1 554. deň: Vojna sa presúva hlboko do Ruska. Zelenskyj ohlásil tvrdé údery, ktoré ochromia kľúčový biznis Moskvy

Kyjev sa v pripravovaných útokoch zameria na ruský ropný priemysel, aby Moskve obmedzil príjmy z exportu energií kľúčové pre financovanie vojny.   Čítajte viac 1 553. deň: Ukrajina udrela na Krym a Rostovskú oblasť, rakety a desiatky dronov poškodili obytnú budovu aj banku

17:45 Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok vyzvalo, aby Európa predložila dôkazy pre svoje tvrdenia, že Rusko na jej území ruší GPS signály. „Nech najprv predložia aspoň nejaké dôkazy,“ vyhlásila hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová v odpovedi na otázky novinárov v Moskve. Dodala, že po predložení dôkazov sa „o tom dá diskutovať. Zatiaľ sú to len slová a nemožno im veriť.“

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu obviňujú európske štáty Rusko z úmyselného narúšania GPS signálov. Moskva to odmieta a tvrdí, že Západ sa ju snaží len očierniť. (Reuters, TASR)

Čítajte aj GPS chaos nad Európou. Rusko má nový spôsob, ako provokovať, varuje Litva

15:53 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmieta myšlienku, aby Ukrajina získala v Európskej únii čiastočné členstvo, a argumentuje tým, že krajina brániaca sa ruskej invázii si zaslúži plnohodnotný status, pretože bráni celú Európu pred ruskou agresiou.

Čítajte viac Tvrdý odkaz z Kyjeva: Zelenskyj odmieta čiastočné členstvo v EÚ

13:55 Švédsko daruje Ukrajine ako súčasť pomoci napadnutej krajine 16 starších stíhacích lietadiel JAS 39 Gripen verzie C/D a v prvej fáze predá Kyjevu až 20 nových strojov vo verzii E/F za 2,5 miliardy eur. Ukrajina, ktorá sa už piatym rokom bráni ruskej agresii, bude tento nákup financovať z už schválenej pôžičky EÚ. Informovali o tom dnes tlačové agentúry Reuters a AFP s odvolaním sa na úrad ukrajinského prezidenta a vyhlásenie švédskej vlády.

Čítajte viac Švédske levy idú do boja: Ukrajina dostane silnú vzdušnú posilu, Gripeny boli navrhnuté práve na vojnu s Ruskom

13:20 Po útoku ukrajinských ozbrojených síl na mesto Starobiľsk varovalo Rusko v pondelok pracovníkov diplomatických misií krajín Európskej únie (EÚ) pred údermi na vojenské objekty v Kyjeve. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v tejto súvislosti vo štvrtok vyhlásil, že varovania Moskvy zaútočiť na objekty vojensko-priemyselného komplexu „neberú všetci vážne“.

Peskov dodal, že tieto informácie oznámili každému a čo bude potom, o tom rozhodne každý sám. Podľa hovorcu „okamih, kedy Moskva prejde od slov k činom bude závisieť od vývoja udalostí“.

„Odmietnutie evakuácie viacerými európskymi krajinami hovorí o ich strategickej hluchote a slepote,“ povedal riaditeľ oddelenia pre európske záležitosti na ruskom ministerstve zahraničných vecí Vladislav Maslenikov.

Ruský rezort diplomacie vyzval v pondelok cudzincov a diplomatov, aby čo najskôr opustili ukrajinské hlavné mesto Kyjev, pretože ruské sily sa vraj chystajú podniknúť nové údery zamerané na vojenské objekty, vrátane riadiacich centier. (TASS, TASR)

11:37 Americké veľvyslanectvo v Kyjeve zostáva otvorené a v jeho fungovaní nie sú zmeny, oznámila dnes diplomatická misia Spojených štátov na sociálnej sieti X. Iné správy sú podľa nej nepravdivé. Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová dnes povedala, že európske ambasády zostávajú v Kyjeve, ale Američania odišli. Reagovala na otázku týkajúcu sa ruskej hrozby novými útokmi na Kyjev a výzvu Moskvy zahraničným diplomatom a cudzincom, aby odišli.

„Je to niečo, čo Rusko robí, pretože sa na bojisku v skutočnosti nepresadzuje,“ povedala Kallasová po príchode na neformálne rokovanie únijných ministrov zahraničných vecí na Cypre. Moskva sa podľa nej snaží vyvolať v spoločnosti strach. „Robí to štyri roky. Nemyslím si, že to bude fungovať. Taktiež sme včera počuli z Ukrajiny, že všetky ambasády zostali, okrem jednej… Všetci Európania zostávajú. Amerika odišla,“ povedala šéfka úniovej diplomacie (približne v siedmej minúte záznamu).

Server RBK-Ukrajina neskôr napísal, že ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí informáciu o evakuácii americkej ambasády poprelo. „Informácie o odchode amerického veľvyslanectva nie sú pravdivé,“ povedal novinárom hovorca ukrajinskej diplomacie Heorhij Tychyj. „Možno sa to týkalo okolností pred útokom v noci na nedeľu. Počuli sme, že vtedy americkí diplomati z Kyjeva odišli. V každom prípade je Ukrajina vďačná všetkým veľvyslanectvám pôsobiacim v Kyjeve,“ povedal poradca ukrajinského prezidenta Dmytro Lytvyn.

11:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok pricestoval na návštevu Švédska, kde sa stretne s premiérom Ulfom Kristerssonom. Očakáva sa ich spoločné oznámenie týkajúce sa protivzdušnej obrany, uviedla švédska vláda.

Švédske noviny Aftonbladet informovali, že Štokholm by mal oznámiť darovanie stíhacích lietadiel JAS 39 Gripen Ukrajine, pričom pôjde o staršie modely C a D. Očakáva sa tiež začatie rokovaní o predaji novšieho modelu E. Obe krajiny podpísali v októbri 2025 memorandum o porozumení týkajúce sa nákupu 100 až 150 lietadiel Gripen E zo strany Kyjeva. (Reuters, AFP, TASR)

Čítajte aj Švédske ‘levy’ idú do boja: Ukrajina získa zbraň, stvorenú na vojnu s Ruskom – v čom sú Gripeny jedinečné?

11:10 Ukrajinský parlament dnes jasnou väčšinou hlasov ratifikoval dohodu s Európskou úniou o pôžičke vo výške 90 miliárd eur. Informovala o tom agentúra Reuters. Peniaze sú rozdelené na roky 2026 a 2027 a prvú platbu sľúbila Európska únia poskytnúť najneskôr na začiatku júna. Dve tretiny pôžičky pôjdu na obranu pred ruskou inváziou a zostávajúcu tretinu Ukrajina využije v rozpočte na reformy a modernizáciu.

Poskytnutie pôžičky Kyjevu schválili prezidenti a premiéri členských štátov EÚ po tom, čo sa na vlaňajšom decembrovom summite nedokázali dohodnúť na financovaní, ktoré by využilo zmrazený ruský majetok. Pôvodne sa mala za pôžičku zaručiť celá EÚ, ale Česko, Slovensko a Maďarsko oznámili, že sa na zárukách podieľať nebudú.

Pôžičku následne zablokovalo Maďarsko kvôli sporu s Ukrajinou ohľadom ropovodu Družba, ktorým do krajiny prúdi ruská ropa. Ropovod bol od januára mimo prevádzky, pretože ho podľa Kyjeva poškodil ruský útok. Budapešť v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch Ukrajinu obviňovala, že s opravami otáľa z politických dôvodov. Na konci apríla bola však prevádzka ropovodu obnovená a Maďarsko so Slovenskom pôžičku odblokovali.

Denník Ukrajinska pravda dnes napísal, že memorandum k pôžičke bolo podpísané v Bruseli 20. mája a že tento týždeň v stredu sa podpísala samotná dohoda o pôžičke. Terajšia ratifikácia, ktorú podľa Reuters podporilo 298 ukrajinských poslancov 450-členného zákonodarného zboru, nasleduje po formálnom schválení únijnými štátmi. Ratifikácia takisto otvára cestu na vyplatenie prvej tranže. Jej výška bude podľa skoršieho vyhlásenia Európskej komisie deväť miliárd eur.

10:12 Rusko počas noci na dnes zaútočilo na Ukrajinu 147 dronmi a raketou Kinžal. Na sieti Telegram o tom ráno informovala ukrajinská protivzdušná obrana. Údery bezpilotnými strojmi oznámilo aj ruské ministerstvo obrany, podľa ktorého ruské sily zlikvidovali 62 ukrajinských dronov.

Ukrajinská protivzdušná obrana podľa predbežného hlásenia letectva dokázala zostreliť či s pomocou rádioelektronického boja zneškodniť 138 ruských dronov. Na siedmich miestach Ukrajina zaznamenala dopady spomínanej strely Kinžal a deviatich dronov, ktoré prenikli obranou. Zo šiestich miest potom oznámila dopady trosiek zostrelených bezpilotných strojov.

Šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Oleksandr Hanža na sieti Telegram napísal, že Rusi tento región napadli viac ako dvadsiatimi dronmi a že zranenia utrpeli najmenej traja ľudia. Zničených bolo niekoľko domov vrátane päťposchodovej budovy a lýcea.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že ukrajinská protivzdušná obrana zničila drony nad Belgorodskou, Brjanskou, Voronežskou, Nižnonovgorodskou a Tambovskou oblasťou, ako aj nad Ruskom anektovaným ukrajinským polostrovom Krym a Azovským morom.

Ukrajina už piatym rokom vzdoruje rozsiahlej ruskej invázii. Súčasťou vojny sú vzdušné útoky z oboch strán. Moskva aj Kyjev popierajú, že by zámerne útočili na civilistov, no OSN nedávno uviedla, že vo vojne prišlo o život vyše 15 000 civilistov vrátane žien a detí. Drvivú väčšinu civilných obetí OSN zaznamenala na území pod kontrolou Kyjeva, na ktoré útočí ruská armáda.

9:44 Európske krajiny zvažujú možnosť obnovenia kontaktov s Ruskom s cieľom rokovať o ukončení vojny na Ukrajine. Predstavitelia Európskej únie však chcú ešte pred prípadnými rozhovormi s Kremľom určiť spoločné podmienky rokovaní a dohodnúť sa na osobe, ktorá by Európu zastupovala.

Téma je jedným z hlavných bodov rokovania ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ na Cypre. „Skôr než budeme hovoriť s Rusmi, mali by sme sa medzi sebou dohodnúť, o čom sa s nimi chceme rozprávať,“ uviedla šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.

Diskusia o možnom obnovení kontaktov s Moskvou naberá na intenzite po tom, ako americké snahy o ukončenie vojny nepriniesli výsledky a pozornosť prezidenta Donalda Trumpa sa presunula na konflikt s Iránom. Ukrajina zároveň vyzýva Európu, aby zohrávala výraznejšiu úlohu v rokovaniach.

„Európa musí byť súčasťou rokovaní. Je dôležité, aby mala silný hlas a zastúpenie v tomto procese,“ uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ruský prezident Vladimir Putin naznačil otvorenosť voči rokovaniam, keď spomenul možnosť, aby Európu zastupoval bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder. Tento návrh však európske kruhy odmietli.

Čítajte viac Kyjev neopustíme, reagovali na ruské hrozby diplomati EÚ

V Európe zároveň pretrváva výrazná nedôvera voči Moskve po viac ako štyroch rokoch vojny. Kallasová dlhodobo presadzuje vytvorenie spoločných „červených čiar“, medzi ktoré patrí požiadavka prímeria pred začiatkom rokovaní, neuznanie ruských územných ziskov a vyvodenie zodpovednosti Ruska za vojnové zločiny.

Podľa európskych predstaviteľov Ukrajina navrhla, aby Európa mohla sprostredkovať aspoň čiastočné prímerie zamerané na zastavenie útokov na kritickú infraštruktúru, napríklad letiská. Viaceré členské štáty sú však opatrné voči predstave, že by Európska únia prevzala úlohu neutrálneho sprostredkovateľa od Spojených štátov.

Európski predstavitelia zároveň pochybujú, že Rusko je pripravené rokovať v dobrej viere. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že „Rusko v tejto chvíli neprejavuje žiadnu ochotu k mieru“ a pripomenula nedávne útoky na Ukrajinu vrátane nasadenia rakety Orešnik schopnej niesť jadrové hlavice.

Diplomati neočakávajú, že rokovania na Cypre prinesú definitívne rozhodnutie o postoji EÚ alebo konkrétne meno vyjednávača. Medzi možnými kandidátmi sa spomína napríklad fínsky prezident Alexander Stubb. Lotyšský prezident Edgars Rinkevičs však upozornil, že podľa neho zatiaľ nie je správny čas na diplomatické rokovania. „Je Rusko pripravené? Pochybujem o tom,“ povedal.

8:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu po rokovaniach s vojenským vedením svojej krajiny ohlásil nové protiúdery na ciele v ruskom vnútrozemí, informuje TASR podľa správy agentúry DPA. Podľa Zelenského je nevyhnutné dať Moskve najavo, že za svoju útočnú vojnu, ktorú vedie proti Ukrajine, bude musieť zaplatiť vlastnými stratami. Ukrajinský prezident to povedal v stredu večer vo svojom pravidelnom videoposolstve.

Pripravované útoky sa podľa neho budú naďalej zameriavať predovšetkým na ruský ropný priemysel, čím chce Kyjev obmedziť príjmy Moskvy z exportu energií, ktoré sú kľúčové pre financovanie vojnového hospodárstva. Zelenskyj už týždne zverejňuje na sociálnych sieťach videá a fotografie vojenských zásahov v Rusku, čo vyvoláva značnú nevôľu Rusov, konštatuje DPA.

Pri týchto útokoch dochádza opakovane aj k usmrteniu a zraneniu civilistov, ako aj k zničeniu alebo poškodeniu nevojenských objektov, dodáva nemecká agentúra. Rusko preto v reakcii na to avizovalo odvetné údery namierené proti centrám rozhodovania v Kyjeve, čím má na mysli vojenské veliteľstvá.

Čítajte viac Kyjev sa ohradil voči západným médiám. Správy o Zelenského „príkaze“ označil za nezmysly

Po masívnych nedeľňajších ruských náletoch na hlavné mesto Kyjev a hrozbách nových odvetných aktov zo strany Moskvy adresoval Zelenskyj list s prosbou o pomoc americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi a Kongresu vo Washingtone. V liste okrem iného podľa vlastných vyjadrení poukazuje na deficit ukrajinských vzdušných síl pri obrane pred ruskými útokmi.

Zelenskyj takmer denne požaduje posilnenie protivzdušnej obrany svojej krajiny prostredníctvom dodania väčšieho množstva rakiet americkej výroby. Informoval, že táto téma bola predmetom rozhovoru aj s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou.

„Čím skôr budeme schopní zabezpečiť väčšiu ochranu pred balistickými hrozbami, tým skôr bude fungovať diplomacia,“ uviedol Zelenskyj.

Rusko však naopak Zelenského opakovane obviňuje z eskalácie vojny vrátane snahy o opätovné dobytie území pod kontrolou Moskvy. Ukrajina sa s pomocou Západu bráni ruskej útočnej vojne už viac ako štyri roky. Zelenskyj zdôraznil, že Ukrajina môže spoločne s USA dosiahnuť spravodlivý mier a garantovanú bezpečnosť, dodáva DPA.