1 552. deň: Napätie pri bieloruskej hranici: Minsk hlási 116 ukrajinských dronov na jeho území, Kyjev reaguje
obchodnyregister
2026.05.26.
Americký minister Rubio po telefonáte s Lavrovom potvrdil, že USA sú naďalej ochotné byť sprostredkovateľom pri ukončení vojny. 
Čítajte viac 1 551. deň: „Toto bola posledná kvapka.“ Moskva hrozí ďalšími údermi na Kyjev, vyzvala diplomatov, aby opustili mesto
20:06 Takmer 50 krajín v utorok v spoločnom vyhlásení Organizácie Spojených národov (OSN) odsúdilo hrozby Ruska voči veľvyslanectvám na Ukrajine. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok vyzvalo cudzincov a diplomatov, aby čo najskôr opustili Kyjev, pričom pohrozilo „systematickými údermi“ na ukrajinské hlavné mesto.
„Odsudzujeme nedávne hrozby Ruska voči diplomatickým inštitúciám a veľvyslanectvám v Kyjeve. To je niečo, čo nemôžeme akceptovať,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení, ktoré predniesol ukrajinský veľvyslanec pri OSN Andrij Melnyk.
Vyhlásenie podpísali európske krajiny, Japonsko, Južná Kórea a ďalšie štáty. Spojené štáty však medzi signatármi neboli, upozorňuje AFP.
17:46 Takmer 50 krajín dnes na pôde OSN odsúdilo výzvy Ruska, aby zahraniční diplomati opustili Kyjev. V spoločnom vyhlásení to označujú za vyhrážky namierené proti ambasádam na Ukrajine. Vyhlásenie podpísali európske krajiny, Japonsko, Južná Kórea a ďalšie, uvádza agentúra AFP. Rusko v pondelok oznámilo nové údery na Kyjev a varovalo zahraničné ambasády a veľvyslanectvá, aby evakuovali svojich zamestnancov.
„Odsudzujeme nedávne vyhrážky Ruska voči diplomatickým inštitúciám a veľvyslanectvám v Kyjeve. To je niečo, čo nemôžeme akceptovať,“ stojí v spoločnom vyhlásení, ktoré v OSN predniesol Andrij Melnyk, zástupca Ukrajiny, ktorá sa už piatym rokom bráni ruskej invázii.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo novú vlnu úderov na Kyjev v odvete za ukrajinský útok na okupovaný Starobilsk. Ukrajinská armáda minulý týždeň uviedla, že pri Starobilsku v Luhanskej oblasti zasiahla elitnú dronovú veliteľskú jednotku. Podľa okupačných úradov sa však terčom stal internát pedagogickej školy, kde zahynulo 21 ľudí.
V reakcii na oznámenie Kremľa a ukrajinský útok v Starobilsku vyjadril generálny tajomník OSN António Guterres znepokojenie. „Teraz je viac ako kedykoľvek predtým nevyhnutné zabrániť akejkoľvek eskalácii konfliktu, ktorý si už vyžiadal devastujúcu daň na civilnom obyvateľstve,“ povedal Guterres a dodal, že jeho ďalšie vyhrotenie ohrozí hľadanie mierových riešení.
Ruských veľvyslancov či chargé d’affaires si dnes predvolali ministerstvá zahraničia Nemecka, Nórska či Holandska. Diplomacie zhodne uviedli ako dôvod pondelkovú vyhrážku zahraničnému personálu v Kyjeve. Nemecko podľa agentúry AFP uviedlo, že sa nenechá zastrašiť a bude naďalej podporovať Ukrajinu.
17:07 Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v utorok obvinila Rusko z pokusu o destabilizáciu európskych demokracií prostredníctvom nedávnych incidentov s dronmi v Pobaltí. Šéfka EK na tlačovej konferencii s lídrami krajín východného krídla NATO zároveň uviedla, že vlna poplachov spôsobených výskytom dronov v pobaltských krajinách z uplynulých týždňov „odhalila slabé miesta“ v pripravenosti obrany kontinentu.
Von der Leyenová navštívila Litvu len týždeň po tom, ako boli obyvatelia vyzvaní na vyhľadanie úkrytu v dôsledku krátkeho poplachu spôsobeného preletom dronu nad hlavným mestom Vilnius.
„Ľudia v pobaltských krajinách zažívajú to, čo mnohí považovali za vec minulosti,“ povedala predsedníčka EK na brífingu spolu s prezidentmi Litvy, Lotyšska a Estónska. „Nejde o ojedinelé incidenty. Je to zámerná stratégia Ruska, ktoré sa snaží destabilizovať naše demokratické spoločnosti,“ dodala.
„Ale podobne ako na bojisku na Ukrajine, Rusko zlyháva,“ dodala. (AFP, TASR)
15:44 Ukrajinské drony pravidelne prelietavajú hranice Bieloruska a snažia sa poškodiť infraštruktúru v pohraničí, vyhlásil dnes vysoko postavený bieloruský predstaviteľ. Ukrajinská pohraničná stráž odmietla tvrdenia ruského spojenca ako absurdné, píše server Ukrajinska pravda. Ukrajina nikdy neohrozovala Bielorusko, zdôraznil dnes ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Naše prostriedky protivzdušnej obrany zaznamenávajú pravidelné prelety hraníc Bieloruska a Ukrajiny bojovými dronmi a ich dopady na našom území. V niektorých prípadoch to nie sú náhodné útoky, ale ide o pokusy zasiahnuť prvky pohraničnej infraštruktúry pod rúškom údajne náhodných preletov. Len za posledný týždeň ich bolo 116. V 56 prípadoch proti nim zasiahli prostriedky protivzdušnej obrany,“ vyhlásil štátny tajomník bieloruskej bezpečnostnej rady Aljaksandr Vaľfovič (v ruštine Alexandr Volfovič) podľa štátnej tlačovej agentúry Belta.
Hovorca ukrajinských pohraničníkov Andrij Demčenko tvrdenia Minska označil za absurdné a za ďalší pokus obviňovať Ukrajinu a zvaľovať na ňu zodpovednosť za stav bilaterálnych vzťahov. Pozastavil sa taktiež nad tým, prečo Minsk až doteraz o údajných preletoch ukrajinských dronov mlčal a prečo bieloruská obrana nie je schopná zaznamenať ruské drony, ktoré prelietavajú nad Bieloruskom pri útokoch na Ukrajinu. Ukrajinska pravda, ktorá citovala hovorcu, podotkla, že na bieloruskom území sa nachádzajú retranslačné stanice, ktoré nepriateľovi môžu pomáhať pri navigácii dronov.
Ukrajina nikdy neohrozovala Bielorusko, uviedol dnes ukrajinský prezident na sociálnych sieťach po stretnutí s líderkou bieloruskej opozície Sviatlanou Cichanovskou. „Nedávno Lukašenko vyhlásil, že nastal čas, aby sa stretli prezidenti Ukrajiny a Bieloruska. Dopadlo to zaujímavo: Lukašenko to povedal a prišla Sviatlana Cichanovská,“ dodal Zelenskyj.
15:20 Počet krajín, ktoré prispievajú do českej muničnej iniciatívy, sa znížil o polovicu, z vlaňajších 18 na súčasných deväť. Píše to dnes denník Financial Times (FT) s odvolaním sa na vyhlásenie českého prezidenta Petra Pavla. Podľa neho iniciatíva stále funguje, pokles počtu prispievateľov však pre ňu predstavuje nové ťažkosti. Stanovisko českej vlády ČTK zisťuje.
„Iniciatíva stále funguje, ale novou ťažkosťou je, že do nej finančne prispieva len zhruba deväť krajín,“ citoval denník českého prezidenta. Vlani iniciatíva, ktorá podľa Pavla zaistila zhruba polovicu veľkokalibrovej munície dodanej Ukrajine zo zahraničia, mohla počítať s podporou 18 krajín.
Česká vládna koalícia, ktorá nastúpila k moci v decembri, pôvodne uvažovala o tom, že iniciatívu úplne zruší. Vláda premiéra Andreja Babiša napokon súhlasila s pokračovaním iniciatívy s tým, že Česká republika nebude finančne prispievať na nákupy munície, ale bude pokračovať so zaistením administratívy projektu.
14:55 Európska únia si v reakcii na hrozby Moskvy o nových útokoch a výzvach pre diplomatov a cudzincov v Kyjeve predvolala ruského chargé d’affaires v Bruseli. „Ruské hrozby zahraničným občanom a diplomatom na odchod z Kyjeva sú neprijateľnou eskaláciou,“ napísala na sociálnej sieti X hovorkyňa EÚ pre zahraničnú politiku Anitta Hipperová s tým, že Rusko musí „prestať útočiť na civilistov“.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok vyzvalo cudzincov a diplomatov, aby čo najskôr opustili ukrajinské hlavné mesto. Ruské sily sa vraj chystajú podniknúť nové údery, zamerané aj proti vládnym budovám a vojenským veliteľstvám na Ukrajine. (The Guardian, AFP, TASR)
14:20 Ruské firmy sú pripravené financovať nákupy ťažších zbraní a elektronických systémov určených na obranu svojich závodov a zariadení pred útokmi ukrajinských dronov. V utorok to prezidentovi Vladimirovi Putinovi oznámil predseda Ruskej únie priemyselníkov a podnikateľov Alexander Šochin.
Ruský priemysel, najmä ropné rafinérie, sklady ropy, závody na výrobu hnojív a prístavy sú čoraz častejším terčom pre ukrajinské drony. Vláda preto povolila súkromným bezpečnostným firmám, aby pri ochrane priemyselných objektov mohli používať automatické pušky kalibru 7,62 proti dronom a povolila povolať záložníkov na ich ochranu.
Šochin na utorňajšom stretnutí s prezidentom poznamenal, že spoločnosti potrebujú nielen ľahké zbrane kalibru 7,62, ale aj ťažšie vrátane rôznych systémov elektronického boja, laserových zariadení a zbraní vačších kalibrov.
„Podniky sú pripravené financovať všetky tieto práce, ale je potrebný mechanizmus, v ktorom budú jasné plány na ich financovanie,“ uviedol Šochin, podľa ktorého by sa to dalo uskutočniť pomocou fondu alebo iného mechanizmu. (Reuters, TASR)
13:00 Rusko môže vďaka výrazne rozšíreným kapacitám falšovať signál GPS hlboko na európskom území, v okruhu až 450 kilometrov od svojej kaliningradskej exklávy. Agentúre Reuters to dnes povedal zástupca šéfa litovského úradu pre komunikácie Darius Kuliešius. Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 európske krajiny opakovane obvinili Rusko z rušenia elektronických signálov, Moskva to popiera.
Čítajte viac GPS chaos nad Európou. Rusko má nový spôsob, ako provokovať, varuje Litva
12:40 Čínske ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo „relevantné strany“, aby sa zdržali ďalšej eskalácie bojov po tom, čo Rusko hrozilo „systematickými údermi na objekty v Kyjeve“. Informovala o tom agentúra Ukrinform.
Hovorkyňa čínskej diplomacie Mao Ning uviedla, že postoj Pekingu k „ukrajinskej kríze“, ako Čína oficiálne označuje ruskú vojnu proti Ukrajine, je konzistentný a jasný. Podľa nej sú dialóg a rokovania jedinou životaschopnou cestou k vyriešeniu konfliktu.
„Vyzývame relevantné strany, aby spoločne pracovali na čo najrýchlejšom zastavení eskalácie a vytvorili podmienky na obnovenie dialógu a rokovaní,“ povedala Mao Ning v reakcii na otázky novinárov. Na otázku, či Čína v reakcii na ruský tlak evakuuje diplomatov zo svojho veľvyslanectva v Kyjeve, hovorkyňa nepotvrdila ani nevyvrátila, že by Peking takýto krok zvažoval.
11:17 Rusko začalo proti Ukrajine nasadzovať novú generáciu prúdových útočných dronov Geran. Podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) ide o reakciu na rastúcu účinnosť ukrajinských záchytných dronov, ktoré sa stali dôležitou súčasťou obrany proti lacným ruským bezpilotným prostriedkom typu Šáhid/Geran. Čítajte viac
11:15 V Chersone na juhu Ukrajiny zomrel po ruskom ostreľovaní jeden človek. V Sumskej oblasti bolo pri ruských útokoch zranených deväť ľudí, uviedli dnes ukrajinské úrady. Podľa letectva Rusko v noci na dnes vyslalo na Ukrajinu dve strely a 122 bezpilotných prostriedkov.
Miestna prokuratúra uviedla, že delostrelecká paľba dnes v noci zabila civilistu v obci Mykilske neďaleko Chersonu. V Sumskej oblasti na severe krajiny ruské sily pri ostreľovaní a dronových útokoch zranili deväť osôb, oznámila oblastná vojenská správa.
Na tri vzrástol počet obetí rozsiahleho ruského úderu na Kyjev, ktorý Moskva vykonala cez víkend s tvrdením, že ide o odvetu za ukrajinský úder na Ruskom okupovaný Starobilsk. Oznámila to dnes kyjevská polícia. So započítaním predtým oznámených dvoch obetí v Kyjevskej oblasti tým bilancia útoku vzrástla na päť.
Ukrajinské letectvo uviedlo, že Rusko v noci na dnes zaútočilo na Ukrajinu 122 dronmi a dvoma balistickými strelami Iskander-M. Protivzdušná obrana zneškodnila 111 dronov, zásahy boli zaznamenané v 11 lokalitách.
7:39 Spojené štáty sú naďalej ochotné byť sprostredkovateľom vo vojne medzi Ruskom a Ukrajinou, povedal v utorok americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Vyjadril sa tak po telefonáte so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom a zároveň po rozsiahlom útoku Ruska na Kyjev, píše AFP.
„Vždy, keď vidíte tieto veľké útoky z jednej alebo druhej strany, ide o pripomienku, prečo je to hrozná vojna, ktorá teraz trvá dlhšie ako druhá svetová vojna, a musí sa skončiť,“ uviedol Rubio na návšteve Indie.
„USA sú pripravené a ochotné pomôcť urobiť čokoľvek, čo môžeme, aby sme uľahčili ukončenie tejto vojny, a dúfame, že v určitom bode sa naskytne príležitosť,“ konštoval.
Lavrov v pondelkovom telefonáte s Rubiom vyzval Spojené štáty, aby evakuovali personál a diplomatov zo svojho zastupiteľského úradu v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. Ruské ministerstvo už predtým v pondelok varovalo, že pripravuje nové údery zamerané na rozhodovacie centrá, veliteľské stanovištia a ďalšie objekty vojensko-priemyselného komplexu v Kyjeve. Cudzincov a diplomatov zároveň vyzvalo, aby z mesta čo najskôr odišli.
Rubio tvrdí, že Rusko „poslalo upozornenie všetkým veľvyslanectvám,“ nielen americkému.
Americký minister sa vyjadril aj k Iránu, pričom je podľa neho naďalej možné dosiahnuť dohodu, napriek novým útokom USA počas krehkého prímeria.
7:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok uviedol, že Ukrajina dosiahla len malý pokrok v rokovaniach so Spojenými štátmi o rozšírení výroby protiraketovej obrany a na vyriešení tejto otázky spolupracuje s Európou, píše Reuters.
„Žiaľ, už dlhšiu dobu nedošlo k pokroku s Amerikou ohľadom rozšírenia výroby systémov protiraketovej obrany,“ povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach. „Snažíme sa urýchliť túto prácu v Európe – výrobu vlastných systémov protiraketovej obrany na kontinente v dostatočných množstvách,“ konštatoval.
Ukrajina podľa Zelenského pokračuje v rozhovoroch s USA o tom, ako môžu Ukrajine pomôcť. Úloha USA je podľa jeho slov kľúčová.
Zelenskyj sa zároveň poďakoval francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi za jeho úlohu pri vývoji týchto systémov a tvrdí, že Európa zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní finančnej pomoci Ukrajine na získavanie zbraní. „Európa pomáha finančne. Ale vedenie Spojených štátov je tiež veľmi potrebné. Dnes je veľmi dôležité to povedať,“ dodal.
Ukrajina je vďačná za odborné znalosti USA, tvrdí ukrajinský prezident s tým, že je veľmi dôležité, aby prinášali výsledky. To podľa neho platí aj pre diplomaciu. „Očakávame nové diplomatické opatrenia od predstaviteľov prezidenta Spojených štátov amerických,“ uviedol Zelenskyj.
Reuters konštatuje, že USA vedené diplomatické iniciatívy s cieľom ukončiť viac ako štyri roky trvajúcu vojnu na Ukrajine stagnujú, pričom v súčasnosti sa väčšia pozornosť venuje vojne v Iráne. Zelenskyj minulý týždeň uviedol, že očakáva nové americké návrhy na to, ako posunúť rokovania vpred.