Pokyny zo 6. poschodia, sledovanie politikov a úplatky: Očistec vyzerá ako štát v štáte

Takto mala vyzerať údajná zločinecká skupina v Očistci:

Infografika
Zdroj: Aktuality.sk / AI Generated

Ďalší vtedajší vysoko postavení funkcionári, ktorých do funkcií dostal Gašpar, napríklad dnes už exšéf Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Peter Hraško, bývalý šéf protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer a exšéf finančnej jednotky NAKA Bernard Slobodník, mali úlohy posúvať vybraným podriadeným a sami sa podieľať na nelegálnych aktivitách a inkasovať úplatky.

Bernard Slobodník sa priznal k rozsiahlej trestnej činnosti a v prípade je nielen obžalovaným, ale i tým, kto svedčí proti iným. On opísal aj viaceré stretnutia s nitrianskym podnikateľom, kde sa riešili prípady v gescii finančnej polície, ale aj iných zložiek, no i prípady spojené s opozičnými politikmi či témy súvisiace s finančnou správou.

Slobodník vypovedal, že časom nadobudol dojem, že v mocenských zložkách v rezorte vnútra, ale aj financií „začala fungovať skupina policajtov, funkcionárov, ktorú viedli Gašpar s Bödörom, pričom úlohy im zväčša rozdávala civilná osoba – Norbert Bödör”.

Opísal aj stretnutia na 6. poschodí v budove štátneho Transpetrolu, kde mal práve Bödör rozdávať úlohy, prípadne neoprávnene dostávať informácie z prebiehajúcich trestných konaní a zvnútra polície a prokuratúry. Okrem vyššie spomenutých policajtov tam mal Slobodník raz stretnúť aj vtedy špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

Dnes už bývalý špeciálny prokurátor mal podľa obžaloby vedieť o nelegálnej činnosti zločineckej skupiny a nekonať, zúčastňovať sa jej „porád” a poskytovať informácie zo živých káuz.

Na 6. poschodí spomenutej budovy mal napríklad Bödör v prítomnosti Gašpara odovzdať Bernardovi Slobodníkovi 20-tisíc eur za to, aby zabezpečil, že vyšetrovanie kauzy Váhostav neskončí obvinením Juraja Širokého a jeho syna. Ak by bolo nevyhnutné vypočuť niekoho z rodiny, policajti ich nemali predvádzať, ale zavolať, a cez vstup na policajné prezídium mali prejsť bez kontroly. Váhostavu sa so štátnymi zákazkami darilo práve za vlád Smeru. Ďalšie desaťtisíce mal Slobodník dostať, keď do prípadu pribudol „vyhovujúci” posudok.

Práve o tomto uplácaní zo strany Bödöra píše Nadácia Zastavme korupciu ako jednom z premlčaných skutkov vo vzťahu k podnikateľovi.

V obžalobe sa však spomínajú aj prípady, keď mali policajti lojálni skupine hľadať u niektorých firiem naopak problémy. Jednou z nich bola napríklad spoločnosť KTAG bývalého prezidenta Andreja Kisku. Exprezidenta neskôr odsúdili za daňový podvod v súvislosti s účtovaním nákladov na kampaň v prezidentských voľbách cez túto firmu. Kiska hovoril o politickej objednávke.

Lustrácie aj sledovanie opozičných politikov

Nižšie postavení členovia skupiny mali plniť úlohy ako nelegálne lustrovanie, sledovanie opozičných politikov, či získavanie informácií z trestných káuz, aby ich Norbert Bödör sám využil alebo posúval spriazneným ľuďom.

Infografika
Zdroj: Aktuality.sk / AI Generated

Na žiadosť Bödöra mal vraj Tibor Gašpar v roku 2015 poveriť svojich podriadených, aby zabezpečili sledovanie opozičných politikov Igora Matoviča, Daniel Lipčica či Radoslava Procházku. Odmeny od Bödöra im za to podľa obžaloby odovzdával exriaditeľ odboru podpory riadenia NAKA Marián Zetocha. On im mal zabezpečiť aj autá na sledovanie.

V tejto súvislosti v minulosti vypovedali policajti Milan Žáčik, Ivan Bobocký a Pavol Vorobjov. Posledný menovaný bol v minulosti odsúdený aj za nezákonné lustrovanie novinárov, vrátane Jána Kuciaka.

Pre nezákonné lustrácie je medzi aktuálne obžalovanými aj Milan Mihálik, ktorý pôsobil v Národnej jednotke finančnej polície v Nitre ako operatívec a neskôr sa stal zástupcom Bernarda Slobodníka. Počas vyšetrovania opísal, že s Norbertom Bödörom sa zoznámil cez šport, keď ho stretával na tréningoch zápasenia a neskôr sa stretávali aj v posilňovni.

Aj Mihálik sa mal podieľať na sledovaní opozičných politikov, no spomína sa aj v súvislosti s iným skutkom. Obžaloba opisuje, ako si na jar 2018 písali cez aplikáciu Threema Marian Kočner s Norbertom Bödörom. Kočner najskôr zisťoval majiteľa neznámeho auta, ktoré si viackrát všimol vo svojom okolí a keď dostal informáciu, že auto je napísané na konkrétnu firmu, zaujímal sa aj o jej konateľa. V policajnom systéme ho síce vyhľadal iný policajt, no Mihálik výsledky lustrovania odoslal ďalej.

Už v prípadoch odsúdených Žáčika a Bobockého zaznelo, že policajti za sledovanie dostávali odmenu priemerne 20 až 30 eur na deň pre každého, čo bolo 800 až 900 eur mesačne. V prípadoch korupcie, keď vykonávali úkony v trestnom konaní v prospech či neprospech vybraných ľudí a firiem, podľa objednávky, si každý z nich „prilepšil” sumou päťtisíc eur.

Najväčší úplatok mal byť v státisícoch

Len jediný z úplatkov spomínaných v kauze vo výške 90-tisíc eur mal skončiť aj priamo u Tibora Gašpara. Išlo o prípad spoločnosti Interstore Group. Konateľ firmy Boris Trantalič, ktorý v kauze rovnako figuruje medzi obžalovanými, údajne oslovil známeho Petra Javorčeka, či by mu nevedel pomôcť s “problémom” jeho firmy. Podnikateľ totiž dostal echo, že sa o ňu pre podozrenie z daňovej trestnej činnosti zaujíma Kriminálny úrad finančnej správy.

Cez manželku Martina Fleischera a samotného Fleischera, ktorý v minulosti pôsobil aj u daniarov, sa požiadavka o “pomoc” mala dostať až k šéfovi daňových kriminalistov Ľudovítovi Makóovi. Od neho späť smerovala informácia, že problém sa dá vyriešiť za 500-tisíc eur. Hoci neskôr požiadavka klesla na 400-tisíc, táto informácia sa už k Trantaličovi nedostala a on údajne postupne v troch splátkach odovzdal Javorčekovi 500-tisíc.

Ten mal sumu 400-tisíc posunúť ďalej Fleischerovej manželke a následne išla k Makóovi. O tom, ako sa suma rozdelí, rozhodol podľa obžaloby dopredu Bödör. Štyridsaťtisíc eur dostali Fleischerovci, ktorí sa k skutku neskôr priznali, zvyšných 360-tisíc si mali rozdeliť členovia skupiny. Podľa obžaloby 90-tisíc eur ostalo Makóovi, rovnaká suma Slobodníkovi a zvyšných 180-tisíc eur si mali rozdeliť Gašpar s Bödörom.

Slobodník aj Makó sú kľúčovými svedkami, no podľa obžaloby na systéme finančne významne profitovali. Obaja začali vypovedať a spolupracovať s políciou a prokuratúrou pri viacerých exponovaných kauzách. Sú takzvanými kajúcnikmi, pre ktorých aktuálna koalícia na čele so Smerom opakovane mení trestné kódexy.

Gašpar s Bödörom, ale aj niekdajší špeciálny prokurátor Kováčik a ďalší z obžalovaných všetky obvinenia voči nim odmietajú.

Skutky v obžalobe sú právne kvalifikované ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, korupčné trestné činy, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa a ďalšie.