„Dúfam, že už neprídu.“ Rusi opisujú noc, ktorá im zmenila pohľad na vojnu

Kremeľ chcel vojnu držať ďaleko, no drony menia atmosféru.  

Podľa CNN obyvatelia okrem hrozby zásahov čelia výpadkom infraštruktúry, obmedzeniam internetu a rastúcej nespokojnosti s dlhotrvajúcim konfliktom.

Jednou z postihnutých bola počas rozsiahleho útoku zo 17. mája obyvateľka Zelenogradu Jelena Vladimirovna. Podľa jej slov ju okolo štvrtej ráno zobudilo hlasné bzučanie dronov nad domom. Jeden z nich dopadol na prístrešok pod balkónom jej bytu, začal horieť a z miesta stúpal čierny dym. Po zásahu sa v byte vznietila izba. Jelena so synom sa najskôr pokúšali požiar uhasiť sami, po ďalšom výbuchu však museli odísť.

„Dúfam, že už neprídu. Ešte žijeme. To je najdôležitejšie,“ povedala žena. Neskôr dodala, že dúfa v skorý koniec vojny.

Ukrajina v posledných mesiacoch zintenzívnila útoky na ciele hlboko na ruskom území. Zasiahnuté podľa zdroja nie sú len vojenské objekty, ale aj infraštruktúra, čo má priamy vplyv na každodenný život obyvateľov. Útoky na ropné rafinérie už spôsobili problémy s palivom v niektorých regiónoch a na dočasne okupovanom Kryme miestne úrady zaviedli obmedzenia predaja benzínu.

Výrazný ohlas mala aj dronová hrozba v Petrohrade počas Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra. Obyvateľom niektorých častí mesta odporúčali zostať doma. Obyvateľka Kronštadtu CNN povedala, že v noci na sobotu nemohla spať pre zvuky dronov a protivzdušnej obrany. „Nedalo sa spať. Hukot bol taký hlasný, že som sa bála, že náš bytový dom môže byť zasiahnutý,“ uviedla.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil sériu útokov na veľké vzdialenosti za oprávnenú reakciu na ruskú agresiu. „Tentoraz ukrajinské ďalekonosné údery dosiahli Moskovskú oblasť a posielame Rusom jasný signál: ich vláda musí túto vojnu ukončiť,“ vyhlásil.

Podľa ruských úradov bolo počas útoku 17. mája na územie Ruska vyslaných viac ako 500 dronov. V Moskovskej oblasti hlásili troch mŕtvych.

Sociálna antropologička Alexandra Archipovová pre CNN uviedla, že po začiatku plnohodnotnej invázie vznikol medzi Kremľom a obyvateľmi veľkých miest akýsi tichý spoločenský pakt. Podľa nej sa moskovské vedenie snažilo vytvoriť dojem, že vojna sa ich netýka. Tento prístup sa však podľa nej začína narúšať. Nespokojnosť zvyšujú aj obmedzenia prístupu na internet, blokovanie populárnych komunikačných aplikácií a podpora štátneho messengera Max.

V zasiahnutých oblastiach pribúdajú hlasy volajúce po ukončení vojny. Obyvatelia Zelenogradu, Chimiek či ďalších miest pri Moskve opisujú poškodené byty, strach z výbuchov a únavu z konfliktu. Jeden z obyvateľov Zelenogradu, ktorého byt bol poškodený, povedal, že ho najviac zasahujú ľudské obete na oboch stranách.

Podľa nezávislého ruského Levada-centra podporuje prechod k mierovým rokovaniam 62 percent opýtaných Rusov, zatiaľ čo pokračovanie bojov podporuje 27 percent. Na pozadí útokov na ruské zázemie a ekonomických problémov sú podľa CNN prejavy spoločenskej únavy z vojny čoraz viditeľnejšie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pritom už skôr avizoval, že Kyjev sa bude snažiť preniesť dôsledky vojny späť na územie agresora. Po jednom z najväčších ruských raketových a dronových útokov na Ukrajinu v decembri 2023 vyhlásil, že Ukrajina bude posilňovať protivzdušnú obranu a zároveň pracovať na tom, „aby vojnu zatlačila späť tam, odkiaľ prišla – domov, do Ruska“. Súčasné útoky ukrajinských dronov na ruské zázemie tak Kyjev predstavuje ako súčasť odpovede na pokračujúcu ruskú agresiu.

Čítajte aj Na Ukrajine prebehla nenápadná revolúcia. Mení pravidlá vojny, prináša zvrat — a nejde o drony