

Odznak s vlajkami Poľska a Maďarska na obleku maďarského premiéra Petra Magyara počas jeho prvej oficiálnej návštevy Krakova v Poľsku 19. mája 2026.
Zdroj: REUTERS/Kacper Pempel
Čas sa kráti
Magyarova administratíva však musí formálne požiadať o peniaze do 31. augusta tohto roka, zatiaľ čo Komisia má na zrealizovanie platieb čas do konca decembra. Jednou z možností, ako predĺžiť termíny za horizont roka 2026, je presun časti peňazí do národnej rozvojovej banky alebo vytvorenie špeciálneho finančného nástroja, čo však Brusel musí najprv odobriť.
Samotné odblokovanie financií je striktne podmienené splnením 27 takzvaných super míľnikov. Ide o detailný súbor požiadaviek Európskej komisie zameraných na obnovu transparentnosti verejného obstarávania, garanciu nezávislosti súdnictva, ochranu akademickej slobody a nekompromisný boj proti korupcii.
Podľa analýz mimovládneho sektora bolo za predchádzajúcej vlády sedemnásť z týchto podmienok splnených úplne a deväť aspoň čiastočne. Magyarova vláda, vedomá si svojej ústavnej sily, preto okamžite pristúpila k radikálnym legislatívnym krokom, z ktorých viaceré vyvolávajú na domácej scéne búrlivé reakcie.


Maďarský premiér Peter Magyar a noví členovia vlády, minister financií András Karman, ministerka regionálneho a vidieckeho rozvoja Viktória Lorinc, ministerka zahraničných vecí Anita Orbán, minister pre životné prostredie László Gajdos, šéf kancelárie premiéra Bálint Ruff, ministerka pre deti a školstvo Judit Lannert, minister vedy a techniky Zoltán Tanacs, minister vnútra Pösfai Gábor, minister hospodárstva a energetiky István Kapitány, ministerka spravodlivosti Marta Görog, minister poľnohospodárstva a potravinárstva Szabolcs Bona, minister obrany Romulusz Ruszin-Szendi, minister sociálnych vzťahov a kultúry Zoltán Tarr, minister sociálnych a rodinných záležitostí Vilmos Katai-Nemeth, minister dopravy a investícií David Vitezy a minister zdravotníctva Zsolt Hegedus pózujú na rodinnej fotografii v parlamente v Budapešti v Maďarsku 12. mája 2026.
Zdroj: REUTERS/Bernadett Szabo
Zmeny už prichádzajú
Najvýraznejším zásahom je prvý ústavný dodatok novej vlády, ktorý ruší kontroverzný systém nadácií spravujúcich verejný majetok. Bývalá vláda Fideszu previedla obrovské štátne aktíva, vrátane 21 univerzít a elitného Mathias Corvinus Collegium (MCC), do správy špeciálnych nadácií. Nová legislatíva tieto aktíva redefinuje ako národné bohatstvo a vracia ich plne pod kontrolu štátu.
Tento krok priamo reaguje na európske požiadavky týkajúce sa akademickej slobody. Zástupcovia dotknutých inštitúcií, ako napríklad predseda správnej rady MCC Balázs Orbán, to však ostro kritizujú ako neprijateľné znárodňovanie, ktoré ohrozuje súkromné vlastnícke práva.
Súčasťou zmien je aj zavedenie prísneho osemročného limitu na výkon funkcie premiéra, ktorý má platiť retroaktívne od roku 1990. Tým by sa definitívne zamedzilo akémukoľvek návratu Viktora Orbána k moci, právni experti ale tento návrh kritizujú ako zmätočný a nedomyslený. Vláda zároveň avizuje okamžitý štart trestných stíhaní voči osobám podozrivým z rozkrádania verejných peňazí, čím chce dodržať sľub boja proti korupcii.
Posun pri Ukrajine
Okrem domácich reforiem prechádza výraznou transformáciou aj maďarská zahraničná politika. Na stole je prehodnotenie žiadosti o šestnásť miliárd eur z európskeho obranného programu SAFE. Magyar tvrdí, že pôvodný plán predchádzajúcej vlády bol navrhnutý neúčelne a smeroval k zadlženiu občanov v prospech spriaznených firiem.


Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha, REUTERS/Kaan Soyturk
Zdroj: reuters
Ešte dôležitejší posun však nastal vo vzťahu k Ukrajine. Kým Viktor Orbán dlhodobo a systematicky blokoval prístupové rokovania Kyjeva do Európskej únie, argumentujúc nedostatočnou ochranou práv maďarskej menšiny, nová administratíva už spustila rokovania s ukrajinskou stranou.
Tieto rozhovory, ktoré odštartovali na základe dohody s ukrajinským ministrom zahraničia Andrijom Sybihom, majú vyriešiť menšinovú otázku a zabezpečiť bezproblémové pokračovanie ukrajinského prístupového procesu.
Aké možnosti má EÚ?
Pre plné pochopenie aktuálnej situácie je kľúčové porozumieť samotnej anatómii európskych sankcií a mechanizmom, ktorými Únia odoberá a následne vracia finančné prostriedky. Európska únia funguje na základoch spoločných hodnôt, akými sú ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia či právny štát. Ak členský štát tieto hodnoty systematicky narúša, Brusel disponuje dvoma primárnymi nástrojmi zásahu.
Prvým, starším mechanizmom, je procedúra podľa Článku 7 Zmluvy o Európskej únii. Tento politický nástroj sa skladá z preventívnej fázy, kde Rada Európskej únie konštatuje riziko porušenia hodnôt štvorpätinovou väčšinou, a zo sankčnej fázy. Problémom tohto mechanizmu v praxi je, že na samotné uvalenie sankcií, napríklad pozastavenie hlasovacích práv, sa vyžaduje absolútna jednomyseľnosť všetkých ostatných členských štátov. Dosiahnuť takúto zhodu bolo dlhé roky prakticky nemožné, čo tento článok robilo neefektívnym.
Práve pre bezzubosť Článku 7 prijala Európska únia v roku 2020 nariadenie známe ako mechanizmus podmienenosti. Tento nástroj priamo previazal čerpanie európskych fondov s dodržiavaním princípov právneho štátu.
Podľa tohto pravidla tak platí, že ak systematické zlyhávanie právneho štátu, napríklad prostredníctvom skorumpovaného súdnictva či netransparentných verejných tendrov, priamo ohrozuje finančné záujmy Únie, financovanie môže byť členskému štátu pozastavené.
Kľúčovou zmenou je, že na zmrazenie peňazí už nie je potrebná jednomyseľnosť, ale postačuje kvalifikovaná väčšina ministrov v Rade Európskej únie (zloženej z ministrov členských štátov). Práve aktivácia tohto mechanizmu viedla k zmrazeniu miliárd eur pre Maďarsko, pričom Európsky parlament na jeseň minulého roka upozornil, že celkový objem blokovaných prostriedkov v rôznych fondoch dosahuje až osemnásť miliárd eur.
Získať späť financie nie je jednoduché
Proces vracania týchto peňazí späť do národnej kasy však vôbec nie je automatický a nezávisí výlučne od zmeny vo vedení krajiny. Ide o postup s prísnou štruktúrou. Na začiatku Európska komisia zadefinuje konkrétne legislatívne a inštitucionálne zmeny, ktoré musí krajina vykonať. Následne je na ťahu členský štát, ktorý musí požadované reformy nielen formálne schváliť v parlamente, ale ich aj bezodkladne uviesť do reálnej praxe.
Tretím krokom je hĺbkové hodnotenie zo strany Komisie, ktorá analyzuje, či prijaté zákony skutočne odstránili vytýkané problémy. Až keď Komisia vydá kladné stanovisko, navrhne odblokovanie prostriedkov, ktoré musí v záverečnej fáze opäť schváliť Rada Európskej únie.
Európska komisia je v súčasnosti pod obrovským tlakom inštitúcií, vrátane Európskeho parlamentu a Súdneho dvora, aby neopakovala chyby z minulosti a nepristupovala k predčasnému uvoľňovaniu peňazí.
Aj napriek jasnému proeurópskemu smerovaniu a snahe Pétera Magyara o konštruktívny dialóg Brusel zostáva v pozore. Získanie prístupu k európskym miliardám tak pre nového maďarského premiéra bude zrejme najväčšou kariérnou skúškou.