News

Musíme preinvestovať milióny, inak o ne môžeme prísť, hovorí riaditeľ Štátnej opery v Banskej Bystrici

obchodnyregister 2026.05.28.

Budeme môcť pripraviť aspoň jednu premiéru pre dospelého diváka, pýtali sa šéfovia umeleckých súborov Štátnej opery zástupcu ministerstva kultúry.  

BANSKÁ BYSTRICA: Štátna opera v Banskej Bystrici ani po piatich mesiacoch od začiatku roka nevie, či bude tento rok schopná priniesť divákom aspoň jednu premiéru pre dospelých divákov. Rozpočet na aktuálny rok je totiž ešte úspornejší ako ten vlaňajší. Inštitúcia pod rezortom kultúry musí začať aj s dlhšie avizovanou veľkou rekonštrukciou svojich objektov, inak by mohla prísť o milióny eur. Sídli v historickej budove Národného domu, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Navrhol ju významný architekt Emil Belluš.

„Jednoznačne sa musíme pustiť do rekonštrukcie. Tento rok sa musí prestavať minimálne päť miliónov eur. Bola by obrovská chyba nechať tieto peniaze prepadnúť, vtedy by o ne totiž rezort kultúry prišiel a musel by ich vracať do štátneho rozpočtu,” povedal generálny riaditeľ Štátnej opery Ondrej Bernát, ktorý je vo funkcii len od začiatku roka.

Podľa zverejneného trojročného kontraktu medzi Štátnou operou a jej zriaďovateľom, ministerstvom kultúry, mala pritom rekonštrukcia budovy opery prebiehať už v druhej polovici tohto roka. Dnes nový riaditeľ hovorí o tom, že začnú s rekonštrukciou dielní na Jegorovovej ceste a pamiatkovo chránené sídlo so scénou opery prídu na rad až neskôr. Projekt aj stavebné povolenie má opera už z minulosti, kedy sa však s prácami bude môcť skutočne začať, nie je jasné. „Pevne verím, že po lete už budeme môcť o ďalšom postupe informovať,” povedal Aktualitám Bernát.

Riaditeľ musel zrušiť hrací plán, nemali na platenie faktúr

Napriek nepriaznivej finančnej situácii opera vlani dosiahla viac ako 97-percetnú návštevnosť jej predstavení a predstavila dve premiéry – baletnú Fridu a opernú Figarovu svadbu. Na obe použila najmä vlastné zdroje nazhromaždené v predchádzajúcich rokoch, inak by nové tituly nemohla zaradiť. Aj tieto informácie zazneli na verejnom odpočte výročnej správy za rok 2025, ktorý sa uskutočnil minulý týždeň. Aktuality.sk sa ho zúčastnili ako jediné médium.

V konsolidačnom roku 2025 vtedajší generálny riaditeľ Šimon Svitok zrušil hrací plán na október a november, keďže opere chýbali zdroje na prevádzku a nebola schopná plniť si svoje finančné záväzky včas a stávala sa nespoľahlivým partnerom. Dofinancovanie opery odklepol zriaďovateľ, ktorým je ministerstvo kultúry, až na konci roka. Dovtedy nemohli pre limit verejných výdavkov siahnuť ani vlastný zdroje.

„Na konci roka sme síce zdroje dostali a mohli sme zaplatiť množstvo nezaplatených faktúr, ale keď prídu peniaze 20. decembra, ťažko sa dajú použiť na prevádzku v októbri a novembri,” vysvetľoval ťažké rozhodovanie z jesene minulého roka Svitok. Ten napokon po vlne prepúšťania a niekoľkomesačnej neistoty, keď nebolo jasné, ako bude opera ďalej fungovať, rezignoval na svoju funkciu k 31. decembru.

Nahradil ho práve Ondrej Bernát, ktorý predtým pôsobil v Národnom divadle Košice ako riaditeľ ekonomického a administratívno-právneho útvaru, a bol tam tiež poverený riadením útvaru technickej prevádzky. Svitok sa vrátil na svoju pôvodnú funkciu umeleckého šéfa opery.

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) a generálny riaditeľ Štátnej opery v Banskej Bystrici Šimon Svitok.image
Prečítajte si tiež:

Umelecký šéf opery: Bez kvalitných premiér môžeme ísť robiť do Kauflandu

Od zamestnancov Štátnej opery počas verejného odpočtu bolo viackrát počuť, že umelecké súbory sú aktuálne personálne poddimenzované a kultúrna inštitúcia si nemôže dovoliť ani dostatočnú propagáciu.

Z ekonomického úseku zaznelo, že tento rok má opera problém zaplatiť si zo zoškrtaného rozpočtu aj také výdavky na bežnú prevádzku, ako sú revízie javiskovej techniky či ochranné pracovné pomôcky, ktoré sú povinnými zo zákona. Aj tento rok tak bude inštitúcia potrebovať dofinancovať.

Umeleckým súborom baletu a opery však chýba najmä plán pre nové premiéry. Kým na dve nové predstavenia pre deti Gipsy Roots a Červená čiapočka dostanú cez program Kultúra pre školy 128-tisíc eur, nad premiérami tvorby pre dospelých visí otáznik aj na konci mája. Ak opera v minulosti chystala jesennú premiéru, s prípravami začínala už koncom predchádzajúceho roka, najneskôr začiatkom aktuálneho.

To, či z rezortu kultúry dostanú finančné krytie pre premiéry Otello a Fidlikant na streche, alebo aspoň pre jeden z titulov, zatiaľ v Banskej Bystrici nevedia.

Na potrebu tvoriť plnohodnotné a aj náročnejšie predstavenia upozornil aj umelecký riaditeľ opery Šimon Svitok. „Za mňa a za umelcov, s ktorými denne spolupracujem, musím povedať, že pokiaľ začneme robiť len komorné koncerty, naša umelecká hodnota bude tak rapídne klesať, že o chvíľu môžeme ísť naozaj predávať do Kauflandu, a to nechcem nijako podceňovať prácu dám v týchto reťazcoch. Ak to bude pokračovať, stanú sa z nás zbytoční umelci,” povedal počas verejného odpočtu o súčasnej situácii.

Podobne situáciu vníma aj umelecká riaditeľka baletu Štátnej opery v Banskej Bystrici Dana Dinková. Pýtala sa, či Slovensko stále ešte má tri profesionálne operné scény s operou a baletom.„Pretože ja nemám ten pocit. Pre nás umelcov je najpodstatnejšie, aby sme sa mohli umelecky realizovať. Nevedieť v máji, či budeme hrať v sezóne premiéru, je pre režiséra veľmi náročné,” hovorila o neistote, akú si z minulých rokov vo svojej práci nepamätá. Pripomínala tiež, že baletný súbor banskobystrickej opery zápasí s nedostatkom tanečníkov. V prípade, že ochorie sólista, tak musia rušiť predstavenia.

Zástupca ministerstva: O premiérach sa rozhodne o pár dní

Zástupcu zriaďovateľa Petra Benčuríka, ktorý je generálnym riaditeľom sekcie umenia, kreativity, médií a autorského práva, sa Dana Dinková pýtala, či má banskobystrická opera šancu získať zdroje aspoň na jednu z premiér. Myslí si totiž, že scéna nemôže prežívať na reprízach a žiť len z nových detských predstavení.

Benčurík je zároveň predsedom Rady STVR ako nominant ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS), v minulosti pôsobil okrem iného aj ako hovorca investičnej skupiny Slavie Capital, roky spájanej práve so SNS. Pred ministerstvom kultúry pôsobil v Slovakia Travel.

„Onedlho (29. mája) máme stretnutie na ministerstve financií a po ňom budeme múdrejší, už teraz však hovorím, že pri programe Kultúra pre školy boli predložené projekty za menej peňazí v porovnaní so sumou vyčlenenou v rozpočte, pri prioritných projektoch, kde žiadate na dve spomenuté premiéry, boli požiadavky všetkých organizácií dvojnásobné oproti možným rozpočtovaným prostriedkom,” odpovedal Benčurík. Dodal však, že prednosť zrejme dostanú tituly s potenciálom vypredať divadelné sály.

Pri otázkach, či má Štátna opera čakať aj tento rok problémy s financovaním bežnej prevádzky koncom roka, reagoval, že problém s miliónmi pre rezortné organizácie, organizáciám zadržali, je už vyriešený.

„Vrátili sme sa k pôvodnému rozpočtovaniu kultúrnych organizácií, takže viazané prostriedky za február, marec a apríl sa budú postupne vracať jednotlivým inštitúciám počnúc mesiacom máj až do decembra,“ odpovedal Benčurík.

Neistotu, ktorú zažíva Štátna opera pri svojom programe, keď nevie, ako plánovať nasledujúce mesiace, pripísal celkovej neistote spojenej s konsolidačnými opatreniami. Aj U ministerky Šimkovičovej vraj museli čakať, ako sa budú vyvíjať prognózy z ministerstva financií.

Na problémy s bežným fungovaním sa od začiatku roka sťažovali viaceré kultúrne inštitúcie, ktoré neboli schopné garantovať ani svoju bežnú činnosť.

Ministerstvo podľa Benčuríka bude ďalej komunikovať s vedením Štátnej opery a ďalších potrebách. „Urobíme všetko preto, aby sme rok 2026 nejako zvládli,” dodal vo vzťahu k možnému dofinacovaniu opery.

Riaditeľ: Ak nechceme prísť o divákov, musíme hrať premiéry

Potrebu posilnenia umeleckých súborov Štátnej opery priznal aj generálny riaditeľ Ondrej Bernát, v tanečnej zložke je podľa neho situácia kritická. Ak dôjde k nejakým pozitívnym zmenám, udeje sa to najskôr v septembri na začiatku novej sezóny a operu posilnia skôr externí spolupracovníci.

„Pri reprízach nám návštevnosť stagnuje, chýba nám nová tvorba. Preto tlačíme na to, aby sme od zriaďovateľa čím skôr dostali zdroje na premiéry a vedeli zakontrahovať externých spolupracovníkov – scénografov, režisérov, kostýmových výtvarníkov a podobne. Môžeme sa s nimi dohadovať len na tom, čo máme finančne vykryté. Zároveň ide o náročnú prácu. Keď niečo trvá napríklad tri mesiace, nemôžem povedať, že to urobíme za dva týždne,” okomentoval situáciu, keď sa zrejme až v júni dozvedia, či nejakú premiéru pre dospelých budú môcť pripraviť. Nekvalitu si však podľa jeho slov Štátna opera dovoliť nemôže, pretože by sa od nej mohli odvrátiť verní diváci.

Pripomenul, že oproti Košiaciam a Bratislave majú v Banskej Bystrici nevýhodu v menšej sále, kam sa zmestí menej divákov, a aj v chýbajúcej činohre, keďže Štátna opera je len dvojzložkovým divadlom s operou a baletom.

Aj Bernát dúfa, že s rezortom kultúry sa dohodnú na dofinancovaní prevádzky. Pripustil, že platby faktúr sú aj v súčasnosti pre operu „tancom na tenkom ľade”, no snažia sa ich uhrádzať.

Vlastnú produkciu diel ponúkla Štátna opera na 17 koncertoch, spolu to bolo 91 predstavení (vrátane repríz), z toho minimálne 31 predstavení pre deti a mládež.

V roku 2025 odohrala Štátna opera 104 predstavení hudobno-dramatických a koncertných diel, ktoré videlo 34 333 návštevníkov.

Štátna opera mala vlani v repertoári mala 28 titulov, z toho 14 opier, jeden operný dvojtitul, päť operiet, jeden muzikál, šesť baletov a jeden tanečný dvojtitul. Štátna opera vlani uviedla tiež 34 predstavení pre deti a mládež, z toho 16 v rámci projektu Kultúra pre školy.

Opera tiež absolvovala v poradí štyridsiate umelecké turné v Japonsku a predstavila sa na vianočnom koncerte v Paríži. Po znížení stavu pre konsolidáciu zamestnáva celkovo 185 ľudí.