Mečiarovská politická kultúra sa vracia. Ficova vláda si myslí, že štát je jej majetok (komentár Petra Weissa)

Trestá nás Brusel za iný názor?

Koaličná garnitúra prakticky nepripúšťa, že kritika „state capture“, zavedenie mechanizmu podmienenosti a zmrazenie eurofondov Maďarsku mali vecný základ a že EÚ hodnotila Maďarsko podľa pravidiel, na ktorých funguje.

Europoslankyňa za Smer Katarína Roth Neveďalová tvrdí, že hoci má ísť najmä o uznesenie o zneužívaní eurofondov, v skutočnosti ide o snahu ovplyvniť parlamentné voľby na Slovensku tak, ako sa to podľa nej podarilo v Poľsku a Maďarsku „tlakom z EÚ“. Tým implicitne spochybňuje európsky konsenzus, že v Maďarsku a predtým aj v Poľsku za vlády PiS došlo k systematickému oslabovaniu právneho štátu a kontrolných mechanizmov.

Prečítajte si tiež:

Spochybňuje tým aj tvrdenie Anity Orbánovej, že Maďarsko za Orbánovu politiku „zaplatilo vysokú cenu“ a že požiadavky EÚ na právny štát, nezávislé súdnictvo a transparentné nakladanie s eurofondmi nie sú útokom na maďarskú suverenitu, ale legitímnym očakávaním voči členskému štátu.

Podľa vládnych politikov „Brusel“ trestá konzervatívne vlády za iný názor, nejde o právny štát, ale o ideologický konflikt, a EÚ zneužíva svoje inštitúcie na politický boj a manipuláciu verejnosti pred voľbami. Je to prakticky identická línia, akú roky používal Viktor Orbán pri obhajobe svojich dnes už zjavne škodlivých politík voči EÚ.

Z kritiky vlády útok na štát

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár označil uznesenie za „politické hodnotenie“ a „progresívno-liberálny aktivizmus“, akoby najsilnejšou frakciou v Európskom parlamente nebola konzervatívna Európska ľudová strana. Dokument podľa neho „nezodpovedá realite“, čím odmietol, že ide o preventívny zásah proti opakovaniu maďarského scenára.

Europoslanec za Hlas Branislav Ondruš tvrdí, že nejde o kritiku vlády, ale o útok na štát. Podľa neho rezolúcia „vyčíta Slovensku všetko okrem samotnej existencie Slovenskej republiky“ a jej cieľom je „poškodiť Slovenskú republiku ako celok.“

Prečítajte si tiež:

Monika Beňová označila uznesenie za „fakticky irelevantné“ a spochybnila legitimitu Európskeho parlamentu hodnotiť stav právneho štátu na Slovensku. Podľa nej ide iba o politický nátlak. Katarína Roth Neveďalová ho nazvala „znôškou často čistých nezmyslov“ a „zasahovaním do politickej situácie na Slovensku“.

Ďalšou líniou vládnej argumentácie je obviňovanie opozície, najmä Progresívneho Slovenska, že úmyselne poškodzuje Slovensko. Premiér opakovane tvrdí, že opozícia „žaluje na Slovensko v Bruseli“ a snaží sa dosiahnuť zastavenie eurofondov.

Na adresu rezolúcie vyhlásil, že opozícia „pracuje proti vlastnému štátu“ a poškodzuje Slovensko v zahraničí. Branislav Ondruš priamo obvinil opozíciu z vytvárania negatívneho obrazu Slovenska v EÚ a poškodzovania jeho záujmov.

Sprisahanie proti Slovensku

Tento bolestínsky politický naratív krivdy a „obrany suverenity“ nie je nový. Používal ho už Vladimír Mečiar v polovici deväťdesiatych rokov.

Keď bol 25. októbra 1995 doručený vláde druhý demarš veľvyslancov členských štátov EÚ, ktorí vyjadrili znepokojenie nad autoritárskym štýlom vládnutia a nerešpektovaním demokratických princípov, Mečiar reagoval podráždene: „Ak tieto inštitúcie začínajú vystupovať proti legitímnej vláde, lebo nezakryte podporujú tých, čo sú proti nej, tak vlastne menia krehký vnútorný pomer síl na Slovensku.“

Prečítajte si tiež:

Keď následne prišla rezolúcia Európskeho parlamentu z novembra 1995, upozorňujúca, že pokračovanie politiky nerešpektujúcej demokraciu a princípy právneho štátu môže ohroziť spoluprácu s EÚ, reakcia vládnej garnitúry bola urazenecká a agresívna.

Podpredseda HZDS Augustín Marián Húska obvinil opozičné strany, že rezolúciu iniciovali ony. Vladimír Mečiar hovoril o rozhodovaní „o nás bez nás“, ktoré prirovnal k rokom 1938, 1939 a 1968. Hovorca HZDS Stanislav Háber dokonca prirovnal demarše EÚ k postupu nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu pred vojenskými intervenciami.

Takto sa formovala „suverénna“ politická komunikácia voči EÚ. Keď Únia upozorňovala na únos prezidentovho syna, zneužívanie SIS, tlak na opozíciu či verejnoprávne médiá, vládna garnitúra hovorila o sprisahaní proti mladej Slovenskej republike, ktorá je komusi kosťou v krku, o zahraničných tlakoch a o opozícii, ktorá „chodí žalovať do Bruselu“.

Test našej politickej pamäti

Ako vtedajší opozičný politik si dobre pamätám, ako Vladimír Mečiar označoval kritiku svojej politiky za „neobjektívnu kampaň“ a „organizovaný tlak proti Slovenskej republike“. Predstavitelia HZDS hovorili o „protislovenských silách“ a opozičných politikoch, ktorí vraj „donášajú do Bruselu“.

Aj vtedy sa z kritiky konkrétnych krokov vlády robil útok na štát. Aj vtedy vládnuce strany nemali v Európskom parlamente a členských štátoch žiadne sesterské strany, boli politickými bezdomovcami a kompenzovali to aroganciou a agresivitou.

Výsledok tohto „suverenizmu“ poznáme. V roku 1997 nebolo Slovensko v Luxemburgu pozvané na prístupové rokovania s EÚ spolu s Českom, Poľskom a Maďarskom. Nie preto, že by Európa nemala rada Slovákov, ale preto, že Mečiarova vláda nedokázala rozlíšiť medzi záujmom štátu a vnútropolitickými potrebami vládnej moci.

Prečítajte si tiež:

Dnes sa tento rozdiel opäť stráca. Mečiarovská politická kultúra vo vzťahu k EÚ sa vracia. Ak vláda tvrdí, že kritika jej krokov je útokom na Slovensko, v skutočnosti naznačuje, že ona sama je Slovensko. To je typický reflex autoritárskej moci, ktorá si začne zamieňať štát so svojím politickým vlastníctvom.

Uznesenie Európskeho parlamentu preto nie je len správou o stave právneho štátu. Je aj testom našej politickej pamäti. Slovensko už raz zažilo, kam vedie sebaklam, že Európa nám krivdí, zatiaľ čo problém je doma. Spomeňme si, aké úsilie museli občania vynaložiť vo voľbách v roku 1998, aby krajinu vyviedli zo slepej uličky, a aké reformy musela následne urobiť široká koalícia, aby Slovensko dobehlo svojich susedov a vstúpilo do EÚ spolu s nimi.

Práve preto by si aj dnešná vládna koalícia mala uvedomiť, že najhoršou reakciou na európske varovanie je zopakovať Mečiarovu odpoveď.