Mier na Ukrajine? Rusko si myslí, že môže bojovať aj ďalších desať rokov, ale vojna má asi len dve riešenia, tvrdí expert

Zelenskyj vyzval Putina na stretnutie a pripomenul mu, že stráca stále viac vojakov a že možno bude musieť bojovať o prežitie.  

Putin výzvu Zelenského odmietol a na ekonomickom fóre v Petrohrade vyhlásil, že Rusko vraj dosiahne svoje ciele. Čo teda znamená Zelenského list pre vojnu a mier? Pre Pravdu to vysvetlil ukrajinský analytik Jaroslav Smovž z think-tanku ADASTRA.

Spôsob, akým sa prezident Volodymyr Zelenskyj obrátil na šéfa Kremľa Vladimira Putina, bol pomerne prekvapujúci. Prečo sa rozhodol, že to urobí prostredníctvom otvoreného listu?

Pozrime sa na to tak, že výzva prezidenta Zelenského Putinovi sa týka možnosti prípadného začatia bilaterálnych rokovaní o mierovej dohode. Určite sa ešte dostaneme k tomu, ako sa dá vnímať celý zámer, a k tomu, o čom sa v liste píše. No vzhľadom na vašu otázku by som rád spomenul pár vecí. V prvom rade, ešte predtým, ako som si list prečítal, vravel som si, že je to zo strany Zelenského do istej miery netypický krok, ktorý sa vymyká tomu, akým spôsobom pristupuje k zahraničnej politike. Prezident je v nej pomerne asertívny, keď cíti, že má prevahu. Zdá sa, že Ukrajina momentálne nie je v pozícii, ktorá by Zelenského nútila prosiť Putina o schôdzku. Súvisí to aj s tým, že americký prezident Donald Trump je momentálne zaneprázdnený vlastnou, takpovediac špeciálnou vojenskou operáciou a snahou nájsť riešenie vojny v Iráne. Všetci, čo si list neprečítali, si môžu myslieť, že ho Ukrajina zverejnila zo zúfalstva. Ale v skutočnosti to tak nie je.

Čítajte viac Ukrajinská nobelistka o ruskej vojne pre Pravdu: Poviem vám príbeh, ako malému chlapcovi pred očami uhoreli rodičia

Čo tým teda Zelenskyj sledoval?

Keď sa oboznámite s obsahom listu a vidíte jazyk a tón, v akom je napísaný, je celkom zrejmé, akému účelu má v skutočnosti slúžiť. Ten podľa mňa spočíva v odkaze, ktorý sa Kyjev už naozaj po ikstýkrát snaží tlmočiť širšiemu medzinárodnému publiku, a najmä Spojeným štátom. Teda, že z dvoch strán tohto konfliktu, teda Ukrajiny a Ruska, je to Kyjev, kto je skutočne ochotný pristúpiť na mierové rokovania. Hovoríme o okamžitom zastavení nepriateľských akcií, čo znamená, že sa skončí zabíjanie. Je to Ukrajina, ktorej zámerom je hľadať spoločnú reč a kompromis založený na zmrazení vojny na momentálne existujúcej frontovej línii. Takže toto je odkaz, ktorý sa Zelenskyj prostredníctvom listu snažil tlmočiť, aj keď použil tvrdé slová.

Výzvu Ukrajiny však Kremeľ v podstate odmietol a Zelenskyj by vraj mal prísť na rokovania do Moskvy. Je však dobre známe, že pre Ukrajinu je to z pochopiteľných dôvodov neprijateľná požiadavka a Kyjev navrhuje ako miesto stretnutia prezidentov Švajčiarsko, Turecko či nejakú arabskú krajinu. Zelenskyj povedal, že Putin nechce ukončiť vojnu, čo dokazuje jeho prístup k listu. Asi sa dalo predpokladať, že Moskva nebude konať ústretovo, však?

Myslím si, že odpoveď, s ktorou Rusko prišlo, Ukrajina presne predvídala. Od samého začiatku bolo zrejmé, že sa dočkáme niečoho podobného. To, čo Putin povedal v reakcii na list, je v podstate jeho maximalistická pozícia, ktorú ozrejmil už v roku 2024. Teda, že Rusko chce štyri regióny Ukrajiny plus Krym, denacifikáciu, demilitarizáciu, žiadne členstvo v NATO pre Kyjev a tak ďalej. Sú to požiadavky, ktoré sú v podstate neprijateľné nielen pre Ukrajinu, ale aj pre jej podporovateľov a podľa môjho názoru dokonca aj pre Spojené štáty. Preto si myslím, že list vznikol aj ako istá reakcia na niečo, čo sme sledovali v minulých týždňoch.

Čítajte viac Mala by sa Európa čím brániť proti Rusku? USA chcú stiahnuť lietadlá, lode aj ponorky

Čo to bolo?

List je do istej miery reakciou na nedávne diskusie o tom, že Európa by pravdepodobne mohla byť zastúpená pri rokovacom stole. Táto debata sa spustila po tom, čo Putin tvrdil, že v princípe nie je proti rokovaniam s Európou. Tú mal podľa návrhu ruského prezidenta zastupovať jeho starý priateľ Gerhard Schröder. Bývalý nemecký kancelár by vraj mal byť nejakým nezávislým sprostredkovateľom, čo však, samozrejme, Ukrajina odmieta. Takže Zelenského list poslúžil aj na to, aby ukázal, že Putin sa v skutočnosti nesnažil signalizovať pripravenosť na seriózne rokovania. Odpoveď šéfa Kremľa na ukrajinskú výzvu to jasne ukázala.

Čiže vojna bude pokračovať?

Vnímam to tak, že Rusko je v nej ochotné pokračovať a je pripravené na dlhodobé vojnové úsilie. Myslím si, že potenciálny koniec svojej takzvanej špeciálnej vojenskej operácie vidí niekedy v polovici budúceho desaťročia. Čo sa týka Ukrajiny, chápem to tak, že Zelenského list automaticky neznamená, že pre Kyjev je okamžite vyjednaný koniec vojny prioritou číslo jeden. Verím, že pre Ukrajinu je stále preferovanou možnosťou nejaký druh prevahy na bojisku a víťazstvo, pričom naozaj nezáleží na tom, ako ho definujeme. Kyjev sa zatiaľ nevzdal nádeje, že možno presvedčí Západ, že toto je správna cesta. V zásade sú teraz dve možnosti vývoja: buď nejaké víťazstvo Ukrajiny, alebo vyrokovaný koniec bojov založený na okamžitom zastavení nepriateľských akcií a zmrazení konfliktu na súčasnej frontovej línii.

Ale aj to by si vyžadovalo podporu Západu. Musel by pomôcť udržiavať postkonfliktnú pozíciu Ukrajiny, jej schopnosti brániť sa a nemal by ani úplne ukončiť sankčný režim uvalený na Rusko, aby sa biznis v Európe len tak nevrátil k obchodovaniu s Moskvou. Takže, aby som to zhrnul, verím, že tento list nebol pokusom presvedčiť Rusko, aby sa zapojilo do bilaterálnych rozhovorov o ukončení vojny. Bol skôr signálom Západu, že Moskva nie je ochotná uvažovať o skutočnom mieri, a preto je potrebné podporovať Ukrajinu do takej miery, aby si Kremeľ už nemohol diktovať podmienky.