Nórsko pod ochranou francúzskych jadrových zbraní: Reaguje na najhoršiu situáciu od vojny

Francúzsko v marci 2026 ponúklo, že pod ochranu svojho „jadrového dáždnika“ prijme aj ďalšie európske krajiny.  

Störe s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Paríži podpísal novú obrannú dohodu. Súčasťou dohody je aj zapojenie Nórska do francúzskej iniciatívy v oblasti jadrového odstrašenia.

„Čelíme najzávažnejšej bezpečnostnej situácii od druhej svetovej vojny. Za posledných šesť mesiacov sme uzavreli obranné dohody s Nemeckom aj Spojeným kráľovstvom a som rád, že sme dnes podpísali komplexnú obrannú dohodu s Francúzskom,“ vyhlásil Störe.

Premiér vysvetlil, že toto rozhodnutie Nórska súvisí so zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou v Európe vrátane rozsiahleho zbrojenia Ruska a vojny proti Ukrajine. Zdôraznil však, že v čase mieru nebudú na nórskom území rozmiestnené jadrové zbrane.

„Dohoda posilňuje našu spoluprácu prostredníctvom konkrétnych štruktúr, plánov, cvičení a predbežného umiestnenia vybavenia a umožní nám rýchlo a koordinovane reagovať, keď to bude skutočne potrebné,“ povedal Störe.

Nórsko je členom NATO, no nie je v Európskej únii. S Ruskom má spoločnú hranicu v arktickej oblasti. Reuters pripomína, že krajina bola dlhodobo považovaná za silne proatlanticky orientovanú, keď sa v oblasti svojej bezpečnosti opierala najmä o úzke vzťahy so Spojenými štátmi.

Francúzsko v marci 2026 ponúklo, že pod ochranu svojho „jadrového dáždnika“ prijme aj ďalšie európske krajiny. V prípade útoku na Nórsko by tak mohlo odpovedať aj použitím jadrových zbraní.

Reuters doplnil, že svojím rozhodnutím sa škandinávsky štát pridáva k Poľsku a Litve, ktoré už rovnakú jadrovú ochranu prijali. Obe tieto krajiny sú susedmi Ruska.

Federácia amerických vedcov uvádza, že najväčšie jadrové arzenály majú Rusko a Spojené štáty, pričom každá z týchto krajín disponuje viac než 5000 jadrovými hlavicami. Čína ich má približne 500, Francúzsko 290 a Británia 225.