To, čo sme budovali 30 rokov, Ficova vláda zničila za niekoľko mesiacov (názor Milana Kňažka)

Keď sa koncom 80. rokov stal Miloš Jakeš prvým tajomníkom KSČ, každému začalo byť jasné, že komunistický režim melie z posledného. To, čo sa odohráva teraz, je tiež znamením doby.  

Autor je herec a bývalý politik.

Začiatkom jesene v roku 1992 sme po týždňoch rokovaní o budúcnosti spoločného štátu dospeli k rozhodnutiu, že jediným riešením je rozdelenie Československa. Začali sme preto hľadať osobnosti s primeranou mentálnou výbavou a jazykovými schopnosťami.

Diplomati sa dali zrátať na prstoch

Nebolo to jednoduché, pretože československých veľvyslancov pôvodom zo Slovenska bolo iba okolo 13 percent. Podarilo sa mi presvedčiť zopár federálnych diplomatov, ale ich počet sa dal zrátať na prstoch. My sme však potrebovali obsadiť okolo 60 zastupiteľských úradov, prakticky zo dňa na deň.

Prečítajte si tiež:

Viacero spisovateľov, vedeckých pracovníkov a mnoho iných nadšencov o tom vie svoje. Nemôžem vynechať pracovníkov ministerstva medzinárodných vzťahov, ktoré som založil ako minister bez kresla ešte koncom leta 1990.

Treba zdôrazniť, že práve oni tvorili základ a jadro budúcej diplomacie Slovenska. K tomu treba ešte prirátať niekoľko absolventov Rybárikovej akadémie. Prijali sme základnú koncepciu zahraničnej politiky na základe širokej politickej a spoločenskej dohody.

Zničili to za pár mesiacov

Po dvadsiatich rokoch usporiadal minister zahraničných vecí Českej republiky Karel Schwarzenberg výročné stretnutie v Prahe v Černínskom paláci. S potešením som sledoval vystúpenia jednotlivých zástupcov oboch strán z obdobia vzniku samostatných štátov, a aj tých súčasných z roku 2013.

Prečítajte si tiež:

Tiež som mal príhovor a konštatoval som, že za 20 rokov sa nám podarilo vybudovať diplomaciu porovnateľnú s krajinami s tradíciou dlhou niekoľkých desiatok či stovák rokov. Jednou z dominantných vlastností úspešného rozvoja diplomacie je totiž kontinuita. Nehanbím sa priznať, že som pociťoval nemalú mieru hrdosti.

Vo svojom príhovore som si dovolil povedať, že keby sme v každom rezorte na Slovensku dosiahli rovnaký pokrok ako na ministerstve zahraničných vecí, naša životná úroveň by bola porovnateľná so Švajčiarskom. V súčasnosti som však svedkom toho, že to, čo sme budovali tridsať rokov, možno zničiť doslova za pár mesiacov.

Stojí vám to za tú hanbu?

Debilizácia koncepcie zahraničnej politiky na štyri svetové strany si našla podporu u geopolitických analfabetov a bezcharakterných karieristov. Je to zásadná zmena strategického smerovania našej krajiny. Nikto nemá mandát na takúto zmenu bez širokej politickej a spoločenskej dohody. Nikto!

Komunistickí vodcovia nás desaťročia chránili pred ohrozením zo západu. Nepohrdli ani ostnatým drôtom. Robert Fico nás už roky chráni pred ohrozením Európskou úniou a zjavne nepohŕda žiadnymi prostriedkami. Treba sa vážne zamyslieť nad tým, ako ochrániť Slovensko pred Ficom.

Prečítajte si tiež:

Keď sa koncom osemdesiatych rokov stal Miloš Jakeš prvým tajomníkom KSČ, každému začalo byť jasné, že komunistický režim melie z posledného. To, čo sa odohráva pred našimi očami teraz, je tiež znamením doby. Aféra s menovaním Miroslava Radačovského a Petra Kmeca za veľvyslancov sa blíži k záveru.

Nebudem opakovať ani objavovať argumenty, ktoré takéto návrhy jednoznačne vylučujú. Obrátim sa len s jednou otázkou na hlavných zúčastnených. Priatelia, stojí vám pár mesiacov veľvyslancovania za túto hanbu do konca života?