News

Rusko medzi mlynskými kameňmi Azerbajdžanu a Arménska, alebo ako Putin prišiel o pozíciu capa v Čiernej záhrade (komentár Zola Mikeša)

obchodnyregister 2026.06.08.

Ruský prezident Vladimir Putin si chcel pred dekádou udržať priateľské vzťahy s Azerbajdžanom, ako aj Arménskom. Dnes sa od Moskvy odkláňa tak Baku, ako aj Jerevan. Rusko, zmietané ekonomickými sankciami za vojnu na Ukrajine, tak definitívne prišlo o pozíciu capa v Čiernej záhrade.  

Arménsky premiér Nikol Pašinjan zvíťazil v parlamentných voľbách v Arménsku so svojou stranou Občianska zmluva. Jeho najväčší rival Samvel Karapetyan, líder strany Silné Arménsko, skončil s veľkým odstupom na druhom mieste.

Víťazstvo Pašinjana znamená potvrdenie proeurópskeho kurzu Arménska, porážka proruského miliardára Karapetyana je zas dôkazom odklonu Jerevanu od Moskvy.

Ako Rusko prišlo o svoj vplyv v Arménsku

Ide o prvé voľby od konfliktu o Náhorný Karabach, územia prezývaného Čiernou záhradou, na ktoré si robili nárok tak Arméni, ako aj Azerbajdžanci. V roku 2023 tu Arménsko utrpelo drvivú porážku. Rusko, tradičný spojenec Arménska, v roku 2023 nemalo silu zasiahnuť proti Azerbajdžanu kvôli vojne na Ukrajine a nechalo situácii voľný priebeh. Arméni to vnímali ako zradu ruského prezidenta Vladimira Putina.

Pašinjan, ktorý bol v tom čase premiérom, následne otočil kormidlo zahraničnopolitického smerovania krajiny a deklaroval snahu Arménska o členstvo v EÚ. Zákon, podľa ktorého sa Arménsko bude snažiť o členstvo v Únii, schválil parlament v roku 2025.

Arménsko so svojimi tradičnými väzbami na Francúzsko pochopilo, že Putin je príťažou a začalo nakupovať francúzske zbrane a svoju armádu obnovilo. Už však nie preto, aby bojovalo proti Azerbajdžanu, ale aby si udržalo nezávislosť od Ruska.

Ruský prezident Putin si niekoľkokrát zavolal Pašinjana na koberček, ten si od roku 2023 osemkrát prišiel vypočuť vyhrážky ruského prezidenta. V roku 2026 ho to však omrzelo a na Oslavy víťazstva nad fašizmom do Moskvy demonštratívne odmietol prísť.

Preukázal vtedy viac prezieravosti a odvahy ako slovenský premiér Robert Fico.

Ako Rusko prišlo o svoj vplyv v Azerbajdžane

Rusko medzitým úplne oprávnene prišlo aj o zvyšky svojho vplyvu v Azerbajdžane. To keď v roku 2024 Rusi omylom zostrelili azerbajdžanské civilné lietadlo a zabili 38 ľudí mysliac si, že zasahujú proti ukrajinskému dronu.

Vzťahy medzi Moskvou a Baku poznačilo aj vzájomné zatýkanie vplyvných milionárov a novinárov. V júni 2025 zatkli najprv Rusi šesť etnických Azerbajdžancov, vraj členov „organizovaných zločineckých gangov“ podozrivých zo starších vrážd. Dvaja zo zadržaných následne za nejasných okolností zomreli vo väzbe.

Azerbajdžan na odplatu zatkol zas dvoch ruských novinárov z agentúry Sputnik kvôli nezákonnému financovaniu.

Azerbajdžan, ktorý sa dovtedy snažil balansovať medzi spojenectvom s Rusko a Tureckom, si po týchto incidentoch pochopiteľne vybral Ankaru a na Moskvu s Putinom celkom pochopiteľne zanevrel.

Putinove zrady ako signál úpadku Ruska a varovania pre Slovensko

Rusko tak v priebehu necelej dekády prišlo o dvoch kľúčových spojencov na svojom „zadnom dvorku“. Vojenská nemohúcnosť Moskvy znemožnila Putinovi hrať sa na čestného sprostredkovateľa (honest broker) na území Náhorného Karabachu a ruský prezident tým definitívne prišiel o pozíciu capa v Čiernej záhrade.

Náhorný Karabach pripadol Azerbajdžanu, Rusko tam už nemá žiaden vplyv a nemôže tam poškodzovať obe strany tváriac sa, že to robí len preto, aby situácia zostala vyvážená. Ide tak o ďalší dôkaz konečného rozpadu sovietskeho impéria a bezmocnosti Vladimira Putina, ktorý sa snaží o jeho obnovenie.

Putinova zrada v Arménsku ako i jeho silový zásah proti Azerbajdžancom sú potom výstražným signálom pre pätolízačov typu Roberta Fica, ktorý sa snaží odovzdať Slovensko Putinovi len preto, aby sa raz nemusel zodpovedať z podozrenia za svoje ekonomické zločiny.

Pri dekadentnom právnom úpadku USA počas prezidenta Donalda Trumpa je historickou úlohou EÚ dokonať skazu Putinovho Ruska, a to predovšetkým podporou Ukrajiny. Moskva nemala a nemá sily na širokú vojenskú operáciu proti Azerbajdžanu a teraz i Jerevanu predovšetkým preto, lebo európske sankcie za jej agresiu na Ukrajine vysilujú ruskú ekonomiku a oslabujú Putinovu armádu.

Preto treba proti Putinovi ešte viac pritvrdiť. Čím skôr, tým lepšie.

Raz by mali byť v EÚ tak zmierené Arménsko, ako aj Azerbajdžan

Strategickým cieľom EÚ musí byť mier medzi Azerbajdžanom a Arménskom. Jerevan musí byť Úniou podporený v Pašinjanových snahách o zmierenie s Azerbajdžanom a ako náhrada za „jeho“ Náhorný Karabach by mu mala byť poskytnutá reálna nádej na vstup do EÚ, ergo zlepšenie životných podmienok jeho občanov.

Je nutné takisto prehodnotiť aj možnosť vstupu Turecka a následne i Azerbajdžanu a oslobodiť sa od nemeckého konzervatívneho až náboženského poňatia Únie.

Našim hlavným nepriateľom je medzinárodný zločinec Vladimir Putin a nie tá forma pokojného islamu, ktorú väčšinovo vyznávajú Turci a Azerbajdžanci.

Istanbul i Baku by sa mohli stať dôležitými strategickými spojencami Bruselu.