Ruský dron v NATO je len začiatok. Estónska exprezidentka varuje, že Putin sa na Ukrajine nezastaví (zahraničný výber)

Ruský dron prvý raz zranil civilistov členského štátu NATO a prinútil Bukurešť aj Brusel hovoriť o prekročenej červenej čiare. Napätie na východe rastie.

Prinášame vám prehľad najdôležitejších zahraničných udalostí a aj niečo navyše. Dnes ich pre vás pripravila redaktorka zahraničného oddelenia Barbora Libayová.

V tomto výbere sa bližšie pozrieme na súčasnú situáciu na hraniciach s Ruskom. Ruský dron totiž v noci na piatok poškodil rumunský bytovku, čím došlo k prvým zraneniam na území krajín NATO od začiatku ruskej invázie na Ukrajine. Na tento scenár dlhodobo upozorňujú aj pobaltské štáty. Ich predstavitelia pre Aktuality exkluzívne tvrdia, že Európa sa už ďalej nemôže naivne spoliehať na USA.

Eskalácia na východnom krídle: Ruský dron zasiahol obytný dom v Rumunsku, incident vyvolal ostrú reakciu NATO a EÚ

Vo štvrtok v noci sa vojna na Ukrajine nebezpečne preliala za hranice Severoatlantickej aliancie. Ruský útočný dron naložený výbušninami zasiahol desaťposchodovú obytnú budovu v juhovýchodnom rumunskom meste Galac (Galați), ktoré leží v bezprostrednej blízkosti hraníc s Ukrajinou a Moldavskom. Priamy náraz vyvolal požiar na streche a desiatom poschodí budovy, pričom si vyžiadal zranenia dvoch civilistov a rozsiahlu evakuáciu desiatok obyvateľov.

Tento incident, ktorý predstavuje prvý prípad zranenia občanov členského štátu NATO v dôsledku ruského dronového útoku od začiatku konfliktu, okamžite vyvolal reakcie na najvyšších úrovniach v Bukurešti i v Bruseli. Zatiaľ čo Moskva incident nekomentovala, západní spojenci hovoria o prekročení ďalšej červenej čiary.

Ruský dron padol na Rumunsku bytovku
Zdroj: Facebook/Pro Lider FM

Incident trval len pár minút

K samotnému nárazu došlo počas noci z 28. na 29. mája, keď Ruská federácia obnovila masívne útoky bezpilotnými lietadlami na ukrajinské civilné a infraštruktúrne ciele v blízkosti riečnej hranice s Rumunskom. Podľa informácií rumunského ministerstva obrany i ministra obrany Raduho Miruțu išlo o dron typu Geran-2, čo je ruská verzia iránskeho samovražedného dronu Šáhid-136.

Celý proces, od narušenia vzdušného priestoru až po náraz, trval len pár minút. Bezpilotné lietadlo bolo po celú dobu sledované rumunskými radarovými systémami. Po náraze do obytného bloku v husto obývanej oblasti explodovala celá jeho výbušná nálož, čo okamžite spôsobilo rozsiahly požiar.

Rumunský inšpektorát pre mimoriadne situácie potvrdil, že z budovy muselo byť urýchlene evakuovaných približne sedemdesiat ľudí. Dve osoby, päťdesiattriročná žena a štrnásťročný chlapec, utrpeli povrchové zranenia a odreniny. Obaja boli prevezení do okresnej pohotovostnej klinickej nemocnice v meste Galac, pričom záchranári potvrdili, že ich zdravotný stav je stabilizovaný.

Ruské drony dopadli v Rumunsku
Zdroj: reuters

Dostali povolenie drony zostreliť

Akonáhle sa ruské drony objavili na radaroch, boli do vzduchu vyslané dve stíhačky F-16 a vrtuľník rumunských vzdušných síl. Reakcia rumunských ozbrojených síl síce bola okamžitá a stíhači mali povolenie na zostrelenie dronu, zároveň ju však limitovali pravidlá angažovanosti. Tie presne definujú okolnosti, podmienky, stupeň a spôsob, akým môžu ozbrojené sily použiť silu a zapojiť sa do boja.

Brigádny generál Gheorghe Maxim objasnil, že ozbrojené sily mali na reakciu extrémne krátky časový úsek. Navyše, zasahujúce zložky nemohli použiť muníciu, ktorej trajektória by narušila vzdušný priestor susednej Ukrajiny. Generál Maxim zdôraznil, že kým Ukrajina je vo vojnovom stave, Rumunsko je v mieri a nemôže si dovoliť vypáliť projektily do ukrajinského priestoru, čo výrazne komplikuje obranu pohraničných oblastí pozdĺž rieky Dunaj.

Miesto je aktuálne prísne strážené, súčasne tam prebieha zber trosiek a vyšetrovanie, pričom evakuovaní obyvatelia sa zatiaľ nemôžu vrátiť do svojich domovov. Rumunská armáda sa zároveň snaží upokojiť verejnosť – nešlo podľa nej o cielený útok na štát, ale o realitu krajiny susediacej s dejiskom prebiehajúceho konfliktu.

Predvolali si ruského veľvyslanca

Rumunský prezident Nicușor Dan okamžite po útoku zvolal mimoriadne zasadnutie Najvyššej rady národnej obrany, aby prediskutovali dôsledky nočných udalostí. Vo svojom verejnom vyhlásení označil udalosť za najvážnejší incident, ktorý zasiahol rumunské územie od začiatku ruskej agresie.

Prezident Rumunska Nicušor Dan
Zdroj: REUTERS/Malina Norocea

Prezident zároveň pripísal plnú zodpovednosť Ruskej federácii a jej nezodpovednému používaniu zbraňových systémov v bezprostrednej blízkosti hraníc Severoatlantickej aliancie. Avizoval tiež, že Bukurešť oboznámi Bezpečnostnú radu OSN s opakovaným ruským porušovaním medzinárodného práva.

Rumunská ministerka zahraničných vecí Oana Țoiuová označila situáciu za mimoriadne nezodpovednú eskaláciu zo strany Moskvy a ruského veľvyslanca si predvolala na pôdu ministerstva. Vedenie krajiny zároveň oficiálne požiadalo štruktúry NATO o urýchlené nasadenie dodatočných protidronových spôsobilostí, ktoré by posilnili obranu ich vzdušného priestoru.

Pripravujú balík nových sankcií

Kritika ruského konania prišla aj spoza hraníc. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová verejne vyhlásila, že Rusko týmto krokom prekročilo ďalšiu hranicu a potvrdila, že Európska únia už pripravuje v poradí 21. balík sankcií proti Moskve. Predseda Európskej rady António Costa tento postoj doplnil slovami o hrubom porušení medzinárodného práva a sľúbil plnú solidaritu EÚ s Rumunskom.

Ruský dron zasiahol obytný dom v meste Galati v Rumunsku
Zdroj: Reuters/via REUTERS

Podobne rázne reagoval aj generálny tajomník NATO Mark Rutte, ktorý správanie Ruska označil za bezohľadné a nebezpečné pre celé spoločenstvo. Ubezpečil rumunské vedenie, že Aliancia je pripravená brániť každý centimeter spojeneckého územia.

K odsúdeniu útoku sa okamžite pridali aj francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot, americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker, nový maďarský premiér Péter Magyar i ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. Ten apeloval na svetových lídrov so slovami, že ruská agresia predstavuje reálnu a bezprostrednú hrozbu pre celú Európu.

Nejde o prvé drony na rumunskom území

Udalosti z mesta Galac, ktorý leží doslova na trojmedzí Rumunska, Ukrajiny (kúsok od prístavu Reni, z ktorého je to do Galacu vzdušnou čiarou necelých 20 kilometrov, čo dron preletí za pár minút) a Moldavska, sú zdanlivo vyvrcholením narastajúceho bezpečnostného napätia.

Ruské sily pravidelne a systematicky útočia na ukrajinskú prístavnú infraštruktúru na Dunaji, najmä na prístavy Reni a Izmail, ktoré majú strategický význam. Len počas uplynulej noci zasiahli drony oblasť prístavu Izmail, pričom jeden z nich sa zachytil v elektrickom vedení a spôsobil masívny výpadok prúdu v piatich ukrajinských obciach.

Od začiatku vojny sa na rumunskom území našli trosky bezpilotných lietadiel už v desiatkach prípadov, pričom len v tomto kalendárnom roku úrady zaznamenali dvanásť takýchto nálezov. Pred mesiacom dopadol ruský dron priamo na okraj mesta Galac. Zvláštny je aj nedávny nález obrovského, trojmetrového dronu bez výbušnej nálože pri meste Baia Mare na severozápade krajiny, ktorého pôvod sa stále vyšetruje.

Problém so zblúdilými a narušujúcimi dronmi sa navyše týka celého východného krídla Aliancie. Pobaltské štáty a severskí spojenci hlásia pretrvávajúcu vlnu incidentov, za ktorými stoja ruské dezinformačné kampane a rušenie signálov. Ako varoval litovský minister obrany Robertas Kaunas, všetky dotknuté štáty sa musia urýchlene adaptovať na túto novú realitu, pretože pravdepodobnosť opakovania podobných krízových scenárov je v súčasnosti extrémne vysoká.

Varovanie, ktoré Európa dlho ignorovala: Pobaltie vidí v ruskej hrozbe viac než len vojnu na Ukrajine

Nebezpečenstvo, ktoré sa tento týždeň naplno prejavilo pádom ruského dronu v rumunskom Galaci, nie je pre štáty na východnej hranici Severoatlantickej aliancie žiadnou novinkou. Pred touto hrozbou varovali pobaltské krajiny Západ už viac ako dvadsať rokov, no skutočne vypočuté boli až po invázii na Ukrajinu.

Súčasný estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna a bývalá prezidentka Kersti Kaljulaidová v najnovšom rozhovore pre Aktuality.sk otvorene pripomínajú, že incidenty s narušeným vzdušným priestorom či zblúdilými dronmi sú len fyzickým prejavom toho, že vojna sa už dávno netýka iba ukrajinského územia. Vladimirovi Putinovi totiž podľa estónskych lídrov nejde len o podmanenie si susedného štátu.

Bývalá estónska prezidentka Kersti Kaljulaid a súčasný minister zahraničných vecí Margus Tsahkna

Prečítajte si tiež:

Kaljulaidová zdôrazňuje, že je to práve tvrdý odpor ukrajinských obrancov, ktorý momentálne chráni štáty ako Moldavsko či Gruzínsko pred ďalšou ruskou expanziou. Hoci sankcie podľa estónskeho šéfa diplomacie fungujú a Kremeľ postupne prichádza o svoju ekonomickú silu, Európa sa už nemôže naivne spoliehať výhradne na Spojené štáty. Musí sa postaviť na vlastné nohy a masívne investovať do obrany, pričom podľa exprezidentky by mal využiť aj technologicky rýchlo sa rozvíjajúci ukrajinský vojenský priemysel.

Tento postoj Pobaltia k ruskej hrozbe sa premietol aj do nedávneho rozhodnutia Estónska, ktoré spolu s Litvou a Lotyšskom zakázali prelet vládneho špeciálu slovenského premiéra Roberta Fica do Moskvy na oslavy 9. mája. Ak slovenský vládny špeciál nemôže kvôli vojne preletieť nad Ukrajinou a Poľsko a Pobaltie mu zavrú vzdušný priestor, musí voliť extrémnu obchádzku, napríklad cez Turecko.

Bývalá estónska prezidentka Kersti Kaljulaid a súčasný minister zahraničných vecí Margus Tsahkna
Zdroj: reuters

Ako pre Aktuality.sk vysvetlil minister Tsahkna, estónska vláda odmieta poskytovať svoj vzdušný priestor komukoľvek, kto ide do Ruska legitimizovať Putinovu propagandu. Ich historická skúsenosť so sovietskou okupáciou má pripomínať, že kým niektorí európski lídri volia cestu ústupkov, skutočná línia európskej bezpečnosti sa dnes reálne bráni nielen v ukrajinských zákopoch, ale aj na nebi nad rumunským či pobaltským pohraničím.

Fotografia týždňa:

Obyvateľka reaguje na mieste domu zasiahnutého ruským vojenským útokom uprostred ruského útoku na Ukrajinu v Kramatorsku na Ukrajine 25. mája 2026.
Zdroj: reuters

Čo nás ešte čaká:

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová prijme maďarského premiéra Pétera Magyara.
Na pôde Ministerstva obrany (vojny) USA sa uskutoční rokovanie vojenských predstaviteľov Libanonu a Izraela. Ich cieľom je vypracovať konkrétne bezpečnostné opatrenia pozdĺž spoločných hraníc. Libanonská strana požaduje najmä vytvorenie nezávislého mechanizmu na overovanie dodržiavania prímeria, ktoré bolo predĺžené o 45 dní.
Pakistanský minister zahraničných vecí Ishák Dár sa vo Washingtone stretne so svojím americkým náprotivkom Marcom Rubiom.
Zasadnutie Rady štátov Baltského mora (CBSS).
Koná sa prestížny bezpečnostný summit Dialóg Shangri-La, ktorý organizuje Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (IISS). Je považovaný za najvýznamnejšiu vrcholnú schôdzku na tému obrany v Ázii.
Začne sa zasadnutie Parlamentného zhromaždenia NATO. Delegáti sa zamerajú na posilnenie kolektívnej obrany NATO, pokračujúcu podporu Ukrajiny, odolnosť voči hybridným hrozbám a zvyšovanie výdavkov na obranu.