Envirorezort stopol prieskum antimónu v Malých Karpatoch. Spor o Trojárovú však nekončí

Rozhodnutie o zrušení prieskumného územia Trojárová v Malých Karpatoch, kde mal byť antimón a zlato, však nie je právoplatné. Ide iba o prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému sa môže firma odvolať.  

Ministerstvo životného prostredia urobilo krok, ktorý môže definitívne zastaviť jeden z najspornejších geologických projektov posledných rokov. Minister Taraba vydal prvostupňové rozhodnutie o zrušení prieskumného územia Trojárová v Malých Karpatoch, kde sa mala overovať prítomnosť antimónu a zlata. Podľa ministerstva je ďalšia existencia prieskumného územia v rozpore s verejným záujmom, najmä s ochranou životného prostredia a zdravia obyvateľov. „Rozhodnutie sekcie odpadov a geológie ministerstva dalo jasnú bodku za možnou ťažbou antimónu a zlata v Malých Karpatoch. Rovnako je vizitkou nekompetentnosti a farizejstva vedenia envirorezortu za Budaja s Kičom, ktoré dalo zelenú prieskumnému územiu na toxický antimón a ktoré sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a koliduje s európsky významnými chránenými územiami,“ uviedol minister Taraba.

Prieskumné územie pre antimón a zlato

V roku 2022 však ani bývalé vedenie ministerstva nepovolilo samotnú ťažbu, ale iba tzv. prieskumné územie podľa geologického zákona. To umožňuje vykonávať vrty, geologické mapovanie a odbery vzoriek s cieľom zistiť, či je ložisko ekonomicky využiteľné. Bez tejto fázy by firma nemohla uvažovať o ďalších povoľovacích procesoch. Každá prípadná baňa by musela ešte prejsť zdĺhavým schvaľovaním vrátane EIA, banských povolení, vodoprávnych konaní a súhlasov ochrany prírody.

Miestni obyvatelia v Pezinku sa obávali, že geologický prieskum je prvým krokom k budúcej bani. Vznikli petície, protesty aj tlak na samosprávy. Mesto Pezinok opakovane upozorňovalo, že projekt môže ohroziť vodné zdroje, rekreačný charakter územia aj kvalitu života obyvateľov. Aktivisti pripomínali, že antimónové rudy bývajú často spojené s arzénom a ďalšími toxickými látkami. Kritici sa obávali chemického znečistenia, prašnosti aj možných odkalísk. Celá kauza zároveň oživila spomienky na starý spor o pezinskú skládku, ktorý z regiónu urobil jedno z centier slovenského environmentálneho aktivizmu. Aj malé geologické vrty sa v očiach časti verejnosti automaticky spájajú s predstavou rozsiahlej priemyselnej ťažby.

Chránená vinohradnícka oblasť

Minister Taraba tvrdí, že projekt už od začiatku kolidoval s ochranou prírody aj európskymi chránenými územiami Natura 2000. Ložisko totiž leží medzi Pezinkom, Pernekom a Pezinskou Babou v území, ktoré dnes patrí medzi najcitlivejšie rekreačné a prírodné oblasti západného Slovenska. Nachádza sa v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a zároveň zasahuje do sústavy Natura 2000. Ekonómovia upozorňujú na strategický význam antimónu, miestni obyvatelia hovoria o ohrození vody, lesov a turizmu. Obavy ešte zosilňuje blízkosť vinohradníckeho regiónu okolo Pezinka. Lokalita Trojárová patrila medzi historické banské oblasti Malých Karpát. Antimón sa tu ťažil už v období Rakúsko-Uhorska aj počas socializmu, hoci nikdy nešlo o veľký európsky banský projekt.

Európa závislá od dovozu z Ázie

Antimón patrí medzi suroviny, o ktoré sa dnes zaujíma celá Európa. Používa sa v polovodičoch, batériách, zbrojárskom priemysle či špeciálnych zliatinách. Po ruskej invázii na Ukrajinu a rastúcom napätí medzi Západom a Čínou začala EÚ hovoriť o potrebe väčšej surovinovej sebestačnosti. Antimón sa dostal na zoznam kritických surovín, pretože Európa je takmer úplne závislá od dovozu z Ázie. Práve preto začali investori opätovne preverovať staré európske ložiská vrátane Trojárovej. Projekt získala spoločnosť Slovak Antimony Corporation, ktorá je spájaná s kanadskou firmou Military Metals Corp. Tá prezentovala lokalitu ako potenciálne významný zdroj antimónu a zlata pre európsky trh. V investorských materiáloch firma hovorila o miliónoch ton rudy a desiatkach tisíc ton antimónu.

Firma s kanadskou matkou sa môže odvolať

Rozhodnutie o zrušení prieskumného územia Trojárová v Malých Karpatoch, kde sa mala overovať prítomnosť antimónu a zlata, však zatiaľ nie je právoplatné. Ide iba o prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému sa môže firma odvolať. Prípad preto môže mať ešte dlhé právne pokračovanie. O to viac, že v celej Európe rastie tlak na rozvoj vlastnej ťažby strategických surovín.

Ani keby prieskum pokračoval, firma by automaticky nezískala povolenie na baňu. Musela by absolvovať roky ďalších konaní, posudzovaní a environmentálnych štúdií. V praxi by išlo o jeden z najnáročnejších povoľovacích procesov v krajine. Rozhodnutie ministerstva však naznačuje, že štát tentoraz nechce riskovať ani samotnú prípravnú fázu projektu. Taraba tak vyslal jasný signál, že ochrana Malých Karpát má mať prednosť pred potenciálnou ťažbou strategických kovov. Spor o Trojárovú sa totiž pravdepodobne nekončí — iba vstupuje do ďalšej fázy.