Mal zvýšiť tlak na skládkovanie
Celá Európa znižovala skládkovanie pomocou ľahko pochopiteľného princípu. Keď je skládkovanie lacné, odpad skončí na skládke. Keď je drahé, ľudia, podnikatelia, štát aj obec sa viac zaoberajú prevenciou, triedením a recykláciou. Taraba mal preto zvýšiť ekonomický tlak na skládkovanie, napríklad zvýšením poplatkov, dohľadu a regulácie či požiadavkami na finančnú transparentnosť.
Tiež mal k dispozícii množstvo overených opatrení, ktoré by motivovali obce k triedeniu odpadu, čím by sa znížila produkcia nerecyklovateľného zmesového odpadu, a teda aj samotné skládkovanie. Ale zrejme si povedal „načo?“ a vypísal len dotačné výzvy, ktoré boli naplánované už v roku 2019, a k tomu zoškrtal podporu z Environmentálneho fondu, ktorá v minulosti cielila na zvyšovanie miery triedenia v obciach.
O podpore budovania a rozširovania recyklačných kapacít môže väčšina odpadového sektora len snívať. A tak namiesto zlepšenia a pokroku sa Slovensko opäť dostalo do situácie, keď je skládka často najjednoduchšie a najlacnejšie riešenie.
Mal zaviesť funkčné triedenie textilu
Od januára 2025 musia samosprávy zabezpečovať triedený zber textilu a ja som opakovane upozorňoval, že ministerstvo nezaviedlo účinný systém financovania. Namiesto toho prenieslo náklady na obce.
Minister mal vytvoriť systém, ktorý by zabránil tomu, aby desaťtisíce ton textilu zbytočne končili na skládkach. Výsledkom je, že každá samospráva si rieši zber textilu, ako vie, a mnohé samosprávy dnes platia za novú povinnosť bez toho, aby mali istotu, že vyzbieraný textil bude skutočne recyklovaný.
Skládkovanie je aj v tomto prípade lacnejšie. Taraba mal podporiť opätovné použitie odpadu, vrátane spomínaného textilu. Ale nepodporil. Jednou z mojich hlavných výhrad je, že ministerstvo pod jeho vedením ignoruje zákon.
Ten totiž jasne definuje najvyššie stupne odpadovej hierarchie: predchádzanie vzniku odpadu, opätovné použitie a recykláciu. A čo z toho, že to máme v zákone, keď máme vládu, ktorá zákon nielen v tomto prípade ignoruje a pravidlá porušuje?
Mal rešpektovať európske ciele
Európska komisia nebude v roku 2035 hodnotiť, koľko podcastov Taraba nahral, ani to, koľko lajkov dostal na svojom Facebooku. Bude sa pozerať na to, akú sme dosiahli mieru recyklácie, akú mieru skládkovania, aké máme plnenie odpadových cieľov a klimatických záväzkov.
Tých záväzkov, ktoré máme ako členský štát EÚ, ktorý môže na dosahovanie týchto cieľov čerpať stámilióny z eurozdrojov. Práve tu Slovensko za posledné dva a pol roka nedosiahlo žiaden významný pokrok. Naopak, viaceré kľúčové opatrenia boli odložené. Za viaceré nesplnené povinnosti má Slovenská republika na krku žaloby s hrozbou miliónových pokút.
Ani to Tarabu netrápi. Okupuje ministerstvo životného prostredia dosť dlho na to, aby ukázal výrazný pokles skládkovania, mal pripravenú sieť MBÚ zariadení, funkčný systém pre textilný odpad, aj funkčný systém pre potravinový, kuchynský a vôbec biologicky rozložiteľný odpad.
Aby zdokladoval zníženie produkcie zmesového komunálneho odpadu, predstavil verejnosti nové investície do recyklácie odpadov, plán na dosiahnutie desať percent skládkovania do roku 2035, aj na zrýchlené odstraňovanie environmentálnych záťaží. Nestačí len prijať novelu.
Namiesto toho dnes Slovensko stojí prakticky na tom istom mieste ako pri jeho nástupe do funkcie. S jedným rozdielom. Do roku 2035 ostáva o dva a pol roka menej času a účet za vajatanie bude každým ďalším rokom rásť. Ak Slovensko nesplní európske záväzky v odpadovom hospodárstve, riziko súdnych konaní a následných finančných sankcií už nebude teoretickou hrozbou, ale reálnym problémom.
Prečo musí Európska komisia nútiť naše ministerstvo životného prostredia chrániť životné prostredie pod tlakom súdov a pokút?! Nemalo by to byť skôr tak, že ministerstvo životného prostredia aktívne presadzuje opatrenia na ochranu? V ideálnom prípade by mohlo aj aktívne navrhovať zvýšenie ochrany, či? Kto nepochopil, aké je prvé a základné poslanie envirorezortu? Ja alebo Taraba?