1 575. deň: Lídri EÚ zasadili Rusku dvojitý úder, predĺžili sankcie a Ukrajine posielajú miliardy na drony a muníciu

Koniec Orbánovho veta v EÚ. Po odchode dlhoročného premiéra Maďarsko pod vedením Magyara nezablokovalo sankcie proti Rusku a Brusel obnovil jednotu.   Čítajte aj 1 572. deň: Ukrajinské drony udreli na spojnicu s Krymom. Dva dôležité mosty museli uzavrieť

23:50 Lídri 27 členských štátov Európskej únie sa na zasadnutí Európskej rady jednomyseľne dohodli, že predĺžia sankcie voči Rusku o ďalších 12 mesiacov, pričom doposiaľ sa o tom rozhodovalo každého pol roka. Podľa portálu Euronews sa týmto krokom zmenší priestor na vetovanie predlžovania sankcií zo strany členských štátov, informuje TASR.

Všetky členské štáty EÚ sa jednomyseľne dohodli na prijatí záveru o Ukrajine po prvý raz od marca 2025, keď maďarský premiér Viktor Orbán odmietol dokument podpísať. Odvtedy sa text prijímal ako „výňatok“ buď s podporou 26, alebo 25 lídrov podľa toho, či ho prijal aj slovenský premiér Robert Fico. Maďarského lídra však po aprílových parlamentných voľbách nahradil na poste Péter Magyar, čím sa otvorila cesta k obnoveniu konsenzu v tejto veci.

„Všetkých 27 lídrov dnes stojí bok po boku, sú zjednotení a odhodlaní podporovať Ukrajinu,“ napísal predseda Európskej rady António Costa na sociálnych sieťach.

„Pokračujeme v prístupových rokovaniach, posilňujeme ukrajinskú obranu prostredníctvom našej podpornej pôžičky a zvyšujeme tlak na Rusko novými sankciami. Naša stratégia funguje. Spoločne meníme sled udalostí,“ vyhlásil Costa.

23:32 Spojenci Ukrajiny na dnešnom zasadnutí Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, ktorá zahŕňa štáty NATO i ďalšie krajiny, oznámili, že prispejú ďalšou miliardou dolárov (zhruba 870 miliónov eur) do programu nákupu zbraní pre Ukrajinu (PURL). Podľa agentúry Reuters to po rokovaní v Bruseli uviedol ukrajinský minister obrany Mychajlo Fedorov. Kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského neskôr na sociálnej sieti informovala ešte o ďalšej pol miliarde dolárov na českú muničnú iniciatívu a o približne miliarde dolárov na výrobu ukrajinských dronov a striel.

Fedorov na tlačovej konferencii po zasadnutí kontaktnej skupiny, známej tiež ako ramsteinský formát, súčasne oznámil, že celková hodnota nových balíkov pomoci Ukrajine by mohla presiahnuť štyri miliardy dolárov.

NATO v súčasnosti podporuje Ukrajinu, ktorá sa piatym rokom bráni ruskej agresii, rôznymi spôsobmi, vrátane takzvaného programu PURL, čo je anglická skratka pre zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny. Tento program umožňuje, aby európski spojenci a Kanada nakupovali muníciu a zbrane vyrobené v Spojených štátoch a následne ich poskytovali Ukrajine.

Bruselský server Politico minulý týždeň napísal, že Ukrajina na rokovaní kontaktnej skupiny tento týždeň požiada spojencov o dodatočných 20 miliárd dolárov (zhruba 17,4 miliardy eur) vo forme pomoci či pôžičiek, aby si dokázala upevniť súčasnú prevahu na bojisku vo vojne s Ruskom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na dnešnom rokovaní kontaktnej skupiny povedal, že Ukrajina podpísala s Nemeckom dohodu o protiraketovej obrane a že popri obrane proti ruským balistickým strelám Kyjev naliehavo potrebuje najmä delostreleckú muníciu s dlhým dostrelom a pozemné drony. Požiadal tiež o vytvorenie ďalších finančných nástrojov pre dlhodobé financovanie ukrajinskej armády.

„Dnes sú významné výsledky na podporu našej krajiny a nášho ľudu,“ uviedla Zelenského kancelária na sociálnej sieti po rokovaní kontaktnej skupiny. Za tri kľúčové výsledky označila nové príspevky do programu PURL v celkovej výške viac ako jednu miliardu dolárov. Ďalej podporu českej iniciatívy, pričom partneri oznámili viac ako 500 miliónov dolárov pomoci pre túto oblasť a Ukrajina by mala dostať časť munície dlhého doletu ešte tento mesiac. V tejto súvislosti kancelária poďakovala Nórsku, Dánsku, Luxembursku a Španielsku. Ako tretí výsledok ocenila príspevky vo výške približne jednej miliardy dolárov na výrobu ukrajinských dronov a striel, za čo ocenila Britániu, Holandsko a Nórsko.

22:50 Pravnuk sovietskeho vodcu Leonida Brežneva bojoval na ruskej strane vo vojne na Ukrajine a následne sa dostal do ukrajinského zajatia. Informoval o tom telegramový kanál Baza. Ukrajinská spravodajská televízia 24 Kanal však na svojej webovej stránke uviedla, že ukrajinská strana túto informáciu oficiálne nepotvrdila.

Päťdesiatštyriročný Anton Milajev sa do takzvanej špeciálnej vojenskej operácie, ako Rusko oficiálne označuje inváziu na Ukrajinu, zapojil vlani na jeseň. Slúžil pri ženijných jednotkách. Jeho príbuzní s ním však už v novembri stratili kontakt. Jeho matka Irina Kuznecovová pre Bazu uviedla, že po niekoľkých mesiacoch dostala správu, podľa ktorej sa jej syn nachádza v ukrajinskom zajatí v Chersonskej oblasti.

Podľa Bazy je Milajev nevlastným vnukom Galiny Brežnevovej, ktorá ho vychovávala ako vlastného syna. Galina Brežnevová bola jedným z dvoch detí Leonida Brežneva. Zomrela v roku 1998.

Leonid Brežnev sa narodil v dnešnom meste Kamjanske v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti. Prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu sa stal v októbri 1964 a na čele ZSSR stál 18 rokov. Počas jeho vlády vojská Varšavskej zmluvy v auguste 1968 okupovali Československo.

22:10 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pred zasadnutím Európskej rady obvinila Rusko z budovania novej železnej opony. Obmedzovaním internetu a sociálnych sietí podľa nej Kremeľ izoluje svojich občanov. Čítajte viac..

18:34 Rusko pohrozilo ďalšími rozsiahlymi údermi na Ukrajinu. Doteraz najväčší letecký útok na Moskvu poškodil ropnú rafinériu a zranených bolo 17 ľudí. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a TASS.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na otázku o útokoch uviedol nedávne vyhlásenie prezidenta Putina, že Rusko bude „pravidelne vykonávať masívne skupinové údery“ proti Ukrajine. Ruská armáda podľa jeho slov „tieto útoky vykonáva a bude v nich pokračovať“.

Moskva v noci na štvrtok čelila rozsiahlemu útoku ukrajinských dronov. Prezident Volodymyr Zelenskyj na sieti X potvrdil, že ukrajinské sily už po druhýkrát tento týždeň zasiahli rafinériu v Moskve. Okrem toho podnikli údery aj v Rostovskej oblasti a na „dočasne okupovaných územiach“ na Ukrajine.

Ukrajina v uplynulých mesiacoch zintenzívnila svoje útoky proti Rusku. Niektorí ukrajinskí predstavitelia útoky proti ruským závodom na spracovanie ropy a exportným centrám označujú ako „kinetické sankcie“ v snahe obmedziť príjmy Kremľa na financovanie vojny.

17:51 Nový lotyšský premiér Andris Kulbergs dnes pri príchode na svoj prvý summit EÚ v Bruseli uviedol, že by sa mal urýchliť proces vstupu Ukrajiny do Európskej únie. Kyjev podľa neho už reformami zavedenými počas pokračujúcej vojny s Ruskom ukázal, že je odhodlaný splniť podmienky.

„Chápeme, aké dôležité je podporovať Ukrajinu, pretože bojuje za nás, za naše životy a za našu bezpečnosť,“ uviedol podľa serveru Politico nový lotyšský premiér. Dodal, že „Ukrajina dokázala, že je skutočne ochotná urobiť ďalší krok vpred“.

Lotyšsko a jeho susedia v Pobaltí sú podľa Kulbergsa pripravení pomôcť Ukrajine a Moldavsku s procesom pristúpenia do EÚ, a to na základe vlastných skúseností.

Na summit krátko po 17:00 SELČ dorazil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Neskôr dnes večer sa na vrcholnej schôdzke očakáva debata o situácii na Ukrajine, o prípadných mierových rokovaniach, o ďalšom tlaku na Rusko aj o podpore Ukrajine a jej ceste do Európskej únie. Lídri by mali oceniť, že sa tento týždeň podarilo po dvojročnom čakaní konečne otvoriť prvé kapitoly prístupových rokovaní Ukrajiny s EÚ. Doteraz tento krok blokovala vláda teraz už bývalého maďarského premiéra Viktora Orbána. Pre jeho nástupcu Pétera Magyara je terajší summit prvým vo funkcii rovnako ako pre Kulbergsa.

17:25 Ukrajina a Nemecko podpísali dohodu o protiraketovej obrane, uviedol dnes v sídle NATO v Bruseli ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Súčasne vyzval ostatných západných spojencov krajiny, ktorá sa už piatym rokom bráni ruskej agresii, aby sa k tomuto úsiliu pripojili a dosiahli v ňom konkrétnych výsledkov najneskôr do budúcej zimy. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.

Ukrajinské mestá vrátane Kyjeva prakticky každú noc čelia náletom stoviek ruských dronov či úderom balistických rakiet a krajina nutne potrebuje ďalšie prostriedky protivzdušnej obrany.

Zelenskyj na rokovaní Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, známej tiež ako ramsteinský formát, povedal, že Ukrajina naliehavo potrebuje aj delostreleckú muníciu s dlhým dostrelom a autonómne vozidlá alebo pozemné drony. Požiadal tiež o vytvorenie ďalších finančných nástrojov na dlhodobé financovanie ukrajinskej armády. Na stretnutiach v tomto formáte spojenci organizujú finančnú a vojenskú pomoc pre napadnutú Ukrajinu.

„Všetci vidíme, že (ruský prezident Vladimír) Putin teraz stavia iba na sústavné raketové útoky a že disponuje balistickými raketami, preto potrebujeme protiraketové kapacity,“ uviedol Zelenskyj.

16:27 Nový minister obrany Spojeného kráľovstva Dan Jarvis oznámil vo štvrtok dosiaľ najväčšiu britskú dodávku dronov pre Ukrajinu. Londýn jej poskytne do konca roka 150-tisíc bezpilotných lietadiel, 350 rakiet protivzdušnej obrany a radary.

Balík pomoci bude mať hodnotu 752 miliónov libier (mil. eur) a poskytnú ho v rámci britskej pôžičky pre Kyjev v hodnote 2,26 miliardy libier, financovanej z príjmov zo zmrazeného ruského majetku.

Drony ukrajinskej výroby, ľahké viacúčelové strely a pozemné radarové systémy majú pomôcť Ukrajine chrániť civilistov pred ruskými útokmi, uviedol Jarvis. Minister spolu s nemeckým rezortným kolegom Borisom Pistoriusom predsedal zasadnutiu 50-člennej Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny (UDCG) v Bruseli, kde sa stretol aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Británia už dodala Ukrajine do marca tohto roka 120-tisíc dronov. (PA Media, DPA, TASR)

15:37 Vláda SR v stredu (17. 6.) vzala na vedomie podporu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR prostredníctvom Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) na realizáciu piatich humanitárnych projektov na Ukrajine a v regióne Blízkeho východu v celkovej hodnote takmer 700-tisíc eur. Poskytnutie podpory bude definitívne potvrdené uzatvorením zmlúv s realizátormi projektov. TASR o tom informovali z komunikačného odboru MZVEZ SR.

Dvojica aktivít na Ukrajine je zameraná na zabezpečenie a zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti najmä pre zraniteľné skupiny obyvateľstva. Na projekt Slovenskej katolíckej charity, prostredníctvom ktorého sa zabezpečí prístup k bezplatnej zdravotnej a psychosociálnej starostlivosti pre sociálne zraniteľné skupiny a vnútorne vysídlené osoby, ako aj na projekt Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, ktorý umožní návrat vojnových veteránov po amputáciách končatín do civilného života, bolo vyčlenených spolu takmer 400-tisíc eur, priblížil rezort diplomacie.

„Slovensko patrí medzi najvýznamnejších poskytovateľov humanitárnej pomoci na Ukrajine v prepočte na obyvateľa. Podpora zdravotnej starostlivosti a rehabilitácie vojnových veteránov predstavuje konkrétny príspevok k zlepšeniu životných podmienok ľudí, ktorí sa musia vyrovnávať s následkami vojny každý deň,“ uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer).

14:58 Rusko odovzdalo Ukrajine pozostatky 522 osôb, oznámilo vo štvrtok ukrajinské centrum pre vojnových zajatcov. Poslanec ruskej Dumy tvrdí, že Moskva dostala 33 tiel vojakov, čo Kyjev dosiaľ nepotvrdil.

Spomínané centrum na sociálnej sieti uviedlo, že k odovzdaniu pozostatkov došlo „vďaka repatriačnému úsiliu“. „Podľa ruskej strany patrili tieto telá občanom Ukrajiny, konkrétne vojakom,“ dodalo. Poslanec štátnej Dumy Šamsail Saralijev pre spravodajský portál RBC potvrdil, že Moskva odovzdala telá Ukrajine. Prijala ostatky 33 ruských vojakov, aj keď Kyjev túto informáciu zatiaľ nepotvrdil. (AFP, TASR)

14:55 Obyvatelia Moskvy sa po ukrajinskom útoku dronmi na moskovskú ropnú rafinériu sťažujú na čierne škvrny, ktoré sa objavili po daždi. Informovala o tom Novaja Gazeta Europe s odvolaním sa na príspevky v miestnych skupinách a na sociálnych sieťach. Čítajte viac…

14:52 Posledné ukrajinské útoky osobné stretnutie medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom nepribližujú. Naznačil to dnes zahraničnopolitický poradca Kremľa Jurij Ušakov. Ako príklad uviedol stredajší útok na autobus s bieloruskými deťmi v Brianskej oblasti, ktorý Kyjev popiera. Ušakov podľa agentúry TASS taktiež povedal, že Európania amerického prezidenta Donalda Trumpa na summite G7 vo francúzskom Éviane naplnili škodlivými myšlienkami. Trump vo Francúzsku označil Moskvu za stranu, ktorá je vo vojne na Ukrajine útočníkom.

Najnovšie útoky Ukrajiny na Rusko odďaľujú možnosť akéhokoľvek priameho kontaktu medzi prezidentmi Putinom a Zelenským, uviedol dnes Ušakov. Vyjadril sa tak po tom, čo Moskva čelila jednému z najväčších ukrajinských leteckých útokov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. „Nepribližuje to užšie osobné kontakty medzi šéfom kyjevského režimu a naším prezidentom,“ povedal Ušakov.

Zmienil tiež útok na autobus s detským futbalovým tímom z bieloruského mesta Homeľ v Brianskej oblasti na západe Ruska. Tvrdenia ruských úradov o útoku ukrajinská armáda v stredu poprela. Kyjev to označil za výmysel a provokáciu Kremľa. Pri útoku podľa ruských úradov prišla o život žena zo sprievodu detskej výpravy.

Bieloruský prezident a Putinov spojenec Alexandr Lukašenko dnes označil útok na autobus za banditizmus a terorizmus hraničiaci s otvoreným fašizmom. Bieloruské ministerstvo zahraničných vecí si podľa agentúry TASS v súvislosti s incidentom predvolalo ukrajinského chargé d’affaires a odovzdalo mu protestnú nótu.

Ušakov dnes taktiež vyhlásil, že európski predstavitelia „napumpovali“ amerického prezidenta Trumpa škodlivými myšlienkami. „O ukrajinskej otázke sa na summite G7 aktívne diskutovalo. Ako sa dalo očakávať, Trump bol napumpovaný, povedal by som, pravdepodobne neprospešnými, ak nie priam škodlivými myšlienkami,“ poznamenal Ušakov. Pripustil tiež, že od summitu G7 Kremeľ nebol s Trumpovou administratívou v kontakte.

12:56 Český premiér Andrej Babiš dúfa, že mier na Blízkom východe bude trvalý a k žiadnemu ďalšiemu významnému konfliktu na svete nedôjde, aby sa americký prezident Donald Trump mohol opäť venovať dosiahnutiu mieru medzi Ruskom a Ukrajinou. Babiš to povedal na štvrtkovom brífingu pred odletom na summit EÚ do Bruselu. Zároveň poznamenal, že Európa by mala začať hrať v tejto súvislosti „nejakú rolu a nečakať“.

Babiš podľa svojich slov nepozná obsah memoranda o porozumení o ukončení vojny, ktoré podpísali prezidenti Spojených štátov a Iránu – Donald Trump a Masúd Pezeškiján. Americká strana jeho znenie zverejnila v stredu.

Podpis tejto dohody privítal. „Ak to teda, samozrejme, dopadne tak, ako to americký prezident prezentoval, tak budeme určite radi, že sa konflikt skončí. Dúfajme, že mier bude trvalý a že sa zase niečo nestane, aby sa pán prezident Trump mohol zase venovať mieru na Ukrajine, keď teda EÚ je impotentná to riešiť. Bohužiaľ,“ podotkol český premiér. (TASR)

Čítajte aj Pozornosť Trumpa sa vracia k Ukrajine. Európa sa začína obávať, čo príde

12:50 Ukrajinská kampaň útokov na ruskú ropnú infraštruktúru zhoršuje nedostatok benzínu v Rusku. Vo svojej najnovšej správe to uviedli analytici z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW). Čítajte viac…

12:15 Belgicko plánuje tento rok odovzdať Ukrajine sedem stíhačiek F-16. Pred začiatkom zasadnutia ministrov obrany členských krajín NATO v Bruseli to oznámil belgický minister obrany Theo Francken, informovala agentúra UNIAN.

Podľa Franckena budú štyri lietadlá určené na náhradné diely a tri majú slúžiť na operácie vo vzdušnom priestore Ukrajiny. „Tento rok pôjde o sedem F-16, štyri z nich na náhradné diely a tri na operácie na ukrajinskom nebi na obranu Ukrajiny pred ruskou agresiou,“ povedal belgický minister.

Francken zároveň uviedol, že stíhačky F-16 sa podľa neho osvedčili pri boji proti útočným dronom typu Šáhid, riadeným strelám a ďalším hrozbám. Dodal, že belgickej vláde navrhne, aby Ukrajine v najbližších rokoch poslala všetky belgické lietadlá F-16. Tento krok však podľa neho bude závisieť od dodávok nových stíhačiek F-35 pre Belgicko.

Belgický minister obrany tiež uviedol, že očakáva stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

10:28 Plánuje sa veľké vzkriesenie visegrádskej štvorky? Dnes sa v Bruseli po prvý raz stretne slovenský premiér Robert Fico s novým predsedom maďarskej vlády Péterom Magyarom. Obaja budú v belgickom hlavnom meste na summite Európskej únie. Zároveň sa v Bruseli chystá schôdzka celej V4.

Fico sa v Bruseli podľa informácií Pravdy stretne aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Čítajte viac Žiadne Rakúsko-Uhorsko. Fico sa prvý raz stretne s Magyarom. Ako ich vzťah ovplyvní V4?

10:20 K útoku na infraštruktúru v Moskve sa prihlásil ukrajinský generálny štáb. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sieti X potvrdil, že ukrajinské sily už po druhý raz tento týždeň zasiahli rafinériu v Moskve. Okrem toho podnikli údery aj v Rostovskej oblasti a na „dočasne okupovaných územiach“ na Ukrajine.

„Toto je úplne odôvodnená reakcia na ruské útoky na naše mestá a obce a ďalší dôležitý výsledok práce našich bojovníkov proti zariadeniam, ktoré udržiavajú ruskú vojenskú mašinériu,“ napísal Zelenskyj.

Jedno z videí zaznamenalo zlyhanie systému protivzdušnej obrany pri zachytávaní dronu letiacemu smerom k ropnej rafinérii nad horiacou oblasťou Sadovod.

9:55 Moskva v noci na štvrtok a ráno podľa agentúry ruských médií čelila najväčšiemu dronovému útoku za dva roky. Starosta Moskvy Sergej Sobianin potvrdil, že viaceré drony zasiahli ropnú rafinériu v Kapotni a spôsobili požiar. Čítajte viac…

6:30 Rusko dnes v noci zaútočilo raketami na Kyjev a Poltavu a bezpilotnými lietadlami na mesto Sumy na severovýchode krajiny, kde je jeden mŕtvy. Ruská strana hlási najmenej troch mŕtvych a šiestich zranených, zasiahnutá bola aj rafinéria v Moskve, napísala agentúra Reuters. Médiá taktiež informujú o zásahu železničného mosta na okupovanom Kryme. Správy prichádzajú niekoľko hodín po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril s prezidentmi Francúzska a USA o bližšie neurčených možných zmenách.

Ukrajinské vzdušné sily okolo polnoci oznámili balistickú hrozbu zo severu, zatiaľ čo úrady ohlásili dronovú hrozbu v niekoľkých regiónoch aj odpálenie riadených bômb na Záporožie na juhovýchode krajiny. V severnejšie položenej Poltave bolo šesť výbuchov a na priľahlú oblasť mierili ďalšie rakety.

„Nepriateľ útočí na hlavné mesto balistickými raketami. Zostaňte na bezpečných miestach, kým sa poplach pred leteckým útokom neskončí!“ uviedol skoro ráno na sieti Telegram náčelník vojenskej správy metropoly Tymur Tkačenko.

Ruský letecký útok na Kyjev je už druhým v tomto týždni. V pondelok bol ťažko poškodený pravoslávny kláštor Kyjevsko-pečerská lavra, ktorého oprava môže podľa riaditeľa komplexu trvať dva roky. Útoky si na celej Ukrajine v ten istý deň vyžiadali najmenej 11 životov.

Enerhodar, ktorý leží na juhovýchode Ukrajiny a je pod ruskou kontrolou, po ukrajinských útokoch hlási jedného mŕtveho a štyroch zranených, oznámil starosta mesta Maxim Puchov. Pri útoku ukrajinských dronov v ruskej pohraničnej Belgorodskej oblasti zomrel podľa úradníkov jeden muž vo svojom aute a v ďalšej pohraničnej Rostovskej oblasti prišiel podľa gubernátora Jurija Sľusara o život jeden človek, boli zranení dvaja ľudia a vypukol požiar v dvoch komerčných objektoch.

Terčom útokov bola aj Moskva, v ktorej juhovýchodnej štvrti Kapotňa bola zasiahnutá rafinéria. Uiedol to starosta metropoly Sergej Sobianin s tým, že bolo zostrelených viac ako 40 dronov smerujúcich na mesto a poškodené nákupné centrum na predmestí Moskvy. Na sieti X už kolujú videá, na ktorých vidno mohutný požiar po explózii, ktorá do vzduchu vymrštila aj strechu zariadenia, a tiež oblaky dymu vychádzajúce z niekoľkých miest. Po utorku ide o druhý útok na túto rafinériu v jednom týždni.

V skorých hodinách bol rovnako zasiahnutý železničný most pri dedine Rozdoľne v severnej časti Krymu, čo je podľa webu Kyiv Independent kľúčová trasa na prepravu vojenskej techniky a paliva k ruským jednotkám na južnom fronte.