Podľa generálneho prokurátora štát po schválení novely Trestného zákona rezignoval na efektívne stíhanie daňových deliktov.
Kľúčové štatistiky: Prepady o desiatky percent
Podľa generálneho prokurátora mala na negatívny trend zásadný vplyv novela Trestného zákona, ktorá nadobudla účinnosť 6. augusta 2024. V marci 2026 Žilinka predložil tvrdé dáta, ktoré porovnávajú roky 2024 a 2025:
| Kategória | Všetky daňové trestné činy (medziročný pokles) | Špecificky daňové podvody (vratky DPH/spotrebnej dane) |
|---|---|---|
| Odstíhané osoby | – 57 % | – 49 % |
| Obžalované osoby | – 61 % | – 57 % |
„V marci 2026 som na základe štatistických dát poukázal na výrazný prepad trestnoprávnej reakcie štátu na daňové delikty v roku 2025,“ konštatoval Žilinka. Najvypuklejší je prepad pri obžalobách za všeobecnú daňovú trestnú činnosť, kde štátne orgány zaznamenali pokles až o 61 percent.
Parlament legislatívnu stopku ignoroval
Na základe každodennej praxe prokurátorov a analýzy s názvom „Zhodnotenie postupu OČTK pri postihovaní zodpovedných osôb pre trestné činy daňové v súvislosti s novelami Trestného zákona vykonanými v roku 2024“ sa šéf Generálnej prokuratúry SR pokúsil situáciu riešiť.
Predsedovi Národnej rady SR predložil v marci 2026 konkrétny legislatívny podnet vrátane presného paragrafového znenia a dôvodovej správy. Cieľom tohto návrhu bolo vrátiť štátu do rúk nástroje na účinnejší boj s daňovou kriminalitou a zabezpečiť lepšiu ochranu finančných záujmov Európskej únie.
Snaha prokuratúry však narazila na nezáujem politikov. „Ako generálnemu prokurátorovi SR mi je ľúto, že odborný názor prokuratúry a snaha o vytvorenie legislatívnych podmienok pre účinnejšiu trestnoprávnu reakciu štátu na daňové delikty neboli vypočuté,“ uzavrel sklamane Žilinka.