Nemôžu sobášiť, pri pohreboch sú odkázaní na iných. Ktorá cirkev sa roky snaží o registráciu?

Na Slovensku je registrovaných 18 cirkví. Koľko ľudí sa k nim hlási?  

Registrácia novej cirkvi je na Slovensku podmienená viacerými požiadavkami, ktoré sa v posledných dvoch dekádach sprísňovali. Nestačilo mať už len sympatizantov, ale členov, a prísnejšie štát začal pristupovať aj k samotným počtom. Kým do roku 2007 stačilo mať 20-tisíc prívržencov, od roku 2017 už bolo potrebných 50-tisíc členov. Spoločenstvá, ktoré stihli vzniknúť pred úpravou zákona, obišli bez ujmy.

Z 18 registrovaných cirkví a spoločností by zákonný limit dnes splnilo len päť. Zvyšné by mali problém dosiahnuť aj 20-tisícovú hranicu, najbližšie by k nej mali len dve. Registrovaná je však na Slovensku aj cirkev, ktorá má len 73 veriacich. Pre porovnanie, viac ľudí sa u nás hlási k budhizmu – 6722, islamu – 3862 či hinduizmu – 975. Podrobnejšie dáta si môžete pozrieť v tabuľke nižšie.

Zdroj: MK SR

Čo napadol ombudsman

Podmienky registrácie napadol minulý týždeň na Ústavnom súde verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Konkrétne ustanovenie o počte minimálne 50-tisíc členov, čo podľa neho robí registráciu cirkvi de facto nemožnou. A hoci sa verejná debata zvrtla na islam, problém s registráciou je celkom inde.

„Predmetný návrh som Ústavnému súdu Slovenskej republiky podal na základe mne doručeného podnetu od OZ Starokatolíci na Slovensku, ktoré deklaruje, že početný cenzus 50 000 členov nie je schopné splniť,“ uviedol ombudsman.

Neskôr vysvetlil, že zákon napadol preto, lebo v zdôvodnení novely, ktorou sa zvyšoval početný cenzus z 20– na 50-tisíc bolo „eliminovať špekulatívne registrácie cirkví s cieľom získania finančných príspevkov od štátu“. Ochranu verejných financií nemožno však podľa neho považovať za legitímny dôvod na obmedzenie slobody, keďže neprimeraným limitom sa nedajú štátne zdroje ochrániť pred tým, aby ich niekto zneužil.

Foto: Pravda, Robert Hüttner

Róbert Dobrovodský, Jana Maškarová Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský a policajná prezidentka Jana Maškarová Na Výbore NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.

Kaliňák nechce kalifát

Medzi prvými reagoval na podanie ombudsmana minister obrany Robert Kaliňák (Smer), ktorého otázka zastihla na tlačovke po rokovaní vlády. Krok Dobrovodského považuje za nebezpečný a vyzval ho, aby návrh stiahol. Hoci si najskôr dával pozor, aby priamo nehovoril o konkrétnom náboženstve, neskôr na sociálnej sieti zverejnil veľavravnú vetu: „Prepáčte, že zo Slovenska nechceme kalifát“.

Oveľa otvorenejšie už hovoril vo štvrtok v Joj, kde vysvetľoval, prečo pred 20 rokmi stál za slovnou výmenou a do zákona dostal namiesto sympatizantov „členov “. „Všimli sme si v bezpečnostnom prostredí okolo roku 2007, že sa začínajú aktivity a rôzne petície na výstavbu mešít,“ zdôvodňoval.

Aktuálne minimum 50-tisíc predstavuje podľa neho len percento populácie, čo je vzhľadom na to, že registrované cirkvi môžu dokonca aj vzdelávať v školách „veľmi nízke číslo“. Potrebu zmien pritom obhajoval nelegálnou migráciou a náboženským fanatizmom. Dnes je Slovensko podľa neho zrejme jedinou krajinou na svete, ktorá nemá mešitu.

Minister už načrtol, že v prípade, ak by Ústavný súd vyhovel žiadosti ombudsmana, budú sa musieť adekvátne brániť. „Určite štát urobí opatrenia na to, aby túto svoju výnimočnosť v rámci Európy sme si zachovali,“ avizoval.

Iní zašli v reakciách ešte ďalej. Kým Dagmar Kramplová z SNS hovorila o otváraní dverí registrácii islamu, bývalý poslanec Peter Pčolinský varoval pred mešitami, getami a „no-go zónami“. Reakcie politikov a ich zavádzajúca rétorika si vyžiadali daň v podobe vlny nenávistných vyhrážok a urážok od konkrétnych ľudí. Zašli až tak ďaleko, že verejný ochranca práv požiadal cez víkend políciu o ochranu pracovného prostredia svojich kolegov.

Mešity možno postaviť aj dnes

Pravda adresovala minulý týždeň ombudsmanovi sériu otázok, v rámci ktorých sme sa pýtali aj na to, či je dnes mešitu na Slovensku vôbec možné postaviť. „Podľa mojich vedomostí výstavba mešity alebo inej sakrálnej stavby nie je nevyhnutne spojená s registráciou cirkvi či náboženskej spoločnosti. Mešitu ako stavbu možno postaviť aj dnes. Dôležité je, aby spĺňala všetky stavebnotechnické predpisy,“ uviedol pre Pravdu Dobrovodský.

Ak by aj mešita pod Tatrami vyrástla, neregistrovaná cirkev či náboženská spoločnosť by v nej duchovné služby poskytovať podľa zákona nemohla.

Pravda sa v tejto súvislosti obrátila aj na ministerstvo kultúry, ktoré udeľuje status cirkvi. A hoci sa naň obracajú priebežne rôzni žiadatelia o informácie k podmienkam registratúry, na vznik žiadnej novej cirkvi to nevyzerá. „Konkrétna žiadosť o registráciu novej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti však na Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v posledných rokoch nebola podaná,“ odpovedala riaditeľka Odboru komunikácie Petra Demková.

Foto: SITA/AP, Mahmoud Illean

mešita Al-Aksá Veriaci počas piatkových modlitieb v komplexe mešity Al-Aksá v staromestskom Jeruzaleme.

Podnet, v ktorom by zástupcovia moslimskej komunity namietali podmienky registrácie cirkví, neeviduje ani ombudsman. „Evidujem však podnety od väznených osôb, ktoré nemajú prístup k bohoslužbám z dôvodu, že vyznávajú vieru, ktorá nie je zastrešená registrovanou cirkvou či náboženskou spoločnosťou. Na túto problematiku som upozornil,“ priblížil. Dobrovodský objasnil, že práve návštevy duchovných za mrežami sú previazané s podmienkami registrácie cirkví.

Obrátili sme sa aj na moslimských veriacich, na Islamskú nadáciu na Slovensku. Tá ešte skôr zverejnila stanovisko na sociálnej sieti, kde podotkla, že veľká časť kritiky ombudsmanovho podnetu sa sústredila na mešity a ich možnú výstavbu. „To však nie je predmetom sporu. Moslimovia sa môžu na Slovensku legálne stretávať a modliť už dnes. Toto právo garantuje Ústava Slovenskej republiky. Modlitebne a priestory stretávania môžu existovať aj bez registrácie,“ reagovala.

Zisťovali sme teda, či moslimská komunita podniká kroky k registrácii cirkvi, a či považuje 50-tisíc členov za priveľa. Ako však uviedla, prísnosť slovenskej právnej úpravy dokazuje fakt, že dlhé roky nebola podaná na ministerstvo ani jediná žiadosť o registráciu novej cirkvi. „Samotný ombudsman preto položil otázku, či štát registráciu náboženských komunít ešte reguluje, alebo ju už fakticky zakazuje,“ poukázala.

Islamská nadácia sa zároveň pýta, či sa opäť len nepotvrdilo to, čo sa roky popieralo – čo bolo skutočným dôvodom sprísňovania zákona. „Kým oficiálne dôvodové správy hovorili o „špekulatívnych cirkvách“, verejná diskusia po podaní ombudsmana sa takmer okamžite presunula k islamu a mešitám,“ reagovala.

Čítajte viac Ombudsman Dobrovodský požiadal políciu o ochranu. Hovorí o útoku na právny štát

Kto má problém s registráciou

Kroky k registrácii cirkvi vyvíja už viac ako desať rokov občianske združenie Starokatolíci na Slovensku. Cirkev s podobným názvom pritom už na Slovensku existuje. Rozdiel medzi nimi je v tom, že registrovaná Starokatolícka cirkev na Slovensku, ktorá má jedinú farnosť v Nitre, nie je súčasťou Utrechtskej únie starokatolíckych cirkví a má výrazne konzervatívnejšie smerovanie.

Ako vysvetlil starokatolícky kňaz v Bratislave a Trnave Martin Kováč, ich komunita, ku ktorej sa priznávajú „nižšie stovky ľudí“, sa hlási k spoločenstvu, ktoré od roku 1889 združuje historické starokatolícke cirkvi v rôznych európskych krajinách – napríklad v Holandsku, Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku, Česku či Poľsku, ale aj menšie farnosti podobné tým ich v Chorvátsku či Slovinsku. Ide o malé, otvorené a demokratické katolícke cirkvi nezávislé od Ríma a pápeža a na ich čele vždy stojí biskup.

Starokatolícke cirkvi združené v Utrechtskej únii sú podľa Kováča súčasťou medzinárodných cirkevných spoločenstiev ako sú Svetová rada cirkví či Konferencia európskych cirkví, majú svoje teologické fakulty a pestovanú vlastnú tradíciu – hoci sú vo všetkých krajinách malé.

„Zároveň sú ale v tzv. plnom sviatostnom spoločenstve s anglikánskymi cirkvami či evanjelickou Švédskou cirkvou. Táto blízkosť je tak veľká, že ako kňaz by som mohol v zahraničí slúžiť aj v týchto cirkvách. Počet 50 000 členov určite nedosahuje ani v jednej z menovaných krajín,“ uviedol pre Pravdu. Farnosti v Bratislave a Trnave tak podľa neho pastoračne patria pod biskupa v Česku. „V praxi kladieme dôraz na otvorenosť a prijatie – vrátane prijímajúceho postoja voči rozvedeným ľuďom v novom manželstve, ženám v duchovnej službe či LGBTI+ veriacim. Naše komunity sú malé, komunitné a fungujú najmä na báze dobrovoľníctva a osobných vzťahov,“ ozrejmil.

Kováč hovorí, že sa vnímajú ako súčasť širšieho kresťanského priestoru, a výraznejšie výhrady voči samotnému „vzniku“ neevidujú. Skôr ich mrzí mlčanie viacerých registrovaných cirkví, vrátane tých, ktoré by dnes len ťažko splnili podmienku 50-tisíc členov. „Keďže však v slovenskom kresťanskom priestore predstavujeme otvorenejší a alternatívnejší hlas, niektorých ľudí vyrušuje naše demokratické usporiadanie, dobrovoľný celibát, svätenie žien či prijímajúci postoj voči rozvedeným ľuďom alebo LGBTI+ veriacim,“ pokračoval.

Čo bez registrácie nemôžu

Súčasná právna úprava vytvára podľa Kováča okrem množstva komplikácií aj pocit právneho „vzduchoprázdna“. „Menšie náboženské komunity sú nútené fungovať cez právne formy, ktoré na tento účel pôvodne neboli určené. To prináša neistotu v každodennom fungovaní, verejnej prezentácii, dlhodobom plánovaní – a tým aj ďalšom raste a rozvoji. Je to stav, v ktorom musíte stále niečo od základu vysvetľovať a neraz aj hľadať obchádzky,“ poukázal.

Ombudsman Dobrovodský tiež upozornil, že cirkev smie vstupovať do právnych vzťahov až vtedy, keď získa právnu subjektivitu, ktorú môže získať jedine registráciou. Bez nej si nemôže prenajať priestory, nadobúdať majetok či získať pôžičku.

„Nespochybňujem, že štátu musí byť umožnené vo vlastnej réžii stanovovať pravidlá, za ktorých akýmkoľvek subjektom bude umožnené vykonávať také práva a oprávnenia, aké sú priznané registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam. Poukazujem však na to, že tieto pravidlá, resp. obmedzenia, musia byť primerané a reálne splniteľné a nesmú byť extrémne disproporčné,“ podotkol ombudsman.

Aktuálna právna úprava podľa Kováča prináša aj množstvo praktických ťažkostí. „Najviac sa to prejavuje pri sobášoch, keďže neregistrované cirkvi nemôžu uzatvárať manželstvá uznávané štátom. Pri návštevách v nemocniciach, väzniciach či pri pohreboch sme často odkázaní skôr na dobrú vôľu konkrétnych ľudí než na jasný právny rámec,“ vymenoval.

Zároveň tak podľa neho vzniká paradoxná situácia, keď má štát obmedzený prehľad o menších náboženských komunitách bez registrácie. Otvorenejší model registrácie by podľa neho priniesol lepšie odlíšenie serióznych náboženských komunít od manipulatívnych či škodlivých skupín.

Ideálny model

Podnet ombudsmana upriamil pozornosť aj na modely zavedené v iných štátoch. Kováč je presvedčený, že v Poľsku a Česku by starokatolíci prešli registráciou bez problémov. Varšava požaduje 100 podpisov sympatizantov, Prahe na prvý z dvoch stupňov registrácie stačí 300 podpisov. V Slovinsku je to ešte menej – stačí mať desať členov, v Maďarsku treba mať na základnú registráciu troch členov.

Podľa Kováča to však neznamená, že nemajú existovať mechanizmy overenia náboženskej komunity, ktorá žiada zelenú. Sympatický mu je model dvojstupňovej registrácie z Česka či Slovinska. „V prvom stupni môže komunita získať základnú právnu subjektivitu a základné práva. Po určitom čase „skúšobnej doby“ fungovania a splnení ďalších podmienok sa potom môže uchádzať aj o širší rozsah práv. Takýto model podľa mňa lepšie rešpektuje náboženskú slobodu aj potrebu primeranej kontroly zo strany štátu,“ myslí si.

S vlastným návrhom ombudsman neprichádza – nie je to jeho úloha. Je presvedčený, že podmienky by mali byť podstatne miernejšie a mali by poskytovať reálnu možnosť registráciu získať. V návrh, ktorý podal na ÚS však poukázal na český dvojstupňový model.

Detailnejšie priblížil, že na získanie právnej subjektivity sa vyžaduje napríklad preukázanie, že sa k nej hlási aspoň 300 plnoletých občanov Českej republiky alebo cudzincov s trvalým pobytom na jej území. Na získanie osobitných práv musí už zaregistrovaná cirkev predložiť vyšší počet podpisov plnoletých občanov alebo cudzincov s trvalým pobytom na jej území. Na to je potrebné aspoň jedno promile obyvateľov Českej republiky podľa posledného sčítania ľudu.