
„Vidím za tým absolútny útok na slobodu slova a na nezávislé médiá,“ hovorí len hodiny pre súdnym pojednávaním Peter Bárdy, ktorého Robert Fico žaluje za obálku na knihe Fico – posadnutý mocou. „Je to zastrašujúca, takzvaná SLAPP žaloba, ktorá má odradiť ľudí od toho, aby písali o Robertovi Ficovi. Aby prestali upozorňovať na veci, ktoré on, jeho vlády a politická garnitúra v tejto krajine páchajú,“ dodáva.
„Ak súd rozhodne, že tam nemôže byť jeho tvár, nabudúce tam nebude môcť byť jeho meno a nebudú vôbec vznikať knihy o Robertovi Ficovi? Je to snaha obmedziť slobodu slova a názorov vo verejnom priestore, pričom knihy sú minimálne od Gutenberga priestorom na šírenie faktov a názorov,“ hovorí šéfredaktor portálu Aktuality.sk
Začína sa ostro sledovaný súd medzi premiérom Robertom Ficom a novinárom Petrom Bárdym. Premiér žaluje šéfredaktora Aktualít a ich vydavateľa. Nie za knihu Fico – Posadnutý mocou a jej obsah. Ale za fotografiu na jej obálke. Žiada pritom státisícové odškodné.
Sme svedkami sporu o jednu fotografiu premiéra – a teda verejne činnej osoby, alebo o čosi viac – o pokus zastrašiť kritických novinárov?
Prípad preto môže byť dôležitým testom hraníc slobody médií, aj ochrany verejného záujmu na Slovensku.
A práve o žalobe, osobnom tlaku aj o tom, čo tento spor znamená pre slovenskú žurnalistiku, sa budeme rozprávať s Petrom Bárdym, autorom napadnutej knihy.
Peter Bárdy v podcaste Ráno nahlas s Jaroslavom Barborákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Sme len v horizonte hodín od momentu, keď sa postavíš pred súd. V akom si rozpoložení?
Som pokojný. Vôbec nie som nervózny. Odkedy mi bola doručená žaloba, čo bolo myslím v septembri alebo začiatkom októbra roku 2024, dodnes som nemal ani sekundu pocit nervozity. Celé to totiž považujem za šikanu a útok na novinársku slobodu. Z môjho pohľadu to nemá nič spoločné s nejakou právnou relevantnosťou alebo s tým, že by som ja niečo porušil. Takže som úplne pokojný a vyrovnaný.
Učitelia duchovného života hovoria o pokoji ako o stave, keď je človek v mieri sám so sebou, ako o kritériu pre potvrdenie správnosti voľby, ktorú urobili. U teba je to prejav toho, že nemáš výčitky a vedomie, že by si urobil čosi zlé? Je to vnútorný pocit vyrovnanosti?
Absolútne. Naozaj som ani na pol sekundy nespochybňoval, že by som niekde urobil chybu, alebo urobil niečo v rozpore so zákonom. Som absolútne vyrovnaný a idem na súd s totálnym pocitom toho, že som nevinný. Nehryzie ma svedomie ani nič podobné, idem tam úplne vyrovnaný.
Bude to tvoj “prvýkrát” pred sudcom?
Bude to prvýkrát v pozícii obžalovaného. Pred sudcom som už stál niekoľkokrát aj predtým, ale vždy v pozícii svedka alebo poškodenej strany. Teraz to bude prvý raz v pozícii obžalovaného.
Bizarne šialená žaloba
Poďme k jeseni 2024, k momentu, keď si dostal informáciu, že ťa čaká nejaká zvláštna obálka. Aký to bol pocit otvoriť si ju a zistiť, že ide o žalobu?
Dostal som najprv žltý lístok, na ktorom bolo napísané, že odosielateľom je Mestský súd Bratislava. Hneď som zisťoval u kolegov, ktorí sa venujú justícii, čo to môže byť. Povedali mi, že s najväčšou pravdepodobnosťou to bude civilná žaloba. Hovoril som si, že to bude asi Andrej Danko, to bolo prvé meno, ktoré mi napadlo. Vôbec mi nenapadlo, že by to mohol byť Robert Fico. Keď som si to potom o ôsmej ráno na pošte rozbalil a zistil, že je to od neho a z akého dôvodu, hneď som kontaktoval právnikov a začali sme to riešiť. Fakt som to nevedel nijako uchopiť, pre mňa to bolo až bizarne šialené, za čo ma žalujú. Úplne som to vytesnil z hlavy ako svoj problém.
Poďme k tej bizarnosti, o ktorej hovoríš, lebo druhá strana to za bizarnosť nepokladá. Prišla žaloba za fotografiu na obálke knihy, nie za jej tristostranový obsah.
Je to tak. Našli si niečo, pričom ich problém v podstate ani nespočíva v tej fotografii. Ja to vnímam ešte šialenejšie. Robert Fico a jeho právny tím v žalobe tvrdia, že vďaka fotografii na obálke sme predajom konkrétnych kníh zarobili také peniaze, že podiel z tržieb by mal byť 100-tisíc eur pre neho odo mňa a ďalších 100-tisíc od vydavateľa. Keď to veľmi zjednoduším, tvrdia, že tvár Roberta Fica na obálke bola takým silným reklamným materiálom, ktorý nám obrovsky zvýšil predaj, že sme na tom ohromne zarobili.
A zarobili ste?
Nie, to je nezmysel. Nezarobili sme na tom ani zďaleka takú sumu. Ani keby sme dali dokopy tržby vydavateľa a mňa, nezodpovedalo by to myslím ani polovici z toho, čo žiada Robert Fico odo mňa a od Ringieru.
Čo hovoríš na ich motiváciu, keď tvrdia, že ste zarobili veľa peňazí a premiér a jeho právny tím vás preto napadnú?
Ja za tým vidím absolútny útok na slobodu slova a na nezávislé médiá. Je to zastrašujúca, takzvaná SLAPP žaloba, ktorá má odradiť ľudí od toho, aby písali o Robertovi Ficovi. Aby prestali upozorňovať na veci, ktoré Robert Fico, jeho vlády a politická garnitúra v tejto krajine páchajú. Tá žaloba bola podaná myslím v auguste 2024, len pár mesiacov po atentáte v Handlovej, takže si myslím, že aj ten mohol zohrať nejakú úlohu.
Zastrašovanie cez likvidačné sumy
Spájaš to s tým?
Myslím si, že to môže byť jeden z motívov. Bizarnosť celého prípadu spočíva ešte aj v tom, že keď sme knihu Fico – Posadnutý mocou v septembri 2023 uvádzali do života na krste, prišli tam takzvaní smerácki vlci. Bol tam Erik Kaliňák, pán Glück a myslím, že aj pán Gedra. Priniesli mi v doskách reprodukciu mojej obálky, kde však namiesto hlavy Roberta Fica bola moja tvár a nápis: Bárdy posadnutý Ficom. Doniesli mi podnet, ktorý na mňa podali na Štátnu volebnú komisiu pre údajné porušenie volieb tým, že som knihu vydal. Oni už v septembri 2023, rok pred podaním žaloby, poznali tú obálku a pracovali s ňou. Dnešný advokát Roberta Fica v tejto veci, David Lindtner, sedel priamo v hľadisku na tom krste. Už vtedy mali dosť času namietať oprávnenosť použitia fotografie a chcieť nápravu. Nechceli od nás, aby sme stiahli knihu z predaja, rovnako, aby sme urobili novú obálku. Prišli až po roku a pár mesiacoch po atentáte s tým, že chcú peniaze. Preto si myslím, že jedným zo silných motívov bol atentát v Handlovej.
Keď hovoríš o čase – o roku od vydania – čakali by sme, že ho mali dosť aj na analýzu obsahu, no stále sa točíme okolo fotografie. Tá je licencovaná z Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, vydavateľstvo si ju kúpilo, aby mohla byť verejne prístupná, a fotografia má svojho autora zaplateného z vašej strany. Je to tak?
Áno, tak som to vyrozumel. Nepoznám presný detail, lebo som zodpovedný za obsah, ale predpokladám, že procesy prebehli tak, aby bola licenčne pokrytá. Naši právnici to vysvetľujú aj v replike na žalobu, ktorú sme posielali.
Keď spomínaš SLAPP žaloby, teda strategické žaloby, ktoré majú zastrašovať, čím napĺňaš tento argument? Prečo si presvedčený, že toto je zastrašujúca žaloba?
Hlavným ukazovateľom je predovšetkým výška tej sumy. Vôbec nezodpovedá realite toho, koľko kniha reálne zarobila. Nemajetková ujma a ochrana osobnosti sa na Slovensku aj pri ľuďoch z verejného priestoru pohybuje v nízkych desiatkach tisíc eur, nie v stotisícoch. To samo osebe je predpokladom na to, aby sme to považovali za šikanóznu SLAPP žalobu. Takto to charakterizujú aj medzinárodné inštitúcie. Je to veľmi silný ekonomický tlak na autora a vydavateľa, aby do budúcna takýto obsah nerobili. A je to odkaz aj pre iných, že ak to budú robiť, postihne ich rovnako likvidačná žaloba. Ja nie som spisovateľ, ktorý zarába 100-tisíc eur ročne.
Máš však za sebou viacero bestsellerov.
Áno, ale to nesúvisí s Robertom Ficom a písanie kníh – aspoň tak, ako ich píšem ja – nie je o tom, že na nich zarábam státisíce. To je nepochopenie reality knižného biznisu na Slovensku.
Čiže kľúčová je neprimeranosť sumy, čo zapadá do definície SLAPP žalôb?
Áno, suma, a zároveň fakt, kto žaluje. Je to predseda vlády, najvplyvnejší muž v krajine. Nežaluje to v čase, keď bol v opozícii, ale ako predseda vlády. Je to obrovský tlak. Netvrdím, že to extrémne vplýva na mňa, pretože sa cítim nevinný a v médiách robím vyše 30 rokov, takže viem čeliť tlaku. Ale viem si predstaviť, že niekto iný by ten tlak vnímal výrazne viac a mohol by sa báť.
Ďalšia vec je, že Robert Fico je verejne činná osoba, desaťročia je vo verejnom priestore. Jeho citlivosť na používanie jeho mena či podoby by mala byť nižšia. V žalobe sa však z neho robí chránený jedinec, ktorý nemôže byť bez povolenia zobrazovaný na obálkach kníh. To je nezmysel. Ak súd rozhodne, že tam nemôže byť jeho tvár, nabudúce tam nebude môcť byť jeho meno a nebudú vôbec vznikať knihy o Robertovi Ficovi? Je to snaha obmedziť slobodu slova a názorov vo verejnom priestore, pričom knihy sú minimálne od Gutenberga priestorom na šírenie faktov a názorov.
Knihy o politikoch bez ich tváre?
Chvíľku po tejto knihe vyšla ďalšia, Fico – Posadnutý pomstou, a tam namiesto jeho podobizne bolo čosi vyčiernené. Nebola to reakcia na to, že ho tam radšej nebudete dávať, aby ste sa nemuseli súdiť za ďalšiu knihu? Neovplyvnilo ťa to?
Aby sme si rozumeli, ja naozaj nie som zodpovedný za obálku. Môj biznis je obsah. Knihu nerozdeľujem na obálku a text a som presvedčený, že je úplne v poriadku. Zmyslom toho však môže byť reakcia na tú bizarnosť – že aké to je bizarné nemať na obálke tvár človeka, o ktorom píšete. Robert Fico nechce, aby vychádzali knihy s jeho podobizňou bez jeho povolenia. Čo tam teda máme dať? Kriváň?
Nepoznám ani jednu biografiu politika, ktorá by vyšla s jeho súhlasom či bez neho, bez jeho tváre na obálke. Pamätám si len na knihu od vydavateľstva Absynt o Jozefovi Tisovi, kde bola jeho čierna silueta, čo veľmi pripomína aj tú obálku druhej knihy Fico – Posadnutý pomstou.
V definícii SLAPP žaloby je aj to, že dokážu neprimerane zaťažiť žalovanú stranu. Koľko času a nákladov vzala príprava na obhajobu tebe a tvojmu tímu?
Musím poďakovať Ringier Slovakia, vydavateľovi, ktorý ma právne kryje a platí služby kancelárie, ktorá zastupuje mňa aj Ringier. Navyše mám obhajcu Tomáša Langera, jedného z top expertov na SLAPP žaloby a ochranu osobnosti. Reálnu sumu teda nepoznám. Ďakujem inštitúciám, ktoré za mnou stoja, obhajcom, a verím v úspech.
Keď ťa počúvam, toto nie je len boj za teba a vydavateľstvo, ale v podstate za celú novinársku obec.
Presne tak. Toto naozaj nie je o Petrovi Bárdym, mňa si len vybrali. Na súde budem zastupovať všetkých novinárov, novinárky a autorov, ktorí chcú slobodne publikovať svoje názory. Robert Fico sa snaží zasiahnuť práve týchto ľudí a to mu nemôžeme umožniť.
Máme sa my ako novinári v takýchto situáciách kam obrátiť? Dokážeme sa o niekoho oprieť?
Na Slovensku je dostatok skvelých právnikov odborníkov, ktorí veľmi efektívne zastupujú novinárov. Vzniká aj nová novinárska organizácia, ktorá by mohla byť nápomocná. Doba si však vyžaduje užšiu spoluprácu redakcií s odborníkmi, aby sme predchádzali tomu, že budeme obeťami mocibažnosti a pomstychtivosti politikov či oligarchov.
Stav slovenských médií a dôvera v spravodlivosť
Keď prišla táto žaloba, hovorilo sa o ohrození slobody tlače. V akom sme stave dva roky po tom, vzhľadom na vývoj tejto vlády, na stav verejnoprávnosti u nás…?
Verejnoprávne médiá – ak ich ešte tak môžeme nazývať, ja by som skôr povedal štátne – boli vždy súčasťou volebnej koristi. Dnes sú naservírované na stole Andreja Danka a Roberta Fica a môže si z nich odkrojiť kto chce a koľko chce. Stratili svoj verejnoprávny rámec minimálne v spravodajstve a publicistike.
Potom sú tu oligarchické médiá, ktoré sa javia ako cynické stroje na peniaze, ktorým je jedno, kto im zaplatí.
A napokon sú tu médiá, ktoré s dobou bojujú a snažia sa držať pravidiel nezávislej žurnalistiky, čo je verejný záujem – hľadanie pravdy a overovanie faktov. Pre nás situácia nie je jednoduchá, ale každým dňom dokazujeme svoju odolnosť a odhodlanie. Dôvera verejnosti v médiá je aktuálne nízka, no tradičné médiá majú stále veľmi dôležitú úlohu. Kým budem šéfredaktorom Aktualít, urobím všetko pre to, aby sme z našich hodnôt nepoľavili.
Súhlasíš s tým, že s príchodom umelej inteligencie a s tým, že ľudia strácajú schopnosť rozlišovať pravdu, bude prístup tradičných médií charakterizovaný overovaním na hodnote opäť naberať?
To ukáže až budúcnosť. Pre istú skupinu verejnosti, pre ktorú sú dôležité fakty, bude morálno-etická hodnota tradičných médií rásť. Mnohým ľuďom je však jedno, aký je zdroj, a chcú sa len utvrdiť vo vlastnom názore. Tí overené fakty nepotrebujú. Neviem teda, či to bude celospoločenský rast.
Sme na prahu toho, keď vstúpiš do súdnej siene. Si pripravený aj na možnosť, že súd dá za pravdu Robertovi Ficovi? Čo by to znamenalo?
Neviem, čo by to znamenalo, lebo ešte nevieme, ako bude rozsudok znieť a aké bude odôvodnenie súdu. Som však pripravený na oba varianty. Počas procesu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej som sa naučil nemať očakávania ohľadom vysnívaného verdiktu. Idem krok po kroku. Viem, že vymožiteľnosť práva na Slovensku je mizerná, a viem aj to, že časť justície je názorovo bližšia súčasnej koalícii. Stále tam však vidím množstvo profesionálov a nestranných ľudí, ktorí sa riadia právom a spravodlivosťou. Nie som skeptický a k celej veci chcem pristupovať vecne.
Vstupuješ teda do súdnej siene s dôverou v konkrétny senát?
Nevstupujem tam s nedôverou. Keď sa ma na to spýtali susedia, povedal som im, že idem vyhrať.
(Prepis rozhovoru je krátený. Celý si ho môžete vypočuť alebo pozrieť.)
Peter Bárdy v podcaste Ráno nahlas s Jaroslavom Barborákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.