuje sa napríklad právna pomoc pre obete, ktorá bude po novom dostupná počas celého trestného procesu, už od jeho začiatku. Doteraz to tak nebolo.
Sú tam aj praktické veci. Ak vám ukradnú auto, nebudete musieť ísť na políciu osobne, ale budete môcť všetko nahlásiť online a poisťovňa to uzná.
Máme tam aj špeciálnu ochranu detí, lepšie vymáhanie odškodnenia od páchateľov či možnosť nahlásiť trestný čin cez tretiu osobu alebo organizáciu, ak sa človek bojí ísť priamo na políciu.
Ďalšou oblasťou je lepší tréning pre policajtov, súdy a orgány činné v trestnom konaní, aby nedochádzalo k sekundárnej viktimizácii.
A veľmi dôležité je aj to, že sa nám prvýkrát podarilo dostať do európskej legislatívy zmienku o tom, že ak sa žena alebo ktokoľvek stane obeťou sexuálneho zneužívania, jednou z možností zdravotnej starostlivosti má byť aj interrupcia.
Prečítajte si tiež:
Má tento bod podporu? Nemôže ešte vypadnúť v rámci kompromisu? Pri podobných témach bývajú europoslanci veľmi rozdelení.
O tomto sa rokuje už veľmi dlho. Ide o roky príprav. Ja sa tomu venujem dva a pol roka a celé rokovania smerovali ku kompromisom (návrh prešiel po rozhovore s Luciou Yar, pozn. red.)
Európsky parlament ešte v minulom volebnom období prijal pozíciu, podľa ktorej malo byť právo na interrupciu pre obete sexuálneho násilia súčasťou hlavného textu. Kompromis, ktorý máme dnes, je, že je to len súčasť recitálu a podľa princípu subsidiarity (pravidlo, podľa ktorého si isté veci majú riešiť členské štáty samé, prípadne na regionálnej úrovni, teda nie celoeurópsky).
Poďme k geopolitike a obrane EÚ. Situácia okolo Iránu je napätá, Donald Trump je nepredvídateľný. Ako to ovplyvňuje Európsku úniu? Je EÚ jednotná v zahraničnej politike?
Myslím si, že najmä v Európskom parlamente cítime veľký tlak. Parlament prijal viacero rezolúcií, ktorými tlačí na členské štáty, aby reagovali rýchlejšie a jednotnejšie.
Bohužiaľ, Európsky parlament nemá väčšie právomoci. Môže prijímať rezolúcie a vyvíjať tlak, ale tam sa to v oblasti zahraničnej a obrannej politiky končí.
Navyše platí, že EÚ dnes v zahraničných a bezpečnostných otázkach môže konať len vtedy, ak sa dohodne 27 členských krajín. Ide o známu jednomyseľnosť. Každá krajina teda môže blokovať spoločný postup. Doteraz to robil najmä Viktor Orbán, teraz sa tak začína tváriť aj Robert Fico, hoci v praxi doteraz nikdy nič nezablokoval.
Aj preto diskutujeme v EÚ o možnostiach, ako niektoré oblasti z týchto politík presunúť mimo jednomyseľnosti. Napríklad pri sankciách by sme ich nemuseli každých šesť mesiacov obnovovať a čakať, kto príde vydierať ostatných.
Donald Trump otvoril aj otázku európskej obrany. Viacerí hovoria o silnejšom európskom pilieri v rámci NATO. Je to podľa vás reálne?
Áno. Som súčasťou neformálnej skupiny v europarlamente, ktorá hovorí o potrebe silného európskeho piliera v NATO.
Pred dvoma týždňami sme mali tlačovú konferenciu, vydali sme spoločné stanovisko/komentár a sme v kontakte s eurokomisárom pre obranu Kubilius. Tlačíme na členské štáty, aby si uvedomili urgentnosť situácie.
Nemôžeme sa donekonečna hádať o tom, kto bude chrániť svoj domáci obranný priemysel. Francúzi svoj, Nemci svoj. Spomaľuje nás to.
V Európskom parlamente tú urgenciu cítime. Ja ako spravodajkyňa pre obranný omnibus presne vidím, aké požiadavky majú jednotlivé krajiny.
Ursula von der Leyen a Donald Trump
Zdroj: reuters
Na čom ste sa dohodli?
Keď sa snažíme urýchliť obranné projekty alebo povoľovacie konania pre projekty európskeho obranného záujmu, každá krajina chce výnimky a ochranu vlastných záujmov. Naším záujmom napríklad bolo, aby sa výrobné linky a obranné projekty mohli stavať a schvaľovať rýchlejšie a byrokracia bola menšia.
Dnes môžu totiž trvať povoľovacie konania na národnej úrovni aj roky. To je v súčasnej situácii jednoducho neudržateľné. Máme tu spoločnú hrozbu a výzvy: Rusko, Čínu a aj Spojené štáty, ktoré už nie sú takým stabilným partnerom ako kedysi. Musíme výrazne podporiť obranný priemysel, aby sme boli schopní brániť sa aj sami.
Myslíte si, že nový maďarský premiér Péter Magyar môže po prípadnom prevzatí moci zmeniť postoj Budapešti k Európskej únii a ovplyvniť tým aj postavenie Slovenska v EÚ?
Ja verím, že zmena v Maďarsku by bola pozitívna aj pre Európsku úniu.
Hovorím to aj preto, že Robert Fico doma často vystupuje ako niekto, kto všetko blokuje a ide proti Bruselu. Realita je však taká, že nikdy reálne nevyužil veto v Rade EÚ a v posledných rokoch sa nikdy do otvorene opozičnej pozície v EÚ staval akurát na Slovensku, pred kamerami. Väčšinou odobril to, čo prišlo z Európskej komisie.
Doma hovorí jedno, v Bruseli druhé.
Ak by Péter Magyar zmenil maďarskú politiku a Slovensko ostalo také, aké je dnes, Európska únia by sa pravdepodobne posunula lepším smerom.