Putinov „Davos“ zatienili ukrajinské drony. Očakáva sa, čo ruský prezident v Petrohrade povie o vojne aj ruskej ekonomike
obchodnyregister
2026.06.05.
Kým šéf Kremľa tvrdí, že jeho armáda napreduje na bojisku, Ukrajinci veria, že v tomto roku môže nastať obrat v ich prospech.
Ruský prezident Vladimir Putin by mal v piatok na Medzinárodnom ekonomickom fóre, ktoré sa od stredy koná v Petrohrade, predniesť plánovaný prejav. Očakáva sa, že šéf Kremľa sa v prejave nedotkne len témy rusko-ukrajinskej vojny, ale aj hodnotenia stavu ruského hospodárstva.
Mnohí experti poukazujú na to, že ruská ekonomika po viac ako štyroch rokoch vojny nielenže stagnuje, ale začína narážať na limity, ktoré čoraz viac pociťujú peňaženky bežných Rusov. Úspešné ukrajinské útoky na ruskú energetickú infraštruktúru zároveň zadávajú škody významnej zložke hospodárstva, ktorá financuje Putinovu vojnu proti Ukrajine – ťažiarskemu priemyslu.
Agentúra Reuters si všíma, že v Rusku práve počas ekonomického petrohradského fóra po prvýkrát oficiálne zdroje priznali, že sa v krajine znížila produkcia ropy. Podpredseda ruskej vlády Alexander Novak pokles pripísal „neplánovanej údržbe rafinérií“.
Reuters pripomína, že tretí najväčší producent ropy na svete prestal zverejňovať údaje o produkcii ropy v apríli 2023, len niečo vyše roka po začiatku vojny s Ukrajinou.
Ruský „Davos“ zadymili ukrajinské drony
Otvoreniu petrohradského fóra predchádzal ukrajinský dronový útok, ktorý Kyjev nasmeroval na ruskú energetickú a vojenskú infraštruktúru. Pred otvorením fóra sa tak v ovzduší nad rodiskom ruského prezidenta dvíhal k oblohe čierny dym.
Ukrajinci v Petrohrade totiž zacielili na ropný terminál, ich armáda zároveň informovala o zásahu korvety Bojkij kotviacej na neďalekej námornej základni v Kronštadte. Rusi podľa ukrajinských dronových síl vojenskú loď využívali ako sprievod plavidiel tzv. tieňovej ropnej flotily.
Prečítajte si tiež:
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol aj to, že ukrajinské ozbrojené sily taktiež zasiahli závod, kde sa vyrábali zbrane, v ruskej Tambovskej oblasti. „Ukrajinský plán ďalekosiahlych sankcií sa realizuje presne tak, ako je potrebné na priblíženie mieru,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti.
Zatiaľ čo v Petrohrade sa stretli ruské špičky a ich zahraniční partneri, do Kyjeva v ten deň neohlásenie pricestoval generálny tajomník NATO Mark Rutte spolu s veľvyslancami členských krajín Aliancie. Rutte okrem iného navštívil kyjevskú mestskú štvrť Lukianivka, kde jeden z májových ruských raketových útokov okrem iného úplne zničil nákupné centrum a priľahlé trhovisko.
Následky nočného útoku na Kyjev. Požiar nákupného centra pri jednej zo staníc kyjevského metra.
Zdroj: Reuters, Stringer
Otvorený list od Zelenského
Zelenskyj o deň nato Putinovi poslal otvorený list, v ktorom ho požiadal o osobné rokovanie o ukončení vojny. Ukrajinský prezident v liste napísal, že existujú krajiny, ktoré tradične hostia lídrov, aby riešili otázky vojny a mieru a vymenoval Švajčiarsko, Turecko a krajiny arabského sveta. Zelenskyj zároveň Putinovi odkázal, že vojnou, ktorú šéf Kremľa rozpútal, „navždy oddelil Ukrajinu a Rusko“.
„Terajšia línia frontu – to je línia, od ktorej sa má začať diplomacia,“ uviedol ukrajinský prezident s tým, že Ukrajina je pripravená úplne zastaviť paľbu, kým budú trvať rokovania. Monitorovanie prímeria by podľa neho mohli zabezpečiť Spojené štáty americké.
Reakcia ruského prezidenta? Tá zatiaľ chýba. Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova bude Vladimir Putin o liste „informovaný neskôr“. Peskov následne zopakoval známu ruskú matru o tom, že ak sa chce Volodymyr Zelenskyj porozprávať, „môže prísť kedykoľvek do Moskvy“.
Putin vo štvrtok počas stretnutia so skupinou zahraničných novinárov ale povedal, že Rusko je ochotné s Ukrajinou rokovať na leteckej základni v Anchorage. Pripomenieme, že toto americké mesto na Aljaške v lete v roku 2025 hostilo samit Trump-Putin.
„Sme ochotní robiť kompromisy. No treba, aby aj Ukrajina súhlasila s kompromismi – a potom sa konflikt skončí,“ povedal šéf Kremľa.
Zelenskyj a Putin sa zoči-voči stretli len raz, počas samitu v Paríži v roku 2019.
Zdroj: reuters
Putin s novinármi hovoril o Orešniku
Zaznelo aj to, že ruské balistické strely stredného doletu Orešnik neboli podľa ruského prezidenta zatiaľ použité ako „bojová zbraň“. Pripomenieme, že Orešnik, ktorý koncom mája dopadol pri meste Bila Cerkva v Kyjevskej oblasti, zničil niekoľko garáží. Ruský prezident tvrdí, že to ruská armáda spravila zámerne, aby preverila, ako sa „rozložia jednotlivé bloky“ rakety.
Putin takisto priznal, že Rusko počas útoku použilo ešte jeden Orešnik, a to v Doneckej oblasti.
Podľa niektorých analytikov strela dopadla asi 40 kilometrov od línie frontu na okupovanom území. Objavili sa špekulácie, že mohla byť určená pre iný cieľ, no zlyhala. Putin počas brífingu podľa webu Meduza pripustil, že ruská armáda Orešnik môže v budúcnosti použiť už v mestskej zástavbe.
Šéf Kremľa hovoril aj o stratách ukrajinských ozbrojených síl – podľa neho ruská armáda údajne vyradí z boja 40-tisíc Ukrajincov mesačne, pričom Kyjev tieto straty nedokáže plne vykryť mobilizáciou.
Šéf Kremľa hovorí o napredovaní, Ukrajinci veria v obrat
Na otázku, či sa ruská ofenzíva proti Ukrajine stala „strategickou katastrofou“, odpovedal, že Rusko „napreduje pozdĺž celej línie kontaktu“.
V realite sa však ofenzíva ruskej armády aspoň nateraz nehýbe výrazne vpred.
Prečítajte si tiež:
Rusi síce masívne ostreľujú prifrontové mestá, no nedaria sa im pokusy o prielomy. Naopak, na Ukrajine zaznieva, že v nasledujúcich mesiacoch by ukrajinské ozbrojené sily mohli prebrať iniciatívu.
„Verím, že nasledujúcich šesť až deväť mesiacov prinesie bod obratu,“ povedal pre agentúru Reuters veliteľ 3. armádneho zboru Andrij Bileckyj.
Správu budeme aktualizovať.