Zavolám Bibimu a útok mu zakážem. Trumpov plán zlyhal, Blízky východ mieri k veľkej vojne

Kým Donald Trump tvrdí, že má konflikt Irán-Izrael pod kontrolou, bojisko aj čísla z prieskumov však ukazujú opak. Američania strácajú trpezlivosť aj dôveru.

Zdá sa, že Spojené štáty a Blízky východ sa ocitli v kritickom bode. Nedeľné a pondelkové vzájomné ostreľovanie medzi Iránom a Izraelom totiž definitívne pochovalo aprílové prímerie a napriek snahám amerického prezidenta aj pokusy o zloženie zbraní v najbližších dňoch.

Kým Donald Trump sa snaží presvedčiť verejnosť, že má všetko pod kontrolou a dohoda je na spadnutie, prieskumy verejnej mienky, no najmä samotná realita na bojisku ukazujú niečo iné.

Deje sa tak v čase, keď si svet propomína presne 100 dní od začiatku vojny v Iráne.

Bibi nebude mať na výber

Iránske balistické strely, ktoré v nedeľu o 22:00 miestneho času zažiarili na oblohe nad Izraelom, mali byť priamou odpoveďou na predchádzajúce izraelské bombardovanie južného predmestia Bejrútu. Iránske revolučné gardy označili útok na základňu Ramat David za „varovanie“, ktoré podľa nich prišlo po prekročení všetkých červených čiar zo strany Izraela.

Prezident Donald Trump v rozhovore pre Axios sebavedomo vyhlásil, že okamžite zatelefonuje izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi a ďalšiu odvetu mu zakáže.

„Zavolám Bibimu práve teraz a poviem mu, nech útok neopláca. Každý z nich si užil svoju zábavu. Nepotrebujeme ďalší útok,“ povedal Trump a dodal, že Spojené štáty sú extrémne blízko k finálnej dohode s Iránom. V ďalšom rozhovore pre Financial Times dokonca tvrdil, že on je ten, kto „rozhoduje o všetkom“ a Netanjahu „nebude mať na výber“.

Americký prezident Donald Trump a izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
Zdroj: Evan Vucci/Pool via REUTERS

Pondelkové ráno a situácia na bojisku však ukázali, že prezident svoju moc precenil. Izrael totiž zjavne odignoroval jeho prosby a spustil sériu leteckých útokov na centrálny a západný Irán, pričom zasiahol ciele v Teheráne, Isfaháne, Karadži a Tabríze. Opäť tak hrozí vtiahnutie celého regiónu do plnohodnotnej vojny.

Zároveň je tak opäť jasné, že napriek Trumpovým veľkolepým prehláseniam nemá prezident nad situáciou až tak veľkú kontrolu. A presne tento rozpor medzi jeho tvrdeniami a realitou v Iráne si začínajú americkí voliči všímať čoraz viac.

Krátka vojna je len ilúzia

Administratíva vo Washingtone sa už od začiatku snažila predávať operáciu „Epic Fury“ (Veľký hnev), ktorej súčasťou bolo zabitie iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího, ako nevyhnutný, no úspešný krok na zamedzenie jadrových ambícií Teheránu. Americká verejnosť však stráca trpezlivosť. Detailné dáta z rozsiahleho prieskumu agentúry Public First pre denník POLITICO, vykonaného na vzorke 2035 respondentov, odhaľujú značnú skepsu, a to naprieč celým politickým spektrom.

Predstava, ktorú Biely dom prezentoval na začiatku – teda že pôjde o rýchlu, štvortýždňovú až šesťtýždňovú záležitosť – sa v konfrontácii so siedmimi týždňami trvajúcim konfliktom rozpadla. Podľa zozbieraných dát iba 37,8 percenta Američanov (21,5 percenta rozhodne áno, 16,3 percenta skôr áno) podporuje vojenské akcie v Iráne. Naopak, takmer tretina populácie (32,2 percenta) sa voči nim stavia odmietavo.

Ešte varovnejšie pre administratívu vyznievajú odpovede na otázku o národných záujmoch. Až 36,9 percenta opýtaných je presvedčených, že kroky v Iráne sú zlé pre svet a nie sú v záujme amerického ľudu. Iba necelých 23 percent verí, že americká intervencia reálne slúži americkým občanom.

Americký prezident Donald Trump.
Zdroj: reuters

Zrejme najväčším problémom súčasnej politiky vedúcim k nespokojnosti občanov je komunikačné zlyhanie, čo opísal aj republikánsky stratég Jason Roe. „Najväčším zlyhaním je, že nám každý deň tvrdia, že zajtra sa to skončí,“ myslí si.

Rozdiel medzi sľubmi a realitou sa priamo odráža na dôvere v prezidentove schopnosti konflikt vyriešiť. Zdrvujúcich 40,5 percenta populácie si myslí, že Donald Trump nemá žiadny plán na vyriešenie krízy. Ďalších 15,3 percenta síce pripúšťa, že plán nemá, ale slepo dôveruje, že jeho kroky situáciu nejako vyriešia.

Rozkol v Trumpovej koalícii

Pri pohľade na demografické a politické rozvrstvenie dát z prieskumu sa ukazuje, že vojna v Iráne predstavuje pre prevažne republikánske hnutie „America First“ ťažký ideologický test. Mnoho z jeho členov je totiž síce ochotné prezidenta podporovať za každú cenu, Trump však zároveň vo svojej kampani sľuboval, že nezačne žiadne nové vojny – a to bol jedným z jeho hlavných predvolebných argumentov proti Kamale Harrisovej.

Jeho najvernejšia základňa, voliči hlásiaci sa k hnutiu MAGA, ho zatiaľ nasleduje takmer bezvýhradne. Až 54 percent z nich silne podporuje vojenské kroky a ďalších 22 percent ich podporuje mierne. Pri otázke, či sú tieto kroky v súlade s princípmi MAGA, odpovedá kladne takmer 56 percent tejto skupiny. Veria argumentu, že úder bol nevyhnutný pre zastavenie iránskeho jadrového programu, a 53 percent z nich deklaruje, že prezidenta podporujú jednoducho preto, lebo „mu dôverujú, že urobí správnu vec“.

Americký prezident Donald Trump s čiapkou MAGA.
Zdroj: reuters

Avšak Trumpova voličská koalícia z roku 2024 nie je jednoliatou masou. Voliči, ktorí Trumpa volili, ale neidentifikujú sa priamo s hnutím MAGA, vykazujú omnoho vyššiu mieru ostražitosti. Až 50 percent z týchto „non-MAGA“ Trumpových voličov si myslí, že prezident nemá plán, a významná časť z nich (41 percent) je presvedčená, že USA nesmú riskovať stratu ďalších amerických životov, aj keby to znamenalo, že ciele v Iráne zostanú nesplnené.

Tento vnútorný rozkol sa prejavuje aj vo Washingtone. Významné hlasy z izolacionistického krídla strany, vrátane mediálnych osobností ako Tucker Carlson či Megyn Kelly, stupňujú svoju kritiku. Rezignácia riaditeľa Národného protiteroristického centra Joea Kenta pre nesúhlas s vojnou bola len najvýraznejším prejavom skutočnosti, že vojna narúša súdržnosť Trumpovej administratívy.

Limity trpezlivosti

Najcitlivejším bodom celého konfliktu, ktorý môže definitívne zvrátiť verejnú mienku, sú americké straty a ekonomické dopady. Prieskum ukázal, že americká spoločnosť nie je nastavená na obete. Takmer 47 percent všetkých respondentov zastáva názor, že Amerika nesmie stratiť ďalšie životy svojich vojakov, a to ani za cenu nevyriešeného konfliktu. Iba 26,3 percenta je ochotných akceptovať straty na životoch výmenou za dosiahnutie vojenských cieľov.

Táto skutočnosť Trumpovi v kontexte pondelkových útokov Izraela situáciu výrazne komplikuje.. Aj keď Trump presviedčal novinárov z Axiosu, že iránske nedeľné údery „nikomu neublížili“ a snažil sa situáciu bagatelizovať, izraelská odveta znamená, že do regiónu môže byť výraznejšie zatiahnutý americký vojenský personál. Saudská Arábia už hlásila poplašné sirény v oblasti leteckej základne princa Sultána, kde sú umiestnené americké sily, a v pohotovosti sú aj systémy proti raketám z Jemenu.

Irán odpálil rakety smerom k Izraelu z neznámeho miesta
Zdroj: Reuters/via REUTERS

V Amerike sa však k strachu z vojny pridáva ešte väčšia hrozba pre blížiacie sa voľby – ekonomika. Trumpov pokus o vyvíjanie tlaku na Teherán prostredníctvom blokády iránskych prístavov v kombinácii so zlyhaním aprílového prímeria okamžite zachytili na globálnych trhoch. Cena ropy Brent v pondelok vyskočila o 3,50 dolára na 96,59 dolára za barel. Zároveň sa prepadli akciové trhy v Ázii.

Bod zlomu pre Ameriku na prvom mieste

Pre Republikánsku stranu, ktorá chcela postaviť svoju kampaň pred blížiacimi sa doplňujúcimi voľbami do Kongresu (midterms) na kritike životných nákladov a inflácie, je to nočná mora. Trumpove vyjadrenia, kde sľuboval, že ceny plynu a ropy pôjdu dole, alebo aspoň zostanú rovnaké, pôsobia tvárou v tvár takmer stodolárovej rope ako zbožné priania odtrhnuté od reality.

Sídlo Kongresu USA, ilustračné foto.
Zdroj: reuters

Až 46 percent respondentov si navyše myslí, že prezident venuje príliš veľa času zahraničnej politike, a to práve na úkor domácich ekonomických problémov. Dokonca aj zástupcovia Bieleho domu, ako hovorca Kush Desai, musia vo svojich vyhláseniach kľučkovať a sľubovať občanom, že „akonáhle budú krátkodobé výpadky z operácie Epic Fury za nami, Američania môžu počítať s ekonomickým pokrokom“. Otázkou však zostáva, či vôbec existuje niečo ako „krátkodobý výpadok“ na Blízkom východe.

Prieskum agentúry tak odhalil, že americká verejnosť stratila ilúzie. Nepredpokladá rýchle víťazstvo, neverí v existenciu strategického plánu a odmieta obetovať životy za cudzie konflikty.

Ak Izrael a Irán vtiahnu Blízky východ do širšej regionálnej vojny napriek Trumpovým snahám o deeskaláciu, mýtus o neomylnom lídrovi, ktorý diktuje podmienky celému svetu a udržiava Ameriku v bezpečí, sa môže pred jesennými voľbami veľmi rýchlo zrútiť.