Je bystrý? Sú Putin a Trump jeho priatelia? Všetko, čo ste chceli vedieť o Si Ťin-pchingovi, vysvetľuje expertka

Rusko je slabé a potrebuje Peking a zároveň ho Američania prosia, aby im pomohol ukončiť iránsku vojnu, čo neurobí.  

Čínsky komunistický vodca Si Ťin-pching sa nedávno v priebehu niekoľkých dní stretol s ruským diktátorom Vladimirom Putinom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Ktorého z nich preferuje na osobnej úrovni?

Nie sú to jeho priatelia. Je to politický vzťah. Z pohľadu Si Ťin-pchinga a Komunistickej strany Číny sú Spojené štáty hlavným nepriateľom a hrozbou. Je to leninská predstava. Strategickou ideou komunistickej strany je identifikovať, kto je hlavný nepriateľ, a na základe toho potom vytvárať jednotné fronty a dočasné aliancie proti tejto hrozbe. Takže vzťah Si Ťin-pchinga s Donaldom Trumpom bude vždy iba taktický a jeho cieľom je identifikovať slabé miesta protivníka. Kontakty Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) s Ruskom, kde teraz s Putinom do istej miery existuje štát riadený KGB, sú tiež komplikované.

Prečo je to tak?

ZSSR bol pre čínskych komunistov starším bratom. Krv a pot sovietskeho ľudu pre nich znamenali zbrane a podporu už pred rokom 1949. Potom Sovietsky zväz poskytol veľmi významnú finančnú pomoc a technických poradcov komunistickej Číne počas prvých 10 až 11 rokov od jej založenia. Následne však nastal veľký rozkol medzi Mao Ce-tungom a Nikitom Chruščovom, ktorý sa týkal toho, kto bude lídrom komunistického sveta. Ale súčasťou toho boli aj strategické nezhody, pretože Sovieti chceli námornú základňu v Číne, v Port Arthure (Lü-šun). ZSSR potreboval tento nezamŕzajúci prístav a Moskva a Peking mali aj územné spory. Bolo to dlhé obdobie, keď bol ich vzťah veľmi nepriateľský. Sovietsky zväz dokonca v roku 1969 pohrozil Číne cieleným jadrovým útokom a mal na ňu namierené rakety.

No vo februári 2022 sa konala schôdzka medzi Si Ťin-pchingom a Putinom. Šéf Kremľa na nej hovoril o tom, že sa chystá napadnúť Ukrajinu, a čínsky líder ho do určitej miery uistil, že to podporí. Vtedy sa rakety Ruska namierené proti Číne otočili iným smerom. Bol to bod obratu vo vzťahoch Pekingu a Moskvy, ale v najlepšom prípade sú to „frenemies“ (priateľskí nepriatelia). Existuje teda permanentný strategický trojuholník Rusko, Čína a Spojené štáty a v tejto chvíli sú USA takpovediac na jeho ostrom konci. V ére studenej vojny existovalo dočasné strategické spojenectvo medzi Amerikou a ČĽR a terčom bol Sovietsky zväz. Bolo to tak v podstate do roku 1989, keď Sovietsky zväz a komunistická Čína urovnali svoje nezhody. Takže za vzťahom Si Ťin-pchinga s Putinom je celá táto história, ale teraz je Rusko slabé a potrebuje Čínu.

Čítajte viac Geopolitický „speed dating“: Putin je v Pekingu, aby Rusko prežilo. Od Číny je čoraz viac závislý

Má Si Ťin-pching moc ovplyvňovať Putinove rozhodnutia? Pretože mnohí pozorovatelia hovoria, že ak by Čína chcela, aby sa ruská vojna proti Ukrajine zastavila, dokázala by to, aj vzhľadom na vojenskú a inú podporu, ktorú Peking Moskve poskytuje.

Chruščov počas studenej vojny chcel, aby Mao Ce-tung prestal bombardovať taiwanské pobrežné ostrovy, pretože sa usiloval o uvoľnenie napätia s Američanmi. No nemohol ho o to len tak požiadať. Keď sa prezident USA Richard Nixon snažil o zbližovanie s Čínou, chcel, aby mu Peking pomohol zastaviť vojnu vo Vietname. Ale Mao Ce-tung nemohol Ho Či Minovi rovno povedať, aby prestal bojovať. Konflikty sa vyvíjajú podľa vlastných zákonitostí. Čína by sa však mohla rozhodnúť, že zastaví svoju vojenskú a inú podporu Rusku. Peking Moskve posiela materiál dvojakého použitia (vojenský aj civilný) a pomáha jej s výcvikom. Platí však, že táto vojna je v záujme Číny. Prečo by sa ju mala snažiť zastaviť? Nemá na to dôvod. Pre Peking sú boje výhodné z viacerých dôvodov. Rusko je teraz slabšie, otočilo svoje rakety, ako som spomenula, a tak sa Čína stáva dominantnou. Peking od Moskvy dostane to, čo chce, napríklad prístup k arktickej morskej ceste. Predtým Rusi nútili Číňanov platiť veľa peňazí za tranzitné poplatky, teraz s Pekingom pristúpili na špeciálne dohody o dovoze ropy a iných surovín. Všetko to hrá v prospech Číny a zároveň ju Američania prosia, aby im pomohla ukončiť iránsku vojnu, čo neurobí. Takže Pekingu sa stačí pozerať a užívať si, ako iní robia chyby.

Čítajte viac Padnú USA a Čína do pasce? Trump a Si sa objímali, ich vzťah môže určiť osud sveta

V rámci nedemokratického systému, v ktorom pôsobí, aké sú najväčšie prednosti a najslabšie politické stránky Si Ťin-pchinga?

Nie je veľmi vzdelaný. Formálne ukončil školu približne vo veku 11 rokov pre kultúrnu revolúciu a je vinou toho dosť neistý. Si Ťin-pching má v podstate falošný doktorát zo straníckej školy z poľnohospodárskej ekonómie. Rozhodne nemal schopnosti, aby napísal takúto doktorandskú prácu. Na univerzitu sa dostal začiatkom 70. rokov, keď sa mladí ľudia počas kultúrnej revolúcie smeli vrátiť na vysoké školy, a volali ich robotnícko-roľnícko-vojenskí študenti. Čiže, keď mal 11 rokov, prestal sa vzdelávať, ale o nejakých sedem či osem rokov ho zobrali na inžiniersku školu. Na takéto štúdium potrebujete isté znalosti. Napríklad matematiku, a tá je ako jazyk. Nemôžete len tak prejsť k Z. Musíte začať od ABC. Takže Si Ťin-pching nebol skutočne schopný poriadne študovať inžinierstvo, ale absolvoval ho vďaka tomu, kto bol jeho otec. (Si Čung-sün bol významný komunistický pohlavár, pozn. red.).

Hneď po ukončení štúdia dostal prácu ako osobný tajomník ministra obrany Keng Piaoa. Bolo to po roku 1979, v čase, keď Čína kupovala veľa technológií zo Západu vrátane vojenských, čo vtedy bolo možné. Keng Piao autorizoval nákup francúzskych ponoriek, ktoré mali operovať v Arktíde pod ľadom pre čínske jadrové odstrašenie druhého úderu. Pre Peking to bola masívna investícia. Čína vtedy nebola bohatá a ešte sa ukázalo, že tie ponorky boli zbytočné, pretože boli také hlučné, že by ich odhalili. Keng Piao preto prišiel o kreslo ministra, ale pre Si Ťin-pchinga to bola zásadná skúsenosť, aby videl, aké dôležité sú námorné sily a jadrový arzenál. Bolo to približne v čase, keď sa čínska námorná doktrína menila zo sovietskej, ktorá sa zameriavala na blízke moria, na oceánske námorné sily. Si Ťin-pching bol teda neveľmi vzdelaný, ale pochádzal z privilegovaného prostredia a zapojil sa do veľmi dôležitého rozhodovania v čase, keď Čína bola chudobná, ale ambiciózna.

Chudobná už nie je a ambície jej zostali, však?

Si Ťin-pching v roku 2012 zdedil Čínu, ktorá bola bohatá a pripravená dostať do praxe politiku, ktorá sa pripravovala desaťročia, teda zmenu strategického poriadku v Indopacifiku. V rámci jeho rozhodnutí sa mu však podarilo vážne poškodiť ekonomiku. Tempo hospodárskeho rastu kleslo z dvojciferných čísiel na približne štyri alebo päť percent. Západným rozvinutým krajinám to znie vzrušujúco, ale pre Čínu to nie je dostatočné. Každý rok končí štúdium veľa mladých ľudí a potrebujú prácu, ale miesta pre nich nie sú. Ekonomika nerastie dostatočne a, rovnako ako na Západe, technológie ovplyvňujú pracovný trh a čínske továrne sú veľmi automatizované. Samozrejme, nie všetky problémy spôsobil Si Ťin-pching, ale mnohé veci mu pripísať môžeme. Myslím tým, že covidová katastrofa prerástla do pandémie, pretože vláda Si Ťin-pchinga potláčala správy o tejto hroznej novej infekčnej chorobe, umožnila jej globálne šírenie a klamala o nej na medzinárodnej úrovni. Si Ťin-pching je neistý muž a jeho zdravotný stav tiež nie je celkom dobrý, čo sa dalo zaznamenať už aj verejne. Podarilo sa mu však v rámci systému urobiť niečo, čo ľudia pokladali za nemožné. Vytvoril si vlastnú frakciu.

Ako to zvládol?

Si Ťin-pching je synom vysokopostaveného komunistického lídra, takže stranícka oligarchia a starí vodcovia ho vnímali ako bezpečnú voľbu. No je z neho akýsi opačný Gorbačov. Namiesto toho, aby systém zreformoval, tak ho rekonštruuje. Si Ťin-pching je dosť nostalgický, čo sa týka éry Mao Ce-tunga. Je dieťaťom toho obdobia a prijal mnohé veci z ideologického prístupu z minulosti. V Číne je teraz opäť v kurze politické štúdium. Ľudia si musia kupovať výtlačky knihy Si Ťin-pchinga, tak ako to bolo s dielami Mao Ce-tunga, a plagáty súčasného vodcu uvidíte všade. Pritom už na konci kultúrnej revolúcie to bolo nepredstaviteľné, keď sa v Číne presadilo veľmi silné odmietnutie kultu jednotlivca. Si Ťin-pching ho však obnovil. Oblieka sa ako Mao, stojí ako Mao a jeho vláda rozšírila moderné sledovacie technológie. V tejto oblasti je Čína autoritárskym a represívnym štátom v takom rozsahu, o akom mohol Mao Ce-tung iba snívať.

A v mnohých ohľadoch majú Číňania menej slobody, než predtým. Teng Siao-pching po kultúrnej revolúcii povedal, že je v poriadku, ak sa ľudia budú „laosao-牢骚“, teda sťažovať. Nemali sa do problémov dostať len preto, že sa budú rozprávať s priateľmi a rodinou a takpovediac vypustia paru. Ale teraz, ak pôjdete na WeChat a poviete niečo kritické o vláde, nájdu vás. Pretože s modernými sociálnymi médiami je každý novinárom a akákoľvek informácia sa môže šíriť, čiže vláda proti tomu musí zakročiť. Takže, ak to zhrniem, Si Ťin-pching je pomerne neistý líder, nie je úplne najbystrejší, ale bol pri dôležitých okamihoch čínskej politiky. Je veľmi odhodlaný chrániť moc komunistickej strany a zabezpečiť, aby jej vláda v krajine pokračovala. No čo sa týka politických a hospodárskych reforiem, vrátil Čínu ešte do čias pred Teng Siao-pchingom. A teraz Si Ťin-pching tvrdo tlačí na globálnu agendu, ktorú Mao Ce-tung navrhol, ale mohol o nej len snívať.

Čítajte viac Mala by sa Európa čím brániť proti Rusku? USA chcú stiahnuť lietadlá, lode aj ponorky

Môže si Si Ťin-pching v podstate robiť, čo sa mu zachce, alebo je jeho moc predsa niečím obmedzená?

Stále sú tu starí vodcovia, ktorí tvoria akúsi neformálnu štruktúru. Chu Ťin-tchao a Wen Ťia-pao žijú, rovnako ako niektorí ďalší vysokopostavení lídri. (Chu Ťin-tchaa v roku 2012 Si nahradil na čele krajiny, Wen Ťia-pao je bývalý premiér, pozn. red.). Títo ľudia sa môžu obávať toho, že Si Ťin-pching politicky prestrelil. Svojimi krokmi totiž dosiahol, že sa svet, a najmä USA, v súvislosti s Čínou prebudil. Washington predtým veril vlastným predstavám, že Peking môže zmeniť stratégiou angažovanosti. No Spojené štáty si predsa všimli, že Čína ich vidí ako hlavného nepriateľa a hrozbu. Starí lídri by chceli vrátiť krajinu k zahraničnopolitickému prístupu Teng Siao-pchinga. Teda, že Čína by mala skrývať svoje sily, čakať na svoju príležitosť a nepúšťať sa do konfliktov s USA ani Taiwanom.

Na Západe sa často hovorí, že Čína hrá dlhodobú hru a premýšľa desaťročia dopredu. Je to naozaj tak, alebo je to len akýsi zjednodušený orientalistický pohľad?

Hovoríme o Čínskej ľudovej republike a vláde komunistickej strany. A tá má plány. Známe sú päťročnice. Ale komunisti majú aj 100-ročný plán od roku 1949 do roku 2049. Majú, ako vieme od Marxa a Lenina, víziu inej spoločnosti a pracujú na tom. Je to rozdiel oproti našim krajinám. My spoločne vyhodnocujeme, čo potrebujeme, keď prídu nové výzvy. Nemáme však tendenciu robiť si takéto dlhodobé plány, pretože sme už spokojní s tým, kde sme a čo máme. Nemáme napríklad expanzívne územné predstavy. Takže vláda komunistov v Číne má dlhodobú agendu a má teraz aj zdroje, aby ju naplnila. A približne od roku 2008 a globálnej finančnej krízy si v Pekingu hovoria, že Západ je slabý a rozdelený a teraz prišiel čas Číny.

Je to tak?

Čaká nás pár ťažkých rokov. Malé a stredné mocnosti musia stáť pri sebe. A nielen tie, ktoré spája demokracia. Všetky malé a stredné mocnosti majú veľa spoločného v tom, že nechcú fungovať v systéme, v ktorom vládnu mocní. Z medzinárodného hľadiska musia platiť pravidlá, na základe ktorých sa spory riešia diskusiou, nie bojom. Čína nedosiahne svoje, ak budeme stáť pri sebe, nedovolíme, aby naše spoločnosti ovplyvňovalo cudzie zasahovanie, a ochránime našu suverenitu.