Zrážka vlakov v Krpeľanoch, kauza Šimečkovej, IKEA v regiónoch aj škandál s hlasmi v Kežmarku (denný výber)

Prinášame dnešný prehľad najdôležitejších udalostí.  

V stanici Krpeľany sa zrazili dva vlaky, na mieste zasahujú hasiči a hlásia prvých zranených

V piatok popoludní došlo vo vlakovej stanici Krpeľany k zrážke osobného vlaku ZSSK a hnacieho koľajového vozidla nákladného dopravcu. Na mieste zasahovalo 11 profesionálnych hasičov z Martina a Dolného Kubína so štyrmi kusmi techniky, pričom vo vlaku cestovalo približne 100 ľudí.

Podľa prvotných informácií utrpeli dvaja cestujúci ľahšie zranenia a boli prevezení na lekárske vyšetrenie. Záchranári transportovali do nemocnice mladistvú osobu s poranením hlavy a krčnej chrbtice a 74-ročného muža s bolesťou chrbta, pričom vlak podľa ŽSR ani ZSSK nevykoľajil.

Doprava bola po nehode dočasne zastavená, no neskôr ju obnovili obojsmerne po jednej koľaji s výrazným obmedzením rýchlosti. Polícia zároveň uviedla, že dychové skúšky aj orientačné testy na drogy u oboch rušňovodičov boli negatívne a presné príčiny nehody sú predmetom vyšetrovania.

Viac informácií nájdete tu:

Obhajca Marty Šimečkovej: Nie je zlodejka, nechcela podvádzať a o exekúciách šíria politici dezinformácie

Kauza okolo Marty Šimečkovej a občianskeho združenia Projekt Fórum pokračuje ďalšími vyjadreniami jej obhajcu Matúša Harkabusa. Advokát priznáva, že Šimečková zanedbala účtovné povinnosti a je pripravená niesť zodpovednosť, no odmieta, že by úmyselne vylákala dotácie alebo ich použila na iný účel.

Harkabus tvrdí, že príjmy jeho klientky zo združenia neboli vysoké a v priemere mohli dosahovať približne 10-tisíc eur ročne, pričom časť peňazí podľa neho sama do združenia vkladala cez osobné úvery. Pripúšťa síce účtovné pochybenia vrátane úhrad osobných výdavkov z účtu organizácie, no zdôrazňuje, že z jeho pohľadu nejde o zlodejstvo.

Vysvetľoval aj tému exekúcií, ktorú podľa neho politici zneužívajú na šírenie dezinformácií. Podľa výpisov z registra dnes voči Šimečkovej ako fyzickej osobe neprebieha žiadna exekúcia, pričom starší spor s Európskou komisiou súvisel s nedokončeným grantovým projektom a nie s údajnou hrozbou pre eurofondy.

Viac informácií nájdete tu:

Koniec nekonečného cestovania do Bratislavy? IKEA mieri do regiónov, no úplne inak, než sme čakali

IKEA naznačila, že jej budúca expanzia na Slovensku sa nemusí niesť v znamení veľkých obchodných domov mimo Bratislavy. Firma hovorí o nových menších formátoch, výdajných miestach a digitálnych službách, ktoré by jej mali pomôcť dostať sa bližšie k zákazníkom v regiónoch bez nákladnej výstavby klasických predajní.

Prvým konkrétnym krokom je mobilné výdajné miesto v Poprade, kde si zákazníci budú môcť vyzdvihnúť online objednávky z pristaveného nákladného auta. Služba bude fungovať len v úzkom časovom okne raz týždenne a za poplatok 15 eur pre členov IKEA Family, čo síce môže znížiť náklady na dopravu, no stále nejde o plnohodnotný obchodný zážitok.

Článok zároveň pripomína, že v zahraničí už IKEA testuje aj mini predajne s menším sortimentom, plánovaním a občerstvením, ako napríklad v poľskom Bielsku-Bialej. Na Slovensku sa značke ekonomicky darí, no oproti hustej sieti konkurencie ako JYSK, Möbelix či XXXLutz je jej regionálna prítomnosť stále veľmi slabá.

Viac informácií nájdete tu:

Mysleli si, že sa opäť pomýlil. Trump sa už vyhráža aj partnerovi, „Švajčiarsko Blízkeho východu“ je zdesené

Donald Trump vyvolal rozruch výrokom, v ktorom sa tvrdo vyhrážal Ománu v súvislosti so správami o možnej dohode s Iránom o kontrole lodnej dopravy v Hormuzskom prielive. Hoci si mnohí najprv mysleli, že si prezident opäť pomýlil krajinu, americké ministerstvo zahraničných vecí jeho slová potvrdilo a tým spustilo vlnu kritiky doma aj v zahraničí.

Napätie súvisí s tým, že Hormuzským prielivom prechádza vyše 20 percent svetovej distribúcie ropy a akékoľvek obmedzenia tam majú globálne dôsledky. USA sa obávajú, že ak by Omán poskytol Iránu politické alebo právne krytie pri výbere poplatkov za plavbu, mohlo by to oslabiť princíp slobodnej plavby a vytvoriť nebezpečný precedens.

Omán je pritom dlhoročným partnerom Washingtonu a v regióne má povesť neutrálneho sprostredkovateľa, preto jeho zatiahnutie do ostrej rétoriky pôsobí mimoriadne znepokojivo. Experti však upozorňujú, že napriek Trumpovým slovám je reálny vojenský útok na Omán veľmi nepravdepodobný, pretože by USA pripravili o zvyšky diplomatického vplyvu v Perzskom zálive.

Viac informácií nájdete tu:

Kancelária viceprimátora ako miesto činu: Súd potvrdil falšovanie hlasov v Kežmarku

Okresný súd v Poprade potvrdil, že pri tajnom hlasovaní mestských poslancov v Kežmarku došlo k účelovej manipulácii hlasov tak, aby prešli zmeny územného plánu. Bývalý poslanec Tomáš Šimoňák uzavrel dohodu o vine a treste, priznal sa k spolupáchateľstvu a hoci odišiel bez trestu, právoplatné odsúdenie mu automaticky zrušilo mandát.

Podľa súdu sa podvod odohral za zatvorenými dverami v kancelárii viceprimátora, kde mal byť jeden hlasovací lístok zamenený z „proti“ na „za“. Tým sa výsledok zmenil z neschvaľujúceho pomeru 7:4 na oficiálne vyhlásených 8:3, čo stačilo na prijatie územného plánu potrebnou trojpätinovou väčšinou.

V kauze naďalej figurujú viceprimátor Jozef Matia a poslankyňa Janka Gantnerová, ktorí sa postavia pred súd. Rozsudok navyše pomenúva aj možný motív celej operácie: podporu zmien územného plánu mal sprevádzať sľub predložiť zámer odpredaja mestského pozemku pre gréckokatolícku cirkev, čo vrhá na celý prípad ešte vážnejšie svetlo.

Viac informácií nájdete tu:

Prečo chceli Poliaci premenovať Gerlach a prečo nás berú ako malých Čechov? Tatry sú aj naším symbolom, tvrdí poľská expertka

Poľská sociologička a reportérka Ludwika Włodek v rozhovore vysvetľuje, ako sa na Spiši menila identita ľudí podľa hraníc, jazykov, škôl či sobášov, nie podľa pevných národných kategórií. Jej kniha ukazuje, že pre miestnych bola zmena národnosti často prirodzenou súčasťou života, kým historici zvonka ju neraz vnímali ako zradu.

Włodek hovorí aj o tom, ako Poliaci vnímajú Slovákov dnes: skôr ako sympatický menší národ, často nesprávne stotožňovaný s Čechmi. Podľa nej väčšina Poliakov netuší o historických pohraničných konfliktoch so Slovenskom a slovenskú stranu Tatier stále niektorí označujú ako „českú“, čo odhaľuje pretrvávajúce stereotypy aj nezáujem o slovenskú samostatnosť.

Výraznou témou rozhovoru sú aj Tatry ako symbol, ktorý si nárokovali oba národy, niekedy až absurdným spôsobom, napríklad snahou premenovať Gerlach na „Poľský štít“. Expertka však zdôrazňuje, že nad národnými vášňami dnes stojí aj širšia európska identita, ktorá podľa nej pomáha pohraničným regiónom žiť v mieri a prosperite.

Viac informácií nájdete tu:

Na Slovensku je genocída kultúry, je to vzbura priemerných a podpriemerných, hovorí herec Štefan Skrúcaný

Herec a zabávač Štefan Skrúcaný v rozhovore ostro kritizuje dnešné pomery v slovenskej kultúre aj širšiu spoločenskú atmosféru. Tvrdí, že história sa v istom zmysle opakuje ako v 90. rokoch, pričom satira dnes podľa neho ustupuje a realita politiky je často absurdnejšia než akýkoľvek humor.

Výrazne sa vyjadruje aj k postaveniu umelcov vo verejnom priestore a odmieta názor, že herci by mali zostať ticho a len zabávať. Podľa neho majú známe osobnosti dokonca povinnosť hovoriť k verejným veciam, pričom pripomína príklady Ronalda Reagana či Volodymyra Zelenského ako dôkaz, že herecká profesia nevylučuje spoločenskú či politickú kompetenciu.

Najostrejšie slová smeruje na stav rezortu kultúry, kde hovorí o „genocíde kultúry“ a o „vzbure priemerných a podpriemerných“. Kritizuje aj mlčanie časti umeleckej obce, no zároveň naznačuje, že s Mirom Nogom by sa ešte mohli vrátiť na pódium, nie kvôli biznisu, ale pre radosť publika aj vlastný pocit zmysluplnosti.

Viac informácií nájdete tu: