ONLINE: USA a Izrael utrpeli „rozhodujúci úder“, vyhlásil Chameneí s tým, že teraz sa snažia rozosievať rozkol v Iráne

Výsledok hlasovania je politickou ranou pre prezidenta USA.   Čítajte viac 95. deň: Američania odrazili útoky Iránu na spojencov. Teherán tvrdí, že zasiahol velenie americkej piatej flotily

12:02 Libanonský prezident Džúzíf Awn vo štvrtok povedal, že najnovšia dohoda o prímerí s Izraelom, ktorú sprostredkovali Spojené štáty, by mohla vstúpiť do platnosti do 24 hodín od schválenia všetkými stranami. Podľa agentúry Reuters mal na mysli militantné hnutie Hizballáh, ktoré priame rokovania s Izraelom odmietlo.

Stanica al-Džazíra informuje, že podľa slov Awna táto dohoda predstavuje „poslednú šancu“ a varoval, že v opačnom prípade bude každá strana niesť zodpovednosť za svoje konanie.

Izraelskí a libanonskí predstavitelia sa na rokovaniach v USA v noci na štvrtok dohodli na implementácii prímeria. Jeho podmienkou je úplné zastavenie útokov zo strany libanonského militantného hnutia Hizballáh, ktoré je pod vplyvom Iránu. Skupina sa tiež má stiahnuť z južného Libanonu.

Hizballáh sa podľa Reuters dosiaľ nevyjadril k najnovšej dohode. Avšak stanica Sky News informuje, že skupina dohodu odmietla. (TASR)

11:47 Najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Modžtabá Chameneí obvinil vo štvrtok Spojené štáty a Izrael z pokusu zasiať „rozkol“ medzi Iráncov po tom, čo počas vojny na Blízkom východe utrpeli „rozhodujúci úder“.

Chameneí v písomnom posolstve uviedol, že „zlomyseľný nepriateľ“ sa snaží medzi verejnosťou „zasiať semienka pochybností, zúfalstva, strachu, nedôvery a rozkolu“. „V boji proti týmto zlým úmyslom musí každý prostredníctvom vytrvalosti, rozhľadu, zachovania jednoty a súdržnosti… neutralizovať ich zlovestné sprisahanie,“ uvádza sa v jeho vyhlásení. (AFP, TASR)

9:25 Izrael bude zatiaľ pokračovať vo svojich pozemných operáciách v južnom Libanone a obyvatelia, ktorých Izrael prinútil opustiť svoje domovy, sa nebudú môcť vrátiť. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedol izraelský minister obrany Jisrael Kac.

Ministrov komentár prichádza deň po oznámení Izraela a Libanonu, že sa na rokovaniach vo Washingtone dohodli na uplatnení prímeria. Dohoda závisí od ukončenia útokov libanonského militantného hnutia Hizballáh.

Kac vo vyhlásení oznámil, že izraelskí vojaci zostanú v takzvanej bezpečnostnej zóne v južnom Libanone, vrátane oblasti okolo stredovekej pevnosti Beaufort, ktorú Izrael obsadil v nedeľu. Kac dodal, že Izrael bude naďalej „likvidovať teroristickú infraštruktúru v tejto oblasti“ a má povolenie USA na vykonávanie úderov v Bejrúte v reakcii na útoky na izraelské územie.

7:10 Pri izraelských úderoch v palestínskom Pásme Gazy zahynulo vo štvrtok najmenej osem ľudí, uviedol hovorca úradu civilnej obrany Mahmúd Basal pre agentúru AFP. Hlásili aj zranených.

Terčom útokov sa podľa hovorcu stali obytné budovy v meste Gaza, kde prišlo o život sedem ľudí. Jednu obeť si vyžiadal úder v utečeneckom tábore Šátí západne od mesta. Nemocnica Šifá v Gaze informovala, že zranenia utrpelo 15 ľudí.

Napriek prímeriu, ktoré formálne platí už od októbra, otriasa Pásmom Gazy násilie každý deň. Izraelská armáda okupuje viac než polovicu tohto územia v rozpore s podmienkami dohody o prímerí, ktorá mala po dvoch rokoch vojny zastaviť rozsiahle boje s militantným hnutím Hamas.

Izraelské útoky si od začiatku prímeria vyžiadali v Pásme Gazy najmenej 936 obetí, vyplýva podľa AFP z údajov gazského ministerstvo zdravotníctva, ktoré považuje OSN za spoľahlivé.

Izrael a Hamas sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria. Kroky smerom k dosiahnutiu trvalého urovnania, ktoré by z pásma stiahlo izraelské jednotky, odzbrojilo militantov a umožnilo obnovu zničenej enklávy, sa tiahnu už niekoľko mesiacov. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu navyše minulý týždeň armáde nariadil, aby obsadila 70 percent Pásma Gazy.

6:15 Izrael a Libanon sa dohodli na dodržiavaní krehkého prímeria z apríla. Vyplýva to zo spoločného vyhlásenia, ktoré v noci na štvrtok po trojstranných rokovaniach vo Washingtone zverejnilo americké ministerstvo zahraničných vecí. Prímerie je podmienené tým, že proiránske militantné hnutie Hizballáh zastaví útoky na Izrael a stiahne všetkých svojich členov z južného Libanonu. Informovala o tom agentúra AP.

V poradí štvrté kolo priamych rozhovorov medzi izraelskými a libanonskými predstaviteľmi sprostredkúvané USA sa konalo v utorok a stredu. Tieto stretnutia majú prispieť k trvalému mieru medzi oboma krajinami, ktoré sa vzájomne neuznávajú.

„Výsledkom rokovaní pod vedením USA je dohoda medzi Izraelom a Libanonom o uplatňovaní prímeria,“ píše sa v stredajšom vyhlásení, podľa ktorého je prímerie podmienené zastavením paľby zo strany Hizballáhu a odsunom všetkých jeho členov z oblastí južne od rieky Lítání.

Obe strany sa tiež dohodli na tom, že budú urýchlene zriadené zóny, v ktorých libanonská armáda prevezme výhradnú kontrolu nad územím a vytlačí z neho „všetkých neštátnych aktérov“. Ako by sa mali tieto bezpečnostné zóny vytvárať, nebolo bezprostredne jasné, napísal denník The Times of Israel.

„Všetky krajiny opätovne potvrdili, že o budúcnosti vzťahov medzi Izraelom a Libanonom musia rozhodnúť ich suverénne vlády. Odmietli akýkoľvek pokus štátnych alebo neštátnych subjektov držať budúcnosť Libanonu ako rukojemníka,“ uvádza sa ďalej vo vyhlásení.

Libanonskí a izraelskí predstavitelia sa plánujú opäť stretnúť v týždni začínajúcom 22. júna.

Hizballáh, ktorý v marci vypálením rakiet na Izrael vtiahol Libanon do vojny, priame rokovania s Izraelom dôrazne odmieta.

Medzi Izraelom a Libanonom oficiálne platí pokoj zbraní od 16. apríla. V polovici mája bolo prímerie predĺžené o ďalších 45 dní. Izrael napriek tomu zintenzívnil útoky na juhu Libanonu, tvrdiac, že sa zameriava na ciele Hizballáhu. Militantné hnutie zas naďalej sporadicky odpaľuje na územie židovského štátu a útočí na izraelské ciele v Libanone.

Izraelské útoky v Libanone si od začiatku vojny vyžiadali najmenej 3433 mŕtvych a 10.395 zranených, tvrdí libanonské ministerstvo zdravotníctva.

6:00 Snemovni reprezentantov Kongresu USA sa v stredu po prvýkrát podarilo prijať uznesenie, ktorého cieľom je ukončiť americké vojenské operácie proti Iránu. K opozičným demokratom sa pri hlasovaní pridali štyria republikáni. Podľa agentúry AFP ide prevažne o symbolický krok, ktorým snemovňa nariaďuje prezidentovi Donaldovi Trumpovi, aby zastavil vojnu s Iránom, kým jej vedenie nepovolí Kongres.

Uznesenie z dielne demokratov podporila snemovňa v pomere hlasov 215 ku 208.

Rezolúcia nariaďuje Trumpovi, aby americkú armádu stiahol z vojenských operácií proti Iránu, pokiaľ Kongres nerozhodne o vyhlásení vojny alebo neschváli použitie vojenskej sily, ako to nariaďuje zákon z roku 1973. Uznesenie však nenúti Trumpa ukončiť konflikt – ide skôr o symbolické vyjadrenie nesúhlasu.

Ďalší postup podľa agentúry AP nie je istý. Trump by pravdepodobne odmietol akýkoľvek opatrenie Kongresu, ktoré by obmedzovalo jeho právomoci ako vrchného veliteľa ozbrojených síl. Napriek tomu je výsledok stredajšieho hlasovania politickou ranou pre Trumpa, uviedla AFP.

V Senáte USA je od mája predložený samostatný návrh uznesenia k vojne proti Iránu. K záverečnému hlasovaniu zatiaľ nedošlo, no táto verzia má väčšiu váhu a od Trumpa by vyžadovala ukončenie vojny bez súhlasu Kongresu. Musela by však prejsť snemovňou a Trump by ju následne mohol vetovať, uviedol web stanice NBC News.

Vojnu vyvolali koordinované izraelské a americké útoky na Irán 28. februára. Trump upovedomil Kongres o 48 hodín neskôr, čo spustilo 60-dňovú lehotu vyplývajúcu zo zákona z roku 1973. Táto legislatíva stanovuje, že Kongres musí do 60 dní od začiatku konfliktu schváliť použitie ozbrojenej sily alebo vyhlásiť vojnu. Zároveň umožňuje jej jednorazové predĺženie o ďalších 30 dní.

Lehota vyplývajúca zo zákona oficiálne uplynula v piatok 1. mája. Trumpova administratíva ale argumentuje, že plynutie lehoty pozastavilo prímerie, ktoré vstúpilo do platnosti začiatkom apríla, takže súhlas Kongresu nie je potrebný. Opoziční demokrati takýto výklad vlády odmietajú.