Kauza Šimečkovej, kultúrne spory, vojna pri Európe, kritika Fica aj predaj armádneho „šrotu“ (týždenný výber)

Týždeň priniesol kauzu Šimečkovej, spor o kultúru, otázky bezpečnosti Európy, kritiku Fica aj podozrivý predaj armádnej techniky.  

Obhajca Marty Šimečkovej: Nie je zlodejka, nechcela podvádzať a o exekúciách šíria politici dezinformácie

Kauza okolo Marty Šimečkovej a občianskeho združenia Projekt Fórum pokračuje ďalšími vyjadreniami jej obhajcu, bývalého prokurátora Matúša Harkabusa. Ten tvrdí, že jeho klientka síce zanedbala účtovné povinnosti, no nekonala s úmyslom podvádzať ani vylákať dotácie zo štátneho rozpočtu. Zdôrazňuje, že Šimečková podľa neho s vyšetrovateľmi spolupracuje a je pripravená niesť za pochybenia zodpovednosť.

Advokát zároveň pripúšťa, že v účtovníctve združenia sa objavili chyby vrátane úhrad osobných výdavkov z účtu organizácie. Podľa jeho slov však nešlo o vysoké sumy a celkový príjem Marty Šimečkovej zo združenia mal byť v priemere približne 10-tisíc eur ročne. Harkabus sa snaží vykresliť obraz človeka, ktorý na projektoch pracoval skôr za nízku odmenu než s cieľom osobného obohatenia.

Výrazne sa vyjadril aj k téme exekúcií, ktorú podľa neho politici zneužívajú na šírenie dezinformácií. Tvrdí, že voči Šimečkovej momentálne ako fyzickej osobe neprebieha žiadna exekúcia a staršie záväzky boli vyplatené. Takzvanú európsku exekúciu vysvetľuje problémami s kofinancovaním staršieho projektu, pričom odmieta tvrdenia, že by Šimečkovú „naháňal európsky prokurátor“ alebo že by združenie ohrozovalo eurofondy.

Viac informácií nájdete tu:

Prečo chceli Poliaci premenovať Gerlach a prečo nás berú ako malých Čechov? Tatry sú aj naším symbolom, tvrdí poľská expertka

Rozhovor s poľskou sociologičkou a reportérkou Ludwikou Włodek sa vracia k zložitej histórii Spiša, kde sa identita ľudí po stáročia menila podľa hraníc, jazykov či životných okolností. Autorka knihy *Štyri vlajky, jedna adresa* opisuje región ako priestor kontinuity aj neustálej premeny, kde sa národnosť často nevnímala ako pevná a nemenná kategória, ale skôr ako praktická súčasť života.

Włodek vysvetľuje, že miestni ľudia boli voči zmenám identity tolerantnejší než historici či nacionalisti z veľkých miest. To, či sa niekto cítil ako Poliak alebo Slovák, mohlo závisieť od školy, manželstva, ekonomických dôvodov či osobných sympatií. Podľa nej práve pohraničné regióny ukazujú, že národnosť bola dlho plynulým javom, nie absolútnou pravdou, ako ju často prezentuje tradičný dejepis.

V rozhovore sa dotýka aj dnešného poľského pohľadu na Slovákov, ktorých mnohí Poliaci stále vnímajú ako „malých Čechov“ či blízky, ale prehliadaný národ. Tatry sú pritom podľa nej silným symbolom na oboch stranách hranice a ich význam vyrástol aj z romantického nacionalizmu. Autorka zároveň obhajuje myšlienku širšej európskej identity, ktorá podľa nej pomáha prekonávať staré pohraničné spory a žiť vedľa seba v mieri.

Viac informácií nájdete tu:

Na Slovensku je genocída kultúry, je to vzbura priemerných a podpriemerných, hovorí herec Štefan Skrúcaný

Herec a zabávač Štefan Skrúcaný v rozhovore ostro komentuje súčasnú spoločenskú a politickú situáciu na Slovensku, pričom ju prirovnáva k návratu atmosféry 90. rokov. Spomína obdobie politickej satiry s Mirom Nogom a širším tímom tvorcov ako čas, keď humor pomáhal spoločnosti zvládať mečiarizmus a zápas o prozápadné smerovanie krajiny. Dnes podľa neho satira ustupuje, pretože samotná politika čoraz viac pôsobí ako zábavný program.

Skrúcaný kritizuje aj zmenu verejnej debaty, ktorú podľa neho deformujú sociálne siete, anonymita a agresivita. Odmieta názor, že umelci by sa nemali vyjadrovať k politike, a tvrdí, že verejne známe osobnosti majú dokonca povinnosť ozvať sa, keď vidia ohrozenie demokracie alebo spoločenského priestoru. Za príklady uvádza Ronalda Reagana či Volodymyra Zelenského, ktorí tiež prišli z hereckého prostredia.

Najtvrdšie slová adresuje dianiu v rezorte kultúry, ktoré označuje za „genocídu kultúry“ a „vzburu priemerných a podpriemerných“. Podľa neho sa kultúra nedá mocensky ovládnuť natrvalo, no súčasné vedenie rezortu ju zneužíva ako skratku k moci a biznisu. Zároveň pripúšťa, že s Mirom Nogom zvažujú nové spoločné vystúpenia, no nie ako veľký comeback, skôr ako návrat k radosti, spolupatričnosti a ľudskosti.

Viac informácií nájdete tu:

Vojna s Iránom už zasiahla aj Európu. Budeme sa brániť a zapojíme sa aj my? Je to komplikované, tvrdí generál

Útok iránskeho dronu na britskú základňu Akrotiri na Cypre otvoril otázku, do akej miery sa vojna na Blízkom východe už dotýka aj Európy. Hoci základňa je právne britským územím a incident sa preto nedá automaticky považovať za útok na Európsku úniu, udalosť vyvolala obavy o bezpečnosť Cypru ako členského štátu EÚ. V blízkosti žijú tisíce civilistov a ostrov sa obáva, že by sa mohol stať vedľajšou obeťou širšej regionálnej eskalácie.

Cyprus sa pritom nachádza v mimoriadne zložitej situácii: je členom EÚ, no nie NATO, a na jeho území fungujú britské základne s vlastným suverénnym statusom. Po útoku mu prišli na pomoc najmä Grécko a Francúzsko, ktoré vyslali stíhačky, fregaty a systémy protivzdušnej obrany. Formálne však nebola aktivovaná európska obranná klauzula podľa článku 42.7, takže išlo skôr o dobrovoľnú solidaritu než automatický spoločný obranný mechanizmus.

Text upozorňuje, že ak by Irán cielene zaútočil priamo na cyperské civilné územie, ostatné krajiny EÚ vrátane Slovenska by mali povinnosť pomôcť. V praxi je však rozdiel medzi článkom 42 EÚ a článkom 5 NATO zásadný, pretože Únia nemá jednotné vojenské velenie ani rovnako silný odstrašujúci aparát. Cyprus sa preto snaží získať záruky, aby britské základne neboli využité na ofenzívne operácie bez konzultácie, lebo práve ich existencia zvyšuje jeho bezpečnostnú zraniteľnosť.

Viac informácií nájdete tu:

Čím svetlejšiu pokožku máte, tým silnejšie reagujeme. Jedna z najhlasnejších kritičiek Fica ostro o Slovensku aj pokrytectve EÚ

Švédska europoslankyňa Abir Al-Sahlani v rozhovore vysvetľuje, prečo podporila uznesenie Európskeho parlamentu kritické voči vývoju na Slovensku. Tvrdí, že Európska únia nie je len hospodársky projekt, ale aj spoločenstvo hodnôt, a vláda Roberta Fica podľa nej tieto princípy narúša. Ostrými slovami odsudzuje aj jeho kontakty s Ruskom a tvrdí, že politická legitimizácia Putina už nie je ekonomická pragmatika, ale nebezpečný politický signál.

Veľkú časť rozhovoru venuje pokrytectvu Európskej únie v zahraničnej politike, najmä vo vzťahu k vojne v Gaze. Podľa Al-Sahlani Európa ukázala, že na porušovanie ľudských práv reaguje rozdielne podľa toho, kto je obeťou a kto páchateľom. Jej najvýraznejšia veta znie, že „čím svetlejšiu pokožku máte, tým silnejšie reagujeme“, čím kritizuje dvojité štandardy Únie voči Izraelu, Palestíne aj Iránu.

Europoslankyňa zároveň hovorí o potrebe tvrdšieho postoja voči Izraelu aj iránskemu režimu, väčšej podpory Ukrajiny a jasnejšej ochrany práv žien. Kritizuje časť europoslancov, ktorí odmietli definíciu znásilnenia založenú na súhlase, a varuje pred označovaním základných práv za ideológiu. Podľa nej sú ľudské práva univerzálne a ich relativizovanie vysiela nebezpečný signál, že aj násilie na ženách je len predmetom politického sporu.

Viac informácií nájdete tu:

Z toho, čo prichádza, sa už Robert Fico nevyvlečie. Sám sa najviac postaral, aby sa situácia prudko zhoršila

Komentár porovnáva dnešnú slovenskú situáciu s gréckou hospodárskou krízou a pripomína, že najväčšie škody často nespôsobili politici, ktorí krízu riešili, ale tí, ktorí jej predchádzali. V prípade Grécka sa po vypuknutí problémov do centra pozornosti dostali lídri ako Papandreu, Samaras či Tsipras, no skutočné základy kolapsu položili ich predchodcovia. Text naznačuje, že podobný mechanizmus sa môže zopakovať aj na Slovensku.

Podľa autora Robert Fico tentoraz nemusí mať šťastie, aby sa zodpovednosti vyhol. Na rozdiel od gréckych expremiérov sa rozhodol zostať vo vrcholovej politike, chrániť vlastných ľudí a niesť dôsledky systému, ktorý pomáhal budovať. Tým sa vystavuje riziku, že hospodárske a fiškálne problémy dopadnú priamo na jeho vládu a nie na niektorého z nasledovníkov.

Hlavnou tézou textu je, že Slovensko môže už v blízkom období naraziť na vážne ekonomické ťažkosti a zároveň na prázdnu verejnú pokladnicu. Autor tvrdí, že práve Ficove garnitúry najvýraznejšie prispeli k jej vyčerpaniu, a preto sa z následkov už nebude dať jednoducho vyviniť. Ak sa situácia prudko zhorší, zodpovednosť podľa komentára dopadne predovšetkým na neho.

Viac informácií nájdete tu:

Kaliňák potvrdil, že Slovensko predalo protilietadlový systém ako šrot za desiatky tisíc. O pár mesiacov mal hodnotu miliónov eur

Na Slovensku vypukla ďalšia kauza okolo armádnej techniky po tom, čo Jaroslav Naď upozornil na predaj dvoch batérií protilietadlového systému 2K12 Kub. Podľa jeho zistení sa technika so slovenskými vojenskými insigniami ocitla v areáli súkromnej firmy a následne sa cez sprostredkovateľov dostala až k ministerstvu obrany Ugandy. Hodnota kontraktu mala presiahnuť 11 miliónov eur, čo vyvolalo otázky, ako mohla technika opustiť slovenskú armádu za zlomok tejto ceny.

Minister obrany Robert Kaliňák následne potvrdil, že systémy boli predané ako neupotrebiteľný materiál, prakticky ako šrot, za niekoľko desiatok tisíc eur. Zodpovednosť však odmietol a odkázal na zmluvu uzatvorenú ešte v roku 2021 počas pôsobenia Jaroslava Naďa, ktorá mala firme Robus umožniť odber armádou vyradeného materiálu. Tvrdí, že systémy už boli nefunkčné a slúžili len ako zdroj náhradných dielov.

Prípad však zostáva nejasný najmä preto, že súkromná firma podľa predloženej zmluvy predávala rovnaké komponenty ďalej za približne 10 miliónov eur. Kaliňák nedokázal vysvetliť, ako mohli mať údajne „vypitvané“ systémy takúto hodnotu, a naznačil, že mohli byť obnovené. Kauza tak otvára vážne otázky o nakladaní s vojenským majetkom, transparentnosti predajov a o tom, či štát neprišiel o cennú techniku podhodnoteným prevodom.

Viac informácií nájdete tu: