Únia sa definitívne zväčší a nebude to o Ukrajine. Prijmeme bývalý turistický raj pre Epsteina, ktorý zaviedol euro aj bez nás
obchodnyregister
2026.06.08.
Po viac ako desaťročí bez rozšírenia Európskej únie sa na Balkáne opäť hovorí o nových členoch. Albánsko a Čierna Hora sú dnes najbližšie k vstupu, pričom vojna na Ukrajine zmenila pohľad Bruselu na celý región.
Posledné roky sa stali populárnymi turistickými destináciami vďaka polohe pri Jadranskom mori a jedinečnej kultúre. Reč však nie je o Chorvátsku.
Albánsko a Čierna Hora sa po viac ako desaťročí bez rozšírenia Európskej únie môžu stať jej novými členmi. Druhá menovaná krajina už má dokonca aj zavedené euro, hoci Úniu sa na to nepýtala a spravila to sama už pred štvrťstoročím.
Práve minulý týždeň o budúcnosti šiestich štátov západného Balkánu diskutovali lídri na samite EÚ v čiernohorskom Tivte. Hoci kandidátov je šesť, práve Albánsko a Čierna Hora majú najväčšiu šancu vstúpiť do Únie už o dva či tri roky. Únia by sa tak zväčšila na 29 štátov zo súčasných 27.
Čierna Hora používa euro viac ako dve desaťročia, hoci nie je členom eurozóny, čo môže mnohých turistov prekvapiť. Ostrov Sveti Stefan bol kedysi luxusným letoviskom pre hollywoodske hviezdy ako Marilyn Monroe. Historický Kotor sa zasa objavil v takzvaných Epsteinových spisoch. Vo zverejnenej komunikácii medzi Miroslavom Lajčákom a Jeffreym Epsteinom sa spomína jeho záujem kúpiť si v meste nehnuteľnosť.
Albánsko medzitým priťahuje amerických investorov. Rozruch vyvolal projekt Jareda Kushnera, zaťa Donalda Trumpa, ktorý plánuje rozsiahlu investíciu na albánskom pobreží. Aj tieto príbehy ukazujú, ako sa kedysi periférny región dostáva do centra pozornosti turistov, investorov aj politikov.
Vstup do EÚ však zostáva behom na dlhé trate. Prístupový proces je známy svojou zdĺhavosťou a množstvom podmienok. Nemecký kancelár Friedrich Merz preto v Tivte vyzval Úniu aj kandidátske krajiny, aby ho urýchlili. „Už nebudú žiadne ďalšie výhovorky,“ odkázal po samite.
Merz na samite EÚ – Západný Balkán
Zdroj: Reuters
Vojna zmenila pravidlá hry
Aj keď je vstup do Európskej únie stále zdĺhavý byrokratický proces, v ktorom si kandidátske krajiny musia členstvo zaslúžiť splnením prísnych podmienok a reforiem, ruská invázia na Ukrajinu pohľad Bruselu výrazne zmenila. Kým ešte pred niekoľkými rokmi vstup krajín západného Balkánu stagnoval, dnes sa opäť dostáva medzi priority európskych lídrov.
Predseda Európskej rady António Costa na samite v Tivte označil rozšírenie za „geostrategickú nevyhnutnosť“ a investíciu do mieru, stability a bezpečnosti Európy. Podľa neho si Únia nemôže dovoliť ignorovať región, v ktorom sa o vplyv usilujú Rusko a Čína.
Ak ešte donedávna platilo, že členstvo v EÚ je predovšetkým odmenou za splnené reformy a demokratické štandardy, dnes k tomuto meritokratickému princípu pribúda aj geopolitický rozmer. Vstup krajín západného Balkánu už nie je len otázkou zásluh, ale čoraz viac aj strategických záujmov Európskej únie.
K zmene atmosféry prispelo aj rozhodnutie novej maďarskej vlády stiahnuť veto voči ďalšiemu postupu Ukrajiny v prístupových rokovaniach. V Bruseli to viacerí predstavitelia označili za dôležitý signál, že po rokoch blokovania sa môže rozširovanie Únie opäť posunúť dopredu. Aj krajiny západného Balkánu preto dúfajú, že geopolitická situácia urýchli proces, ktorý bol ešte donedávna prakticky zmrazený.
Prečítajte si tiež:
Čierna Hora, príbeh o eure a slovenskom diplomatovi
Najbližšie k členstvu je dnes Čierna Hora. Malá krajina na Jadrane, ktorá sa od Srbska osamostatnila v roku 2006 a do NATO vstúpila v roku 2017, je v prístupovom procese najďalej zo všetkých štátov západného Balkánu. Práve preto sa o nej čoraz častejšie hovorí ako o možnom 28. členovi Európskej únie.
Kuriozitou je, že aj keď Čierna Hora do Eurozóny nevstúpila zaviedla euro skôr ako napríklad Slovensko a desiatky iných krajín. Išlo však o jednostranný krok, ktorý bol ovplyvnený vojnou v Juhoslávii, a teda slabým juhoslovanským dinárom, ktorý oslaboval ekonomiku, zároveň to bol prvý krok pred referendom v roku 2006, ako získať väčšiu nezávislosť od Srbska. Pred zavedením eura krajina používala nemeckú marku, ktorá bola medzi obyvateľmi považovaná za stabilnejšiu menu. Dodnes pritom Čierna Hora používa euro bez toho, aby bola členom Európskej únie alebo eurozóny.
Čierna Hora sa spája aj so slovenským diplomatom Miroslavom Lajčákom. Práve on bol v roku 2006 osobitným vyslancom Európskej únie pre referendum o nezávislosti, ktoré definitívne ukončilo štátny zväzok so Srbskom. Dodnes je v krajine vnímaný ako jeden z diplomatov, ktorí zohrali významnú úlohu pri jej ceste k samostatnosti.
Krajina sa objavila aj v neskôr zverejnenej komunikácii medzi Lajčákom a sexuálnym predátorom Jeffreym Epsteinom. Z dokumentov vyplýva, že Lajčák mal sprostredkovať stretnutie s vtedajším čiernohorským prezidentom Milom Đukanovićom a obaja sa rozprávali aj o plánovanej návšteve Čiernej Hory.
Dôležitý posun prišiel už na jar, keď členské štáty EÚ odobrili vznik pracovnej skupiny, ktorá má začať pripravovať prístupovú zmluvu Čiernej Hory. Technicky ide len o jeden z mnohých krokov, politicky je to však silný signál. V Bruseli sa tým naznačuje, že pri Čiernej Hore už otázka nestojí tak, či sa raz členom Únie stane, ale skôr kedy.
Ani tento proces však nebude jednoduchý. Čierna Hora má uzavretú len časť prístupových kapitol a stále ju čakajú náročné reformy v oblasti súdnictva, právneho štátu, hospodárskej súťaže či potravinovej bezpečnosti. Aj preto môže byť jej cieľ vstúpiť do EÚ už v roku 2028 veľmi ambiciózny. Krajina je však dnes zo všetkých balkánskych kandidátov najbližšie k cieľovej čiare.
Čierna Hora v Epstein files
Zdroj: Epstein Files/ U.S. Department of Justice
Bosna sa bojí ruskej blokády
Ak sú Čierna Hora a Albánsko považované za favoritov na vstup do EÚ, Bosna a Hercegovina zostáva jedným z najkomplikovanejších prípadov. Krajina síce oficiálne smeruje do Únie, jej cesta je však výrazne komplikovanejšia než v prípade ostatných kandidátov.
Minister zahraničných vecí Bosny a Hercegoviny Elmedin Konaković pre Aktuality.sk povedal, že ruská invázia na Ukrajinu zásadne zmenila pohľad Bruselu na rozširovanie Únie. „Dnes už nejde len o administratívnu otázku. Nie je to len otázka zásluh, je to aj otázka bezpečnosti,“ uviedol. Podľa neho sa európski lídri po rokoch stagnácie opäť začali zaoberať rozširovaním práve preto, že si uvedomili geopolitický význam regiónu.
Konaković zároveň neskrýval frustráciu z toho, že krajiny západného Balkánu čakajú na členstvo viac ako dve desaťročia. Pripomenul, že po vojnách v bývalej Juhoslávii sa podobný impulz na rozšírenie nedostavil, hoci región prešiel vlastným krvavým konfliktom. „Ak západný Balkán nebude kontrolovať Európa, bude ho kontrolovať niekto iný,“ varoval.
Za jednu z hlavných prekážok Bosny označil vedenie Republiky srbskej na čele s Miloradom Dodikom. Tvrdí, že Dodik blokuje reformy potrebné pre vstup do EÚ a koná v súlade so záujmami Moskvy. Európa podľa neho stále nedostatočne chápe, že Bosna nečelí len technickým problémom pri plnení podmienok, ale aj geopolitickému zápasu o svoj budúci smer.
Minister zahraničných vecí Bosny a Hercegoviny Elmedin Dino Konakovic
Zdroj: facebook/Elmedin Dino Konakovic
Severné Macedónsko čaká aj po zmene mena
Zaujímavý moment samitu priniesol český premiér Andrej Babiš, ktorý novinárom pripomenul príbeh Severného Macedónska. Krajina bola ešte pred niekoľkými rokmi považovaná za jedného z favoritov rozšírenia, dnes však na členstvo čaká dlhšie než Čierna Hora či Albánsko.
Severné Macedónsko pritom kvôli európskej budúcnosti urobilo krok, ktorý nemá v moderných dejinách veľa obdôb. Po desaťročiach sporov s Gréckom súhlasilo so zmenou názvu z Macedónska na Severné Macedónsko. Atény totiž namietali, že názov Macedónsko patrí aj ich severnému regiónu a blokovali ďalší postup krajiny do euroatlantických štruktúr.
Ani historická dohoda z roku 2018 však nepriniesla očakávaný výsledok. Krajina síce vstúpila do NATO, no jej cesta do Európskej únie sa následne zasekla na ďalších sporoch, tentoraz s Bulharskom. Práve príbeh Severného Macedónska je pre mnohých na Balkáne dôkazom, že ani splnenie náročných podmienok nemusí automaticky znamenať rýchle členstvo.
Babiš preto vyhlásil, že Čierna Hora a Albánsko mali byť členmi Európskej únie už dávno. „Je veľká chyba, že tieto krajiny sa už dávno nestali členskými štátmi Európskej únie,“ povedal novinárom v Tivte. Podľa neho by mala Únia urobiť všetko pre to, aby sa Čierna Hora aj Albánsko stali členmi najneskôr v roku 2028.