Brusel chystá najzbytočnejší zákaz v histórii EÚ. Nepomôže, ale „aspoň“ uškodí

Vyhlásiť niečo za zakázané je jednoduchá cesta, ako „zamiesť pod koberec“ niečo, čo si vyžaduje skutočné riešenie.  

Austrália zakázala sociálne siete pre ľudí vo veku do 16 rokov v decembri 2025. Francúzsko „zatrhlo“ TikTok, Snapchat či Instagram pre mladších než 15 rokov v januári 2026.

V úvode roka 2026 hovoril o podobnom zákaze aj slovenský minister informatizácie Samuel Migaľ.

A v apríli predstavil návrh na zákaz používania sociálnych médií vo veku do 16 rokov aj Brusel.

Experti varujú, že zdanlivo užitočný nápad nebude vôbec fungovať a ešte pridá niekoľko problémov navyše. Potvrdzujú to aj skúsenosti zo spomínanej Austrálie.

Overovacia aplikácia

Európska komisia chce zákazom dosiahnuť to, aby sa deti nedostali k nevhodnému obsahu.

Na sociálne siete by sa tak mal v budúcnosti dostať len ten, kto cez overovaciu aplikáciu naskenuje svoj občiansky preukaz alebo iný doklad a tá na základe toho zaznamená skutočný vek používateľa.

„Online platformy sa môžu bez obáv spoľahnúť na našu aplikáciu na overovanie veku, takže už neexistujú žiadne výhovorky,“ vyhlásila šéfka Európskej komisie Von der Leyenová a ubezpečovala, že aplikácia spĺňa najvyššie štandardy ochrany súkromia na svete, funguje na akomkoľvek zariadení a je jednoduchá na používanie.

Výstrel úplne mimo

Experti však už dlhšie varujú, že stačí, aby si dieťa požičalo mobil od rodičov alebo sa na počítači zaregistroval starší súrodenec a akákoľvek overovacia aplikácia vyjde úplne navnivoč.

Absolútne najzávažnejšiu okolnosť, že ľudia nie sú schopní rozlišovať lži a zámerné zavádzanie šírenené sociálnymi sieťami, zákaz vôbec nerieši.

„Najväčším problémom je, že štát chce zakazovať, ale v podstate rezignoval na vzdelávanie,“ zhrnula pre Aktuality.sk výskumníčka Rady mládeže Slovenska (RmS) Ema Brunovská.

Z prieskumu realizovaného na jeseň 2025 v spolupráci s agentúrou Focus medzi ľuďmi vo veku 15 až 30 rokov vyplynulo, že vyše 75 percent mladých sa počas vyučovania nestretlo s upozornením, že sociálne siete prispievajú k radikalizácii spoločnosti.

Žiaci a študenti sa tak učia kvantá informácií – od zlomkov, cez vetnú skladbu až po rozdelenie semien rastlín – no školský systém absolútne ignoruje to, čo mladí ľudia dennodenne využívajú a čo bude kľúčové pre ich budúcnosť – internetový obsah.

Blbí doteraz, ešte blbší potom

Zákazom sociálnych sietí pre mládež dosiahnu politici podľa odborníkov jediné. Tá malá časť detí a mládeže, ktorá sa po sprísnení pravidiel k sociálnym médiám reálne nedostane, bude po prekročení vekového limitu na „hoaxy“, propagandu a manipulácie pripravená ešte menej než v súčasnosti.

„Ak mladých ľudí len izolujeme a potom ich po 16-tke nepripravených vypustíme do online sveta, nebudú mať zručnosti na to, aby si informácie overovali do hĺbky. Už teraz vidíme, že ich motivácia overovať si fakty je často len povrchná a stačí im len základný prehľad,“ varuje Brunovská.

Školstvo by podľa nej malo zamerať na rozvoj kritického myslenia. „Bezpečne sa hýbať v digitálnom priestore teda neznamená siete zakázať, ale naučiť mladých rozpoznať napríklad konšpiračné teórie alebo politický extrémizmus, s ktorými sa podľa prieskumu stretávajú najčastejšie,“ dodala.

Majstrom v zneužívaní digitálnej negramotnosti ľudí je Smer:

Dve zhoršenia

Plošný zákaz navyše pridá minimálne dva problémy.

Prvým je ďalší pokles dôvery mladej generácie voči politikom. „To, čo politici prezentujú ako ochranu, mladí vnímajú ako formu útlaku, čo v nich len zvyšuje nedôveru k systému,“ priblížila odborníčka.

V otázkach bezpečnosti na internete sú pre mladých politici absolútne najmenej dôveryhodným zdrojom. „Príkaz od niekoho, komu neveria, mladí jednoducho neprijmú,“ pomenovala holú pravdu Brunovská.

Druhým problémom je samotný princíp zákazu. Ukazuje sa, že tí istí ľudia, ktorí podporujú štátny zásah, sú náchylnejší schvaľovať aj iné formy silových „riešení“. Napríklad aj fyzické násilie voči tým, ktorých nejaká „autorita“ označí za nepriateľa.

Austrálske sklamanie

Všetky varovania sa v Austrálii, kde platí zákaz sociálnych sietí pre deti a mládež od decembra 2025, už napĺňajú, naznačuje anketa.

Podľa prieskumu, do ktorého sa zapojilo viac než 1000 ľudí vo veku 10 až 17 rokov, len 26 percent priznalo, že od decembra 2025 bol ich prístup k sociálnym sieťam „ovplyvnený“.

V správe nie je jednoznačne napísané, či týchto 26 percent nenašlo spôsob, ako obchádzať zákaz a k sociálnym sieťam stratili prístup.

Autori výskumu však vyzdvihujú zistenie, že mladí Austrálčania od decembra 2025 vedia o dianí v politike a v spoločnosti ešte menej než predtým. Keďže časť z nich prestala sledovať sociálne médiá, ale zároveň vôbec nečítajú a nepozerajú seriózne internetové stránky či televízne kanály, nemajú sa ako dostať k bežným správam.

V plnej miere to potvrdzuje zistenia RmS, že bez radikálnej zmeny vo vzdelávaní sa bude problém len prehlbovať. „Ak vzdelávací systém nezačne urgentne reagovať na toto informačné vákuum, budeme čeliť generácii, ktorá pokladá nedemokratické postupy za bežnú súčasť verejného života,“ uzavrela Brunovská.

Rada mládeže Slovenska sa pokúša o zlepšenie situácie aspoň v medziach svojich obmedzených možností. V rámci projektu Spolu pre zdravé médiá prepojila 6. mája v priestoroch bratislavskej Umelky expertov na prácu s mládežou, tvorcov politík a zástupcov škôl.

V rokoch 2024 až 2026 RmS projekt realizuje v spolupráci s Českou radou dětí a mládeže a s podporou programu Erasmus+.