Donald Trump a Katar tlačia na Európu. Únia pre záchranu ekonomiky a plynu ustupuje z vlastných pravidiel

EÚ v hone za konkurencieschopnosťou rekordným tempom škrtá regulácie. Z rozhodovania však miznú odborníci a ochranné štandardy pod tlakom priemyslu slabnú.

Európska únia v záujme záchrany svojej konkurencieschopnosti podnikla radikálne kroky. To, čo sa na začiatku roka 2025 začalo ako sľubné ťaženie lídrov proti byrokracii a „európskemu papierovaniu“, sa však v máji 2026 dostalo do zlomového bodu. Cieľ je totiž jasný: čo najrýchlejšie zväčšiť priestor pre európsky biznis a osekať regulácie.

No v snahe doručiť výsledky v rekordnom čase z rozhodovania do veľkej miery vypadli odborníci. O zásadných environmentálnych a bezpečnostných štandardoch tak teraz pod obrovským časovým tlakom rozhodujú už len diplomati. Zatiaľ čo európske inštitúcie oslavujú prvé kľúčové dohody, narastajú obavy, že Únia v tomto tempe a pod silným tlakom priemyslu nebezpečne oslabuje pravidlá, ktoré ju doteraz chránili.

Draghiho budíček: Ako zachrániť Európu pred úpadkom

Cieľ bol pritom od začiatku celkom jasný: bleskovo osekať reguláciu, odľahčiť európske firmy a vytvoriť dravé, dynamické hospodárstvo, ktoré dokáže držať krok s agresívnym ekonomickým tempom Spojených štátov a Číny.

Hlavným spúšťačom tejto ráznej otočky bola správa o konkurencieschopnosti Európy, ktorú na jeseň v roku 2024 zverejnil bývalý šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi. Draghi otvorene pomenoval, že EÚ sa topí v záplave vlastných regulácií a európske firmy prebujnená byrokracia paralyzuje.

„Dostali sme sa do bodu, kedy bez rázneho konania budeme musieť obetovať buď náš blahobyt, životné prostredie alebo slobodu,” vyhlásil Draghi.

Mario Draghi
Zdroj: AP/Geert Vanden Wijngaert

Rýchla reakcia Únie

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vzápätí ohlásila politický cieľ: znížiť administratívnu záťaž firiem o 25 percent, čo by malo európskej ekonomike ušetriť astronomických 37,5 miliardy eur ročne.

Na dosiahnutie tohto cieľa Komisia predložila desať obrovských legislatívnych balíkov, v bruselskom žargóne známych ako „omnibusy“. Ide o takzvané zberné zákony, ktoré umožňujú jedným hlasovaním meniť alebo rušiť desiatky iných, často nesúvisiacich noriem naraz. Aktuálna bilancia k máju 2026 ukazuje, že z desiatich balíkov sa inštitúciám podarilo dohodnúť na štyroch a pri ďalších troch má Rada EÚ schválenú spoločnú pozíciu.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von a Mario Draghi
Zdroj: TASR/AP

Keď experti musia z kola von

Rada EÚ však pri presadzovaní tejto agendy zvolila neštandardnú a mimoriadne riskantnú stratégiu. Ako informuje portál Politico, aby Rada zabránila nekonečným technickým debatám, ktoré v Bruseli často brzdia reformy, delegovala prácu na špecifickú diplomatickú úroveň. Určila pracovnú skupinu v rámci existujúcej štruktúry Antici Group, teda tím asistentov veľvyslancov členských štátov, ktorú v kuloároch prezývajú „red tape hit squad” (zásahový tím proti byrokracii).

Pragmatickým argumentom bolo, že ak necháte právo orezávať tým istým expertom, ktorí ho pôvodne písali, neustúpia zo svojich pozícií ani o krok. Lenže v tejto diplomatickej skupine sa nenachádzajú experti. Keď diplomati začali otvárať a škrtať komplexné zákony o regulácii pesticídov či limitoch pre chemikálie v kozmetike, narazili na limity vlastné.

„Keď krajiny EÚ prijali rozhodnutie, že chcú veci zjednodušiť, nevzali do úvahy možný vplyv na ľudské zdravie, a teraz si to pomaly začínajú uvedomovať,“ uviedol pre Politico anonymný diplomat z pracovnej skupiny. Slovenský člen tímu Lukáš Bado dodal, že „skupina nebola zriadená na to, aby riešila takéto technické záležitosti.”

Extrémny časový tlak navyše vystavil národné delegácie neudržateľnému tempu. Diplomati majú často len dva dni na to, aby k stovkám strán navrhovaných legislatívnych zmien získali odborné stanoviská zo svojich domovských ministerstiev. Domáci experti tak nemajú šancu dopady zmien reálne vyhodnotiť. Rokovania momentálne ženú vpred Cyperčania, pretože v júli 2026 preberá európske predsedníctvo Írsko s ambicióznym cieľom dokončiť všetky balíky do konca roka.

Udržateľnosť padla za obeť kompromisom

Začiatkom jesene 2025, začala Ursula von der Leyen na reformy tlačiť. „Zabehnuté koľaje už nikam nevedú,“ povedala a vyzvala Európsky parlament a Radu, aby urýchlene schválili kľúčové reformy. Zdôraznila pri tom, že len koordinované a neodkladné kroky zabezpečia pracovné miesta, prosperitu a nezávislosť pre budúcnosť Európy.

„Európa sa dokáže okolo tejto agendy zjednotiť, ale musíme začať konať s vedomím, že čas nás tlačí a naši ľudia očakávajú, že prejdeme k činom a prinesieme výsledky,“ uzavrela.

Tento zbesilý proces už priniesol prvé obete v podobe radikálneho okresania pôvodných európskych ambícií. Najlepšie to ilustruje osud takzvaného Udržateľného (Sustainability) Omnibusu. Hoci sa na jeseň 2025 v Európskom parlamente kvôli nemu takmer rozpadla proeurópska koalícia, pod tlakom priemyselných zväzov nakoniec prešiel a platí od 18. marca 2026.

Výsledok? Rozsah pravidiel sa dramaticky zúžil. Povinný reporting o vplyve podnikov na životné prostredie sa po novom vzťahuje len na obrie firmy s viac ako tisíc zamestnancami a obratom nad 450 miliónov eur. Pôvodne však mali platiť oveľa prísnejšie limity.

Ešte tvrdší zásah dostala Smernica o náležitej starostlivosti firiem v oblasti ľudských práv a environmentalistiky. Tá bola preorientovaná výlučne na giganty (nad päťtisíc zamestnancov a obrat 1,5 miliardy eur) a jej uplatňovanie bolo odložené až na júl 2029. Biznis teraz s napätím čaká na jún 2026, kedy majú byť prijaté aspoň zjednodušené európske normy pre toto vykazovanie (štandardy ESRS).

Udržateľnosť v environmentálnej oblasti. Ilustračná fotografia
Zdroj: V spolupráci s VÚB

Kapitulácia pri umelej inteligencii? Úľavy pre startupy a bič na deepfake

Horúcou novinkou z mája 2026 je predbežná dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou EÚ o takzvanom AI Omnibus balíčku, ktorý mal zjednodušiť pravidlá pre umelú inteligenciu. Vyjednávači síce výsledok oslavovali, no realita je podstatne triezvejšia. Výsledný kompromis čelí ostrej kritike za nedostatok ambícií a mnohí odborníci upozorňujú, že Brusel mohol urobiť oveľa viac pre európske firmy, ktoré sa v spleti komplikovaných regulácií strácajú.

Najväčším problémom bol tlak na odstránenie duplicít v zákonoch pre sektory ako zdravotnícke pomôcky, hračky či výťahy. Výsledok je nakoniec viac než skromný: prekrývajúce sa pravidlá sa nateraz podarilo vyriešiť iba pre strojársky priemysel. Pri ostatných odvetviach sa budú problémy riešiť až dodatočne. Pozitívnou správou pre startupy je rozšírenie úľav pre firmy s obratom do 200 miliónov eur. Naopak, v reakcii na škandály sa už do decembra 2026 sprísnia pravidlá pre tvorbu deepfake nahoty. Ostatné lehoty pre rizikovú AI sa posúvajú na roky 2027 a 2028.

ilustračná snímka
Zdroj: istock

Môže GDPR zastaviť inovácie?

Sotva utíchli debaty o AI, pozornosť sa okamžite presúva na druhý pilier reformy – na Digitálny Omnibus, zameraný na prácu s údajmi. Okolo neho už v týchto dňoch zúria masívne kontroverzie. Stredoeurópska komora pre AI spolu s ďalšími asociáciami už zaslala štátom otvorený list, v ktorom varuje pred príliš „rozriedeným“ návrhom.

Priemysel sa obáva, že prísna ochrana dát opäť prevalcuje inovácie. Bojuje sa najmä o definíciu anonymných údajov a výnimky pre vývoj AI. Bez jasných pravidiel hrozí chaos v zákonoch naprieč štátmi a pre ľudí zasa zmätočné klikanie na internetové súhlasy.

Geopolitické vydieranie

Tento legislatívny chaos a prijímanie nejasných, unáhlených kompromisov vysiela do sveta signál nejednotnosti, ktorý okamžite využívajú externí hráči. Najvýraznejšiemu tlaku čelí EÚ zo strany Spojených štátov, kde administratíva Donalda Trumpa agresívne lobuje proti európskym digitálnym a zeleným pravidlám, ktoré zasahujú americké korporácie. Washington sa v odvetách opakovane vyhráža zavedením nových colných taríf.

Američania navyše šli do boja s najsilnejšou kartou: energetickou závislosťou Európy. Washington spolu s Katarom poslali spoločný otvorený list, ktorý hraničí s priamym nátlakom, v ktorom upozornili, že ak bude Brusel v rámci svojich environmentálnych pravidiel trvať na prehnane prísnych kritériách pre dovážaný skvapalnený zemný plyn (LNG), môže to ohroziť plynulosť dodávok energie pre európsky priemysel.

Americký prezident Donald Trump.
Zdroj: reuters

Ako ďaleko dokáže EÚ ustúpiť?

Hoci EÚ disponuje Nástrojom proti nátlaku (Anti-Coercion Instrument) na obranu pred ekonomickým vydieraním, v praxi sa ukazuje jej slabosť. Ak sa vonkajšie hrozby spoja s vnútorným tlakom európskych firiem, pozícia Únie sa oslabuje. Prvé ústupky sú už realitou, pretože EÚ sa už v obchodných dohodách zaviazala, že jej zelené štandardy nebudú tvoriť „neprimeranú prekážku“ transatlantického obchodu.

V máji 2026 sa tak zdá, že hoci proces zjednodušovania európskeho práva napreduje, výsledné kompromisy sú vágne, nekoncepčné a namiesto stability prinášajú do podnikateľského prostredia len ďalšiu vlnu neistoty. Znižovanie byrokracie sa v mnohých ohľadoch stalo iba politickou náhradou za chýbajúcu skutočnú hospodársku víziu Európy.