Vypneme semafory a začneme mladým predávať alkohol? Ako je to s najzbytočnejším zákazom v histórii (názor Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej)
obchodnyregister
2026.06.05.
Cieľom nie je sociálne siete a online svet zakazovať, ale pustiť doň mladých až vtedy, keď na to budú pripravení. Deti majú právo na ochranu skôr, než sa naučia chrániť samy.
Autorka je poslankyňa Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko.
Prečítala som si, že Brusel chystá najzbytočnejší zákaz v histórii. Je ním vekové obmedzenie sociálnych sietí. Vraj nikomu nepomôže, dokonca uškodí. Kritické médiá si vážim rovnako, ako slobodnú diskusiu, dovolím si preto predostrieť argumenty, prečo s týmto komentárom zásadne nesúhlasím.
Sociálne siete nie sú ihrisko. Je to sofistikovaný priestor, ktorý vytvorili technologickí giganti a spravujú ho špičkoví dátoví inžinieri s cieľom zarábať. A najlepšie zarobia vtedy, keď sú deti online. Čím dlhšie, tým viac. A tak vytvárajú návyk.
Návyk taký silný, že sa z neho stáva závislosť. A pred závislosťou chceme deti ochraňovať. Reguláciu si podľa prieskumu NMS želá vyše 80 percent Slovákov a Sloveniek. Za sú aj mladí ľudia z takzvanej Generácie Z, ktorí ako prví s internetom vyrastali.
Prečítajte si tiež:
Prečo to robíme?
Možno ste kdesi zachytili príbeh Kaley G. M. Keď mala šesť rokov, začala používať YouTube. Ako jedenásťročná sa pripojila na Instagram, Snapchat a TikTok. Dnes bojuje s depresiou, sociálnou fóbiou a poruchou vnímania vlastného tela. V marci 2026 porota v súdnom procese v Los Angeles rozhodla, že zodpovednosť za jej duševné zdravie nesú návykové dizajny sociálnych platforiem, ktoré používa od útleho detstva.
Tragickejší je príbeh 14-ročného Sewella S. Patrí medzi najznámejšie príklady toho, že online riziká pre deti nie sú virtuálne, ale reálne. Sewell už nie je medzi nami. Siahol si na život krátko po tom, čo komunikoval s chatbotom, s ktorým si vytvoril blízky vzťah. S jeho mamou Meghan Garcia som sa osobne stretla. Dívať sa do očí matke, ktorú chatbot pripravil o syna, bol jeden z najťažších momentov v mojej práci.
Prečítajte si tiež:
Online svet sa stal miestom, kde sa deti stretávajú, píšu si a zdieľajú svoje súkromie s anonymnými dospelými či chatbotmi. Dáta organizácie Pew Research Center zas hovoria, že takmer polovica mladých neustále kontroluje svoje zariadenia. A to nemôže zostať bez reakcie.
Vypneme aj semafory?
Nebude to fungovať. Toto je jeden z najčastejších argumentov, ktoré počuť. Pravidlá sa budú obchádzať. Áno. Nemôže to však byť dôvod na to, aby sme žiadne nemali. Vytvoríme nimi bariéru, ktorá možno úplne nezabráni, ale aspoň významne zníži prístup k nevhodnému obsahu.
Videli sme to aj pri vyzliekacích aplikáciách, ktoré po európskom tlaku miznú (ako funkcia chatbota Grok). Navyše to nie je jediný krok, ale začiatok. Dôležité bude dohliadať na dodržiavanie a vymáhanie, aby sa pravidlami sociálne siete a technologickí giganti riadili, algoritmy boli menej návykové a platformy bezpečnejšie. Alebo teraz zrušíme aj zákaz predaja alkoholu maloletým? Či vypneme semafory? Veď zákazy sa aj tak porušujú… no nie?
Prečítajte si tiež:
Austrália sa stala prvou krajinou na svete, ktorá obmedzenia premenila do praxe – deťom vypla sociálne siete. Koncom roku 2025 začali miznúť tisícky účtov detí a maloletých. Po pol roku sa však na internete mnohí chvália, ako zákaz obišli. Prieskumy hovoria, že na sieťach sa stále vyskytuje vyše 70 percent detí a píše sa o veľkom austrálskom sklamaní.
Dá sa na to však pozrieť aj inak – vďaka tomuto kroku už tretina mladých ľudí nie je vystavená škodlivému obsahu a algoritmom. Požičiam si aj argument od psychologičky Kirry Pendergast, ktorá sa podieľala na pilotnom projekte austrálskeho vekového obmedzenia: Aj bezpečnostné pásy v autách ľudia na začiatku ignorovali. Dnes ich používa väčšina. Každé pravidlo chce čas. Dajme ho aj tomuto.
Náš obrovský dlh voči deťom
Ďalším argumentom je, že štát rezignoval na vzdelávanie a ide cestou zákazu. Tu sa zhodneme. Ale iba čiastočne. Siete nestačí jednoducho vypnúť. Mladým ľuďom musíme ponúknuť alternatívu, offline priestor, v ktorom sa budú cítiť bezpečne a lepšie ako v online svete.
Prečítajte si tiež:
Na Slovensku máme v tomto smere voči deťom a ich rodičom obrovský dlh. Je to vizitka vlád, pre ktoré sa deti stali okrajovou témou a duševné zdravie nástrojom na zosmiešnenie názorových oponentov. V školách chýbajú psychológovia a psychologičky, v samosprávach komunitné centrá, neziskové organizácie bojujú o prežitie. Podpora štátu je takmer nulová.
A toto treba zmeniť. Cieľom nie je sociálne siete a online svet zakazovať, ale pustiť doň mladých až vtedy, keď na to budú pripravení. Dovtedy im musíme vytvoriť bezpečné offline prostredie, v ktorom získajú potrebnú odolnosť a zručnosti. Deti majú právo na ochranu skôr, než sa naučia chrániť samy.