Tajomstvo Malého Foki odhalené: Vyschnuté rameno premenili ochranári na oázu, ktorú preplávala prvá Slovenka

V Dunajských luhoch pri Bratislave premenili zanesené mŕtve rameno Malé Foki na trvalo zaplavené ramienko, ktoré poskytne útočisko rybám aj inak vyschnutej krajine.

Vďaka ambicióznej spolupráci ochranárov, štátnych inštitúcií a súkromného sektora sa podarilo premeniť nánosmi zanesenú stojatú vodu na celoročne zaplavený prírodný klenot.

Tento unikátny projekt nielenže vracia milióny litrov vody do vysychajúcej krajiny a pomáha okolitým lesom, ale slúži aj ako kľúčové útočisko pre mladé ryby, ktoré by v dravom hlavnom toku Dunaja nemali šancu prežiť.

Kto niekedy zažil Dunajské luhy tesne pred búrkou, tak ten pocit pozná. Vzduch oťažie a koruny stromov sa nervózne chvejú v prichádzajúcom vetre. Lužný les je fascinujúci organizmus. Odkedy koryto Dunaja spútali plavebné regulácie či Gabčíkovo, okolité ramená začali pomaly vysychať. Tam, kde kedysi prúdila dravá voda plná života, zostali len vyschnuté jamy a nánosy sedimentov.

Pozrite si naše video:

Organizácie BROZ a WWF Slovensko vrátili život vyschnutému riečnemu ramenu Malé Foki.

Spolu s nimi sme sa vybrali do srdca Dunajských luhov, kde ochranári, štátne inštitúcie a súkromný sektor oživili toto zabudnuté ramienko. Atmosféru navyše spečatila plavkyňa Soňa Rebrová, ktorá toto novootvorené rameno ako vôbec prvá Slovenka preplávala.

Cesta do dunajskej divočiny

Obnova Malého Foki pritom nie je iba jednorazovou aktivitou, ale súčasťou celoeurópskej veľkej dlhodobej iniciatívy Living Danube Partnership.

WWF Slovensko (Svetový fond na ochranu prírody) sa ochrane divokej prírody venuje dlhé desaťročia a celosvetovo predstavuje najväčšiu organizáciu vo svojom odbore. Hoci slovenská pobočka WWF pôsobí v našej krajine iba šesť rokov, uplynulé obdobie pretavila do množstva úspešných aktivít, medzi ktoré patrí aj strategická spolupráca so súkromnou sférou.

Riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann v tejto súvislosti počas stretnutia neskrývala radosť z dosiahnutých výsledkov, no zároveň pripomína nekompromisné nároky na ekologickú zodpovednosť korporácií.

Skutočnú náročnosť prác v teréne najlepšie ilustrujú dokumentárne zábery, na ktorých ťažké mechanizmy neúnavne pretvárajú krajinu.

Príbeh ramena Foki v číslach

Technické pozadie a príbeh samotného ramena Foki nesú silnú pečať spolupráce s domácimi expertmi z asociácie BROZ (Bratislavské ochranárske združenie). Manažérka pre ochranu vôd WWF Slovensko Martina Paulíková vyjadrila vďaku celému tímu ochranárov, vrátane kolegov, ktorí sa na záchrane tejto lokality podieľali dlhé roky.

„Osud ramena negatívne ovplyvnila najmä výstavba Vodného diela Gabčíkovo, po ktorej koryto stratilo svoju prirodzenú dynamiku a začalo sa masívne zanášať sedimentmi. Prvým dôležitým míľnikom bol projekt takzvaného „Veľkého Foki“, ktorý úspešne zrealizovalo združenie BROZ. Následné bagrovanie v roku 2025 však na ramene Malé Foki zabezpečilo vodu len do určitej hladiny, čo znamenalo, že počas nízkych prietokov Dunaja koryto naďalej vysychalo,“ vysvetlila Paulíková.

Kľúčový obrat nastal až po vstupe WWF do projektu. Vďaka investícii času, energie a kapacít v kombinácii s finančnou podporou z projektu RestoRiver od The Coca-Cola Foundation sa podarilo koryto prehĺbiť tak, aby zostalo trvalo zatopené počas celého roka, a to aj v obdobiach nízkych prietokov.

V okolí ramena Malého Foki žije množstvo jedinečných živočíchov
Zdroj: WWF Slovakia

Úspech tejto fázy revitalizácie jasne demonštrujú finálne parametre projektu:

Dĺžka obnoveného úseku: Celkovo sa podarilo zrevitalizovať približne 400 metrov ramena, pričom WWF sa postaralo o 350 metrov a BROZ prebagrovala zvyšných 50 metrov.
Rozmery koryta: Šírka ramena dosahuje 15 metrov a jeho priemerná hĺbka sa pohybuje v rozmedzí 0,8 až 1,2 metra.
Kapacita a rozsah: V krajine vzniklo 8 790 m³ úplne nového priestoru pre vodu pri vyšších prietokoch.
Dosah na prostredie: Priamy pozitívny vplyv sa prejavuje na území s rozlohou približne jedného hektára, zatiaľ čo nepriamo ovplyvnené územie zasahuje takmer 20 hektárov dunajskej krajiny.

Zábery zo splavu Malého Foki (jún 2026)
Zdroj: Martina Beňová

Plavba na raftoch a prvá Slovenka v Malom Foki

Hoci sa po oficiálnych príhovoroch a vysvetleniach obloha zatiahla, čakalo nás najväčšie prekvapenie dňa. Na Dunaj a splav Veľkého a Malého Foki sa vybralo približne 30 nadšencov v 4 raftoch. Sila našej rieky je neopísateľne fascinujúca. V záplave endorfínov sme síce niekedy prepočuli príkaz kapitánky „zaber“ či „ľavá“, no atmosféra počas splavu bola aj vďaka miernemu počasiu a sem tam vykúkajúcemu slnku podmanivá.

Všade okolo bola len príroda a my. Po asi 2 kilometroch sme sa vydali ľavou vetvou Dunaja, ktorú predstavovalo Veľké Foki. Videli sme tam beluše veľké aj malé či orliaka. Ako nás prúd unášal, spoznávali sme vymleté brehy koryta, šum stromov a ďalšie prelietajúce štebotajúce vtáky, ktoré dopĺňali priam dokonalý výlet.

Plavba na raftoch po Dunaji je veľmi príjemným zážitkom
Zdroj: WWF Slovakia

Po prudkom otočení „vpravo“ sme chvíľu pádlovali proti prúdu a už sme sa plavili Malým Foki. Silným ťahom sme sa dostali k brehu ostrova, ktorý teraz odrezalo Malé Foki od pevniny. Na ňom sa nachádza bohatá a bujná vegetácia.

Hlavným cieľom projektu po otvorení ramienka je pritom sledovanie vodného režimu, konkrétne zisťovanie toho, koľko vody sa v ramene zadrží v závislosti od hladiny Dunaja. Zatiaľ čo monitoring živočíchov a biodiverzity zastrešuje organizácia BROZ, toto obnovené koryto plní v prírode zásadnú úlohu takzvanej rybej škôlky.

V hlavnom toku Dunaja sú totiž malé rybky vystavené silnému prúdu a tlaku predátorov, čo im výrazne sťažuje neresenie aj samotné prežitie. Pokojné riečne ramená rybám poskytujú ideálne útočisko a stávajú sa akýmsi skutočným hotspotom biodiverzity. Prítomnosť novej vody navyše preukázateľne pomáha okolitým lužným lesom a účinne dvíha hladinu podzemnej vody. Hoci je presné určenie rozsahu a trvania tohto dosahu zložitou vedou, práve mozaika viacerých menších opatrení v krajine prináša jasný celkový výsledok.

Po splavení Veľkého Foki sa o „neoficiálny krst“ Malého Foki postarala známa slovenská plavkyňa Soňa Rebrová. Z ostrovčeka skočila do chladnej vody a ako vôbec prvá Slovenka novo zrevitalizované ramienko Malé Foki počas tohto slávnostného otvorenia celé preplávala.

Známa slovenská plavkyňa Soňa Rebrová preplávala Malé Foki
Zdroj: Martina Beňová

Hneď potom, ako svoju spanilú plavbu dokončila, sme všetci nastúpili naspäť do raftov. Splavili sme novoobnovený úsek aj zvyšné cca 3 kilometre Dunaja. Záverečný „špurt“, ktorým bol silný protiprúd a snaha dostať sa popod Gabčíkovo k brehu, nám vyšiel na výbornú.

Všetci sme úspešne pristáli a takmer suchou nohou vyšli v obci Sap, kde sme si vydýchli. Spustil sa lejak, no po skvelom výkone sme spoločne odložili pádla aj záchranné vesty, očistili rafty a pustili sa do živej debaty o novozískaných zážitkoch.

Veľké aj Malé Foki tak môžu spokojne plynúť s prúdom, meniť brehy, posúvať sedimenty a tvoriť priestor pre živočíchy a rastliny, pre ktoré je hlavný prúd Dunaja príliš silný. Príroda v lokalite tak môže žiť svojím životom.

Zábery na Dunaj a ramienko Malé Foki (jún 2026)
Zdroj: Martina Beňová

Spolupráca so štátom prekračuje politické cykly

Hoci na projekte participujú najmä treťosektorové organizácie a súkromný sektor, dôležitým pilierom úspechu zostáva štát. Podľa ochranárov záujem zo strany štátnych inštitúcií jednoznačne existuje a projekty sa pripravujú dlhodobo, čím presahujú jedno volebné obdobie.

„Kľúčovú rolu v nich hrá Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý je správcom vodných tokov. Aj keď sa menia riaditelia, ľudia, ktorí projekty na úradoch pripravujú a realizujú, zostávajú a máme s nimi dlhodobé partnerské vzťahy,“ vysvetlila Paulíková.

Rovnako vyzdvihla prínos štátneho VÚVH či Ministerstva životného prostredia SR, ktoré je asociovaným partnerom v projekte Restoriver. „Nerozlišujeme striktne medzi štátom a mimovládkami – všetci sme ekológovia, vodohospodári a odborníci. Musíme spolupracovať, pretože bez toho by projekty nemali šancu na úspech,“ podotkla Paulíková.

Zábery zo splavu Dunaja (jún 2026)
Zdroj: Martina Beňová

Na každé jedno euro investované do tvrdých stavebných prác (ktoré na Malom Foki dosiahli približne 100-tisíc eur vrátane zamerania a stavebného dohľadu) pripadá ďalších 4 až 5 eur na komplikovanú byrokratickú prípravu, vyjednávania, zmluvy a schvaľovacie procesy. Práve preto je stabilná podpora zo všetkých strán kľúčová, dodala Paulíková.

WWF Slovensko už dnes plánuje ďalšie kroky. V rámci iniciatívy Living Danube Partnership upriamujú pozornosť na Biskupické rameno, kde ich čakajú náročné rokovania s vlastníkmi pozemkov. Rozbiehajú tiež projekty zamerané na zadržiavanie vody v zastavaných územiach a pracujú aj na rieke Hron, kde chystajú pripojenie ramena pri Hronskom Beňadiku či na Ipli, kde pripravujú revitalizáciu a vyhlásenie súkromného chráneného územia pri obci Breznička.