Melnyk, ktorého Zelenskyj umožnil pochovať pri Kyjeve, oceňoval Hitlera. Vravel o križiackej výprave proti Moskve

„V nemeckých vojakoch vidíme tých, ktorí pod vedením Hitlera vyhnali boľševikov z Ukrajiny. Sme povinní im pomáhať,” zdôrazňoval Andrij Melnyk.  

O Melnykovi sa teraz hovorí v súvislosti s prenesením jeho telesných pozostatkov na cintorín neďaleko Kyjeva. Exhumovali ho v Luxembursku, kde zomrel v exile, spolu s jeho manželkou Sofiou. Tento týždeň ich na Ukrajine pochovali do spoločného hrobu počas ceremónie s vojenskými poctami. Medzi prítomnými sa nachádzal aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj

Čítajte viac Ďalší škandál na obzore? Umožní Zelenskyj uložiť urnu s popolom Banderu do zeme pri Kyjeve?

Melnyk bol jedným z dvoch hlavných lídrov ukrajinských nacionalistov, ktorí sa usilovali o vytvorenie samostatného štátu. Neštítil sa pritom používať ani teroristické metódy. Druhým vodcom bol Stepan Bandera, s ktorým sa Melnyk po vypuknutí druhej svetovej vojny názorovo rozišiel. Obaja sa pritom spolčil s nacistami v nádeji, že sa im podarí splniť si sen o vzniku samostatnej Ukrajiny. Ich bojovníci išli poruke hitlerovcom až tak, že sa s nimi podieľali na holokauste.

Je na Slovensku v týchto dňoch venovaná dostatočná pozornosť zo strany politikov opätovnému pochovaniu Melnyka na Ukrajine, čo sa mohlo udiať jedine so súhlasom Zelenského? Ide totiž aj o slovenský rozmer pôsobenia jeho bojovníkov. Začnime však tým, ako kolaboroval s nacistickým Nemeckom.

Melnyk zostal vedúcou postavou Organizácie ukrajinských nacionalistov aj po tom, čo sa rozštiepila. Rozkol medzi ním a Banderom nastal v roku 1940. Melnykovo krídlo síce bolo považované za menej radikálne v porovnaní s Banderovým krídlom, no nič to nemení na skutočnosti, že jeho členovia oddane spolupracovali s Nemcami pri perzekúciách niektorých obyvateľov Ukrajiny. Týkalo sa to nielen Židov a komunistov. Brutalitu pocítili aj Poliaci a Česi na Volyni.

Ukrajinci spriaznení s Melnykom boli takí nadšenci nemeckého vpádu do Sovietskeho zväzu v júni 1941, že dobrovoľne vstupovali do hitlerovských oddielov. Boli to pomocné milície slúžiace v rámci okupačných síl. Išlo o ochranné oddiely (Schutzmannschaft) a o poriadkovú políciu (Ordnungspolizei). Nacisti nasadzovali jej príslušníkov (čiže aj ukrajinských nacionalistov) do trestných výprav proti Židom. Tí, čo slúžili v týchto oddieloch, zatýkali Židov a odvádzali ich na miesta, kde sa vykonávali hromadné popravy.

Čítajte viac Roztržka na obzore. Varšava kritizuje Kyjev: Diplomat bagatelizoval zločiny Banderu

Na Ukrajine mnohí považujú Melnyka za statočného bojovníka za nezávislú Ukrajinu, no treba poukázať na to, čo všetko jeho úsilie sprevádzalo. Nepochybne ho môžeme označiť za verného stúpencu vodcu Tretej ríše. Dôkaz? Ako príklad sa dá uviesť citát Melnyka z januára 1942. Ide o úryvok textu z jednej propagandistickej brožúry: „V nemeckých vojakoch vidíme tých, ktorí pod vedením Adolfa Hitlera vyhnali boľševikov z Ukrajiny. Sme povinní im vedome a organizovane pomáhať v križiackej výprave proti Moskve bez ohľadu na akékoľvek ťažkosti.” V období, keď už časť Európy krvácala od septembra 1939 po tom, čo Hitler rozpútal druhú svetovú vojnu napadnutím Poľska, Melnyk sa tešil, že Európa sa „obnovuje a konsoliduje pod vedením národnosocialistického Nemecka”.

Čo sa týka budúcnosti Ukrajiny počas druhej svetovej vojny, Melnyk ju videl ako súčasť takzvanej Novej Európy, o ktorej blúznil Hitler. Melnyk ju v nej videl ako totalitný štát kolaborujúci s Treťou ríšou.

Čítajte viac Armády troch štátov proti banderovcom

Čo sa týka Slovenska, pripomeňme, že Nemci porazili povstaleckú armádu na konci októbra 1944. Bola to síce vojenská prehra vzbúrencov, ale ich odpor sa neskončil, pretože prechádzali na partizánsky spôsob boja. V čase, keď už bolo viac-menej jasné o prehre povstaleckej armády legendárnych generálov Jána Goliana a Rudlfa Viesta, ideoví prívrženci Melnyka bojovali aj v 14. granátnickej divízii SS. Tá bola známa pod nemeckým označením Galizien, pričom sa zapojila aj do operácií na slovenskom území.

Smutne známe sú napríklad vojnové zločiny, ktoré muži z 14. granátnickej divízie spáchali 28. októbra 1944 v Smrečanoch. Táto malebná obec sa nachádza v okrese Liptovský Mikuláš. Príslušníci divízie podporovaní slovenskými gardistami spustili na Smrečany delostreleckú a mínometnú paľbu.

Čítajte viac Naozaj tam vraždili banderovci? Pravda o masakre v Kolbasove a Novej Sedlici

Útok na Smrečany mal byť pomstou za násilnú smrť jedného nemeckého poddôstojníka. Zajali ho partizáni a po výsluchu ho zabili. Nemci sa nazdávali, že prsty v jeho likvidácii mali obyvatelia obce, ale potom uverili, že to pravda nie je. Najprv dedinčanov zajali a plánovali každého desiateho zastreliť. Nakoniec ich prepustili, keď sa presvedčili, že za zabitie poddôstojníka nenesú zodpovednosť. Napriek tomu vyčíňanie malo aj obete na životoch: počas ostreľovania Smrečian zomreli štyria nevinní vidiečania.

Ako na príklad druhej ohavnosti sa dá poukázať na tragické udalosti v Kvačanoch. Táto obec tiež patrí do okresu Liptovský Mikuláš. Prvého novembra 1944 došlo k jej ostreľovaniu so zápalnými strelami. Zhorelo nielen šesť obytných domov a jedenásť hospodárskych budov, ale najhoršie bolo to, že zahynuli traja obyvatelia. Ďalších štyroch alebo piatich dedinčanov zajali a deportovali ich do koncentračných táborov, kde zahynuli.

Čítajte viac Banderovci pozabíjali Židov v oslobodenom Československu Čítajte viac Prečo na východe nemajú v láske banderovcov