Pribúdajú otázky okolo tajných nemocníc na Slovensku (denný výber)

Opozícia znovu rokuje o spolupráci. Zvrat nastal v prípade exministerky Matečnej.  

Šimečkova archa sa znova stavia. Do hry vstúpila strana, ktorú časť opozície odmieta

Progresívne Slovensko obnovilo snahu o predvolebnú spoluprácu opozície, ktorú jeho predseda Michal Šimečka prirovnal k opätovne budovanej „arche“. Novým impulzom je stretnutie s predsedom Maďarskej aliancie Lászlóm Gubíkom, po ktorom sa obe strany dohodli na ďalších expertných rokovaniach o ekonomike, rozvoji juhu a východu Slovenska, právnom štáte, menšinách a zahraničnej politike.

Obe strany zatiaľ odmietajú hovoriť o formálnom predvolebnom spájaní, no zároveň otvorene priznávajú spoločný cieľ: poraziť Roberta Fica vo voľbách v roku 2027. Gubík zdôraznil, že Aliancia chce ísť do volieb samostatne, no pripustil ochotu rokovať o programových tézach vrátane citlivých tém, ako je nový zákon o postavení národnostných menšín či širšie kompetencie regiónov v kultúre a médiách.

Možná spolupráca PS a Aliancie je nezvyčajná aj preto, že spája liberálnejšiu a konzervatívnu politiku a zaťažujú ju staršie kontroverzie okolo Gubíkových výrokov po ruskej invázii na Ukrajinu. Práve tie sú dôvodom, prečo napríklad SaS s Alianciou spolupracovať odmieta, hoci samotný Gubík dnes tvrdí, že išlo o iróniu a že jeho strana rešpektuje medzinárodné právo aj pevné ukotvenie Slovenska v EÚ.

Viac informácií nájdete tu:

Kováčikov prípad sa vracia na úplný začiatok, sudca vidí závažné procesné chyby

Prípad bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika sa po zásahu súdov vracia späť do štádia prípravného konania. Nový sudca Špecializovaného trestného súdu Peter Pulman odmietol obžalobu a vec vrátil prokurátorovi, pretože podľa neho došlo k závažným procesným chybám, porušeniu práva na obhajobu aj k nedostatkom v samotnej obžalobe a spise.

Kováčik bol v roku 2022 odsúdený na osem rokov väzenia a peňažný trest 100-tisíc eur za korupciu a vyzradenie informácií z vyšetrovania. Podľa obžaloby mal ešte ako špeciálny prokurátor pomôcť bossovi takáčovcov Ľubomírovi Kudličkovi dostať sa z väzby výmenou za úplatok 50-tisíc eur, pričom proti nemu vypovedali viacerí svedkovia vrátane Ľudovíta Makóa či prokurátorky Blanky Godžovej.

Najvyšší súd však medzičasom identifikoval možné zaujatosti vyšetrovateľa aj sudcov, ktorí o prípade rozhodovali. Kritizoval napríklad hanlivú komunikáciu vyšetrovateľov o Kováčikovi, iróniu v rozsudku sudkyne Pamely Záleskej aj vyjadrenia odvolacieho sudcu Petra Hatalu. Celá kauza sa tak vracia takmer na štart, pričom Kováčik zároveň čelí aj ďalším trestným veciam vrátane kauzy Očistec.

Viac informácií nájdete tu:

Proces v kauze Očistec sa opäť odkladá. Súd musel zrušiť pondelkové pojednávanie pre formálnu chybu

Otvorenie hlavného pojednávania v kauze Očistec sa znovu odkladá, tentoraz pre procesnú chybu pri predvolaní jedného z obžalovaných. Problém nastal pri bývalom vyšetrovateľovi NAKA Romanovi Stahlovi, ktorého obžaloba bola ku kauze pripojená dodatočne a ktorý nedostal zákonom garantovaný minimálny čas na prípravu.

Podľa pravidiel musí mať obžalovaný pred začiatkom pojednávania aspoň päť pracovných dní na prípravu. Stahl si predvolanie prevzal až 25. mája a nesúhlasil so skrátením tejto lehoty, takže Špecializovaný trestný súd musel pojednávanie zrušiť. Na ďalší pokus o otvorenie procesu si tak obžalovaní budú musieť počkať do budúceho mesiaca.

Kauza Očistec sa týka veľkých mien vrátane bývalého vedenia polície, Dušana Kováčika či podnikateľa Norberta Bödöra. Do prípadu bol Stahl vtiahnutý po návrhu obhajoby Kováčika cez súvisiacu kauzu Ezechiel 7. Vývoj môže ovplyvniť aj novela trestných kódexov, ktorá zmiernila tresty za korupciu, takže v prípade odsúdenia už nemusia hroziť len vysoké nepodmienečné tresty, ale aj podmienky a peňažné sankcie.

Viac informácií nájdete tu:

Zvrat v kauze exministerky za SNS

Bývalá ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná už nie je obvinená. Prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera zrušil uznesenie o jej obvinení aj obvinení ďalšej osoby a vyšetrovateľovi prikázal, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Prípad sa týka jej pôsobenia v Slovenskom pozemkovom fonde a konkrétne zastupovania štátu v spore o Slánske lesy. Vyšetrovatelia pôvodne tvrdili, že Matečná porušila povinnosti pri správe cudzieho majetku, keď v čase, keď bol spor takmer vyhratý, uzavrela zmluvu s advokátskou kanceláriou Ecker-Kán za 1,8 milióna eur, hoci štát už mal zabezpečené právne zastúpenie.

Na prípad upozorňovali Demokrati aj Zuzana Šubová, podľa ktorých išlo o zbytočný a drahý právny úkon, keďže v danom štádiu sporu už malo ísť len o podanie vyjadrenia k dovolaniu. Polícia vyčíslila škodu na 1,8 milióna eur, no po zásahu prokuratúry sa vyšetrovanie vracia späť a bude sa znovu posudzovať, či bolo obvinenie vôbec opodstatnené.

Viac informácií nájdete tu:

Maďarsku tikajú hodiny. Péter Magyar má len pár týždňov na to, aby odomkol zmrazené miliardy

Nový maďarský premiér Péter Magyar čelí jednej z najťažších skúšok svojej vlády: musí obnoviť dôveru Bruselu a odblokovať miliardy eur, ktoré Európska únia zmrazila pre problémy s právnym štátom a korupciou. Jeho kabinet deklaruje pripravenosť splniť európske podmienky, no času je málo a rokovania s Európskou komisiou sú mimoriadne náročné.

V centre sporu je najmä prístup k 10,4 miliardy eur z Plánu obnovy, no celkovo ide o omnoho širší balík fondov a úverov. Brusel odporúča Budapešti, aby sa sústredila len na grantovú časť a vzdala sa pôžičiek, keďže ich čerpanie by si vyžadovalo ďalšie komplikované reformy a maďarské verejné financie sú v zlom stave. Magyar to však odmieta, pretože po kampani postavenej na „totálnom reštarte“ vzťahov s EÚ by čokoľvek menšie než plný balík pôsobilo ako oslabenie.

Na odblokovanie peňazí musí vláda splniť 27 tzv. super míľnikov vrátane reforiem súdnictva, verejného obstarávania, akademickej slobody a boja proti korupcii. Nová moc už prijíma radikálne opatrenia, napríklad ruší systém nadácií spravujúcich verejný majetok a mení aj postoj k Ukrajine. Kľúčový termín je 31. august, dokedy musí Budapešť formálne požiadať o peniaze, pričom Brusel zostáva opatrný a nechce uvoľniť financie predčasne.

Viac informácií nájdete tu:

Za Kaliňákovými tajnými nemocnicami stojí muž, ktorý si písal s Marianom Kočnerom

Za výstavbou dvoch veľkých nemocničných projektov za takmer dve miliardy eur stojí riaditeľ ružomberskej vojenskej nemocnice Marián Križko. Práve jeho si podľa článku vybral minister obrany Robert Kaliňák, aby pod hlavičkou nemocnice, a nie ministerstva, riadil projekty v Prešove a vo Vajnoroch, hoci jeho minulosť sprevádzajú pochybnosti o transparentnosti aj stará komunikácia s Marianom Kočnerom.

Najväčší rozruch momentálne vyvoláva vojenská nemocnica v Prešove, kde sa po znaleckom posudku ukázalo, že z približne 270 nosných stĺpov treba najmenej 23 zbúrať. Projekt sa zároveň výrazne predražuje: pôvodne mal stáť 448 miliónov eur, po problémoch s nekvalitným betónom sa už hovorí o sume blížiacej sa k 700 miliónom. Kritiku vyvoláva aj spôsob obstarania stavebného dozoru, ktorý podľa opozície obišli cez množstvo menších priamych zákaziek.

Ešte väčší projekt vzniká vo Vajnoroch, kde má nová nemocnica stáť vyše 1,27 miliardy eur bez DPH a väčšina informácií o výstavbe je utajená pod zámienkou obrany štátu. Križko tak dohliada na obrovské investície bez toho, aby verejnosť vedela, kto presne tvorí jeho tím či za akých podmienok sa zákazky realizujú. Pochybnosti zvyšuje aj jeho minulosť v Nemocnici sv. Michala, kde ÚVO opakovane potvrdil porušenia zákona a kde sa objavila jeho komunikácia s Kočnerom cez Threemu.

Viac informácií nájdete tu:

Rusom na juhu Ukrajiny radikálnym tempom „miznú” drahé systémy. Hrozí im to, s čím zrejme vôbec nepočítali

Ukrajina v posledných mesiacoch zintenzívnila útoky na ruské vojenské ciele na juhu krajiny, pričom sa zameriava najmä na drahé protivzdušné systémy a logistické trasy. Od marca do polovice mája tam ukrajinské drony a rakety zničili viacero systémov Tor a Buk, ktoré patria k dôležitým prvkom ruskej obrany.

Popri ničení protivzdušnej techniky útočia Ukrajinci aj na zásobovacie línie medzi Mariupolom a pevninským koridorom na Krym. To môže mať zásadný dopad na ruské sily rozmiestnené na juhu, pretože práve logistika je kľúčová pre udržanie bojaschopnosti veľkého kontingentu aj pre stabilitu ruskej prítomnosti na anektovanom polostrove.

Zatiaľ nie je zrejmé, či ide o prípravu na širšiu operáciu alebo dlhodobú stratégiu oslabovania protivníka, no efekt je už teraz viditeľný. Ak by sa Ukrajine podarilo trvalo narušiť zásobovanie, následky by mohli byť fatálne pre približne 200-tisíc ruských vojakov na juhu aj pre samotný Krym, ktorý Moskva považuje za strategicky kľúčový.

Viac informácií nájdete tu: