V súbore pôsobil od konca sedemdesiatych rokov a divákom sa zapísal do pamäti nezabudnuteľnými úlohami ako praotec Čech, Varel Frištenský či kráľ v rozprávke Dlouhý, Široký a Krátkozraký.
Česká divadelná scéna smúti. Vo veku 86 rokov ju navždy opustil herec Jan Hraběta, ktorého meno a tvár sú neodmysliteľne späté so slávnym Divadlom Járy Cimrmana. Svoj talent predviedol publiku naposledy uplynulú nedeľu, upozornil na to iRozhlas.
Divadelný súbor však štvrtkové predstavenie hry Akt napriek smutnej správe odohrá. Práve v nej Hraběta roky stvárňoval ikonickú seminárnu rolu „doktora inžiniera“ a priamo v samotnej hre hral postavu Bedřicha Síru.
Od opravára motorov a osvetľovača až na javisko
Hoci sa stal divadelnou legendou, jeho pôvodná profesijná dráha mala k herectvu ďaleko. Rodák zo Zlína sa vyučil za elektromechanika. Neskôr sa živil ako vodič z povolania a opravár motorov. V mladosti sa dokonca aktívne venoval hokeju.
K divadlu sa dostal najskôr po technickej stránke, pôsobil ako osvetľovač v pražskom Divadle Na zábradlí. V rovnakej pozícii nastúpil v roku 1978 aj do Divadla Járy Cimrmana. Už o rok neskôr však zažil svoj herecký debut, keď sa zhostil roly kráľa v hre Dlouhý, Široký a Krátkozraký.
Zahral si aj v zakázanom Havlovi
Postupne sa vypracoval na jednu z najvýraznejších tvárí cimrmanovského súboru. Počas svojej bohatej kariéry stvárnil desiatky obľúbených postáv. Diváci ho milovali ako farára v Němém Bobšovi, slávneho českého horolezca Sváťu Pulca v Švestke, hostinského v Hospode na mýtince, správcovú v Lijavci či náčelníka Línou hubu v Afrike. V hre Dobytí severního pólu hral Varela Frištenského a v Českom nebi samotného praotca Čecha.
V roku 1975 si zahral v zakázanej premiére Žobráckej opery od Václava Havla.
Trému mával aj po rokoch
Napriek tisíckam odohraných predstavení pristupoval k herectvu vždy s obrovským rešpektom. Vlani v januári pre reláciu Host Radiožurnálu prezradil, ako svoje úlohy vníma.
„Nemal som rád Třídnici. Keď je niečo príliš strojené, nie je to veľmi pre mňa. Inak hrám všetko rád. Záleží aj na tom, ako sa vyspím, akú mám náladu, ale snažím sa hrať vždy naplno,“ uviedol vtedy Hraběta a priznal, že javisko v ňom stále vyvoláva prirodzený rešpekt: „Aj po rokoch však mávam trému. Našťastie to vždy po chvíli opadne.“