1 586. deň: Moskva je pod tlakom ako nikdy predtým, Ukrajina získava prevahu. Analytik opisuje zlom

Vojna na Ukrajine trvá už 1 586 dní.   Čítajte aj 1585. deň: Kyjev čelil ruských raketám, mestom zneli výbuchy. Drony zasiahli ruskú rafinériu

20:34 Ďalšie štyri ruské regióny –Jakutsko, Baškirsko, Prímorský a Krasnodarský kraj – oznámili obmedzený predaj benzínu a nafty. TASR o tom píše podľa denníka The Moscow Times.

Doteraz boli podľa agentúry Reuters potvrdené obmedzenia predaja benzínu a nafty v najmenej 15 až 22 ruských regiónoch a situácia sa ďalej mení. Na Kryme nemajú súkromné autá prístup k palivu od 21. júna, od konca mája platil limit 20 litrov za týždeň.

V Jakutsku najväčší dodávateľ ropných produktov obmedzil predaj na 30 litrov benzínu alebo 200 litrov nafty na vozidlo a zakázal predaj do kanistrov. V Baškirsku podpredseda vlády Alexander Šelďajev oznámil limit 30 litrov na vozidlo a zákaz predaja do kanistrov. Obmedzenia však neplatia pre verejný sektor.

V Prímorskom kraji obmedzili palivo pre nákladné autá v rámci mesta do 100 litrov na nádrž, na diaľniciach do 200 litrov a zakázané je čerpanie do kanistrov. Podpredseda regionálnej vlády Vladimir Maľušickij uviedol, že sa tak stalo pre „bezohľadných kupujúcich“ a obmedzenia budú zrušené, keď ustane nápor. V Slavianskom okrese Krasnodarského kraja oznámili, že všetkých sedem prevádzkovaných čerpacích staníc vydáva na vozidlo maximálne 20 litrov benzínu alebo 60 litrov nafty.

17:44 Poľsko v pondelok podpísalo so Švédskom kontrakt v hodnote 4,2 miliardy eur na nákup troch ponoriek od spoločnosti Saab, ktoré majú posilniť jeho obranné kapacity pred rastúcou hrozbou zo strany Ruska.

„Poľsko získava tri najmodernejšie ponorky typu A-26 piatej generácie,“ uviedol po podpise dohody minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz v prístavnom meste Gdyňa. Dodal, že ponorky sú „navrhnuté na operácie v Baltskom mori a schopné slúžiť námorníctvu aj špeciálnym jednotkám“.

Kontrakt, ktorý podpísali premiéri Donald Tusk a Ulf Kristersson, zahŕňa balík výzbroje, ako aj výcvikový a podporný program v hodnote približne 47 miliárd švédskych korún, spresnila spoločnosť Saab. Prvá ponorka má byť dodaná v roku 2031, posledná v roku 2038.

Dovtedy Švédsko Poľsku zapožičia modernizovanú ponorku typu A-17, ktorá bude od budúceho roka v prevádzke ako cvičné plavidlo pre poľských námorníkov.

Dohoda zahŕňa aj priemyselnú spoluprácu, logistický balík, operačnú podporu, prípravu potrebnej infraštruktúry a nákup záchranného plavidla, ktoré vznikne v poľských lodeniciach. Podľa švédskej vlády má kontrakt vytvoriť 7 000 pracovných miest v Poľsku a „významný počet“ vo Švédsku.

16:28 Ruský prezident Vladimir Putin posilňuje úrad Federálnej ochrannej služby (FSO).

Čítajte viac Život v bunkri a vopred nahrané videá. Putin pre obavy o život štvrtýkrát od začiatku vojny posilňuje svoju ochranku

14:48 Ukrajina pokračuje v prípravách na vlnu horúčav, ktoré by v tomto týždni mohli dosiahnuť až 38 stupňov Celzia. Takéto vysoké teploty totiž môžu podľa úradov oslabiť energetickú sieť, ktorú už vážne poškodili ruské útoky počas zimy 2025–26.

Čítajte viac Ukrajinu zasiahnu extrémne horúčavy. Poškodená sieť môže skolabovať

12:52 Pri raketovom útoku ruskej armády na mesto Dnipro na juhovýchode Ukrajiny prišli v pondelok o život piati civilisti. Dve obete na životoch hlásia aj z mesta Záporožie na juhu Ukrajiny, kde ruská armáda v pondelok zasiahla minibus s cestujúcimi. S odvolaním sa na miestne úrady o informovali agentúra AFP a britská stanica BBC.

Útok, ku ktorého došlo v pondelok rána v Dnipre, si okrem obetí na životoch vyžiadali aj 21 zranených, spresnil vedúci regionálnej správy Dnepropetrovskej oblasti Olexandr Hanža. Dodal, že stav piatich zranených mužov hodnotia lekári ako vážny. Podľa Hanžu bol pri útoku úplne zničený súkromný podnik.

Šéf regionálnej správy Záporožskej oblasti Ivan Fedorov spresnil, že pri útoku ruského dronu na mikrobus v Záporoží bolo zranených šesť osôb vrátane jedného dieťaťa.

Ukrajinské regionálne úrady v pondelok ráno informovali, že za posledných 24 hodín boli v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny pri ruských útokoch zabití štyria ľudia a 28 bolo zranených. V Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny prišli o život dvaja ľudia a ďalších deväť ich bolo zranených pri ostreľovaní a útokoch dronmi.

V Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny bolo zranených päť ľudí. Útoky ruskej armády hlásili zo 45 miest a dedín v regióne. Úrady Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny informovali o dvoch zabitých a 26 zranených civilistoch. (bbc.com, afp, tasr)

12:07 Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu na zjazde vládnucej strany Jednotné Rusko prisľúbil zaistiť bezpečnosť a nedotknuteľnosť hraníc svojej krajiny, ktorá je vystavená silným ukrajinským útokom. Šéf Kremľa pripustil, že Rusko čelí „výzvam“, ktoré ale podľa neho prekoná. Buď bude Rusko silné, alebo prestane existovať, vyhlásil.

Čítajte viac Putin po ukrajinských útokoch: Buď bude Rusko silné, alebo prestane existovať

11:01 Občania takzvaných „nepriateľských“ krajín, ktorí nemajú v Rusku štatút daňového rezidenta, sa začali stretávať so zmrazením finančných prostriedkov na účtoch a termínovaných vkladoch v ruských bankách. Blokácie sa týkajú aj malých súm. TASR o tom informuje podľa správy stanice Rádio Sloboda (RFE/RL), ktorá sa odvolala na ruský spravodajský portál RBK a svedectvá viacerých klientov bánk Sberbank, VTB, Alfa-Bank a T-Bank.

Podľa RBK sa tento problém dotkol aj držiteľov takzvaných „víz pre talenty“ určených pre vysokokvalifikovaných odborníkov, ale aj etnických Rusov, ktorí sa presťahovali zo západných krajín, či cudzincov, ktorí emigrovali do Ruska za „tradičnými ruskými duchovnými a morálnymi hodnotami“.

Zákaznícke centrá bánk cudzincom oznamujú, že obmedzenia boli zavedené na základe výnosu ruského prezidenta Vladimira Putina z 1. júna 2026. Podľa bánk sa týmto výnosom sa protisankčné opatrenia zavedené na jar 2022 rozšírili aj na bankové účty a termínované vklady občanov krajín, ktoré Rusko označuje za „nepriateľské.“

Za „nepriateľské“ Rusko považuje štáty alebo územia, ktoré podľa Moskvy prijali voči nemu nepriateľské alebo sankčné opatrenia. Na tomto ruskom zozname sú okrem iného Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, všetky členské štáty Európskej únie, Kanada, Japonsko, Južná Kórea, Austrália a ďalšie krajiny. Celkovo zoznam zahŕňa približne 50 štátov vrátane všetkých 27 členských krajín EÚ.

10:45 Ruský prezident Vladimir Putin priznal, že Ukrajina svojimi útokmi na energetickú a logistickú infraštruktúru spôsobuje Rusku problémy vrátane nedostatku pohonných látok. V rozhovore zverejnenom Kremľom v nedeľu uviedol, že situácia zatiaľ nie je kritická, Moskva však musí zabezpečiť stabilné dodávky palív a posilniť protivzdušnú obranu.

Čítajte viac Palivová kríza v Rusku sa prehlbuje. Putin hovorí o nedostatku a možnom zákaze exportu nafty

10:28 Ruské úrady zadržali bývalého dobrovoľníckeho bojovníka Alexandra Lunina na 11 dní po tom, ako verejne vyzval prezidenta Vladimira Putina na osobné stretnutie a upozornil na údajné zneužívanie vojakov v ruskej armáde. Referuje o tom web united24media.com s odvolaním sa na stanicu Deutsche Welle.

Podľa informácií zverejnených na Luninovom telegramovom kanáli jeho manželka potvrdila, že je zadržaný v rámci administratívneho konania. Dôvod zadržania úrady nezverejnili. Lunin zmizol po ceste do Moskvy, pričom polícia medzičasom prehľadala jeho dom v obci Lizinovka vo Voronežskej oblasti.

Jeho manželka vo videu uviedla, že policajti počas nočnej prehliadky skonfiškovali počítače, notebooky, USB nosiče a ďalšie elektronické zariadenia. Video neskôr stiahla a na sociálnej sieti VKontakte napísala, že jej manžel je „živý a zdravý“, pričom verejnosť požiadala, aby situáciu ďalej nekomentovala.

Tridsaťdeväťročný Lunin vzbudil pozornosť 25. júna, keď zverejnil video adresované Putinovi. Obvinil v ňom vojenských veliteľov z mučenia a zneužívania vojakov, ktorí odmietli plniť podľa jeho slov „hlúpe samovražedné rozkazy“ alebo odovzdávať peniaze. Zároveň varoval, že ak nedostane možnosť stretnúť sa s prezidentom a vystúpiť v celoštátnej televízii, „armáda obráti svoje zbrane proti Kremľu“.

Video podľa dostupných informácií zaznamenalo približne 12 miliónov zhliadnutí počas prvých 24 hodín. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov potvrdil, že administratíva prezidenta Putina o výzve vie, no uviedol, že sa s jej obsahom zatiaľ nestihla oboznámiť.

Po zverejnení videa Lunin zdôraznil, že nevyzýva na štátny prevrat. Tvrdil, že sa iba snaží upozorniť na pomery v ruskej armáde. Podľa jeho slov ho k verejnému vystúpeniu povzbudzovali nemenovaní predstavitelia ministerstva obrany a bezpečnostných zložiek. V ostatných dňoch zároveň zhromažďoval svedectvá vojakov o údajnom zneužívaní zo strany veliteľov, ktoré chcel predložiť ruskému vedeniu.

Lunin, predtým známy pod menom Alexander Pustovalov, pôsobil ako veliteľ prieskumnej jednotky v dobrovoľníckom prápore Sudoplatov, ktorý vznikol v roku 2022 v okupovanom Melitopoli. Tvrdí tiež, že bojoval v Kurskej oblasti a počas výkonu služby utrpel otras mozgu.

9:55 Proruské okupačné úrady v Chersonskej a Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny hlásia v pondelok veľké výpadky v dodávkach elektriny. „Všetky okresy Chersonskej oblasti sú úplne alebo čiastočne bez elektriny,“ potvrdil v pondelok ráno šéf Ruskom čiastočne okupovanej Chersonskej oblasti Vladimir Saľdo.

Šéf okupačnej správy Záporožskej oblasti Jevgenij Balickij v príspevku na platforme Telegram informoval o „útokoch nepriateľa na energetický systém Záporožskej oblasti, pri ktorých boli poškodené energetické objekty.“ Ukrajina sa k týmto tvrdeniam nevyjadrila.

Terčom útokov ukrajinských dronov bol v noci na pondelok anektovaný Krymský polostrov. Výbuchy hlásili okrem iných aj z miest Kerč a Sevastopol, ktorého gubernátor Michail Razvozžajev v pondelok informoval, že za posledných 24 hodín protivzdušná obrana mesta vyradila 29 ukrajinských dronov. Zároveň potvrdil, že po páde trosiek dronov v meste a okolí vypuklo niekoľko požiarov.

Ruské ministerstvo obrany vo svojej rannej zvodke informovalo, že od 20:00 h v nedeľu do 07:00 h v pondelok jej jednotky zachytili v Rusku, na Kryme, ako aj v Čiernom a Azovskom mori celkovo 209 dronov. Zvodka sa nezmieňuje o obetiach, zranených a materiálnych škodách. Ukrajinská strana sa k útokom dronov z noci nevyjadrila. (Le Monde, TASR)

6:50 Ruský prezident Vladimir Putin očakáva príchod amerických vyjednávačov na obnovenie rokovaní o Ukrajine, hneď ako Washington nebude natoľko zaneprázdnený Iránom. Putin to povedal v nedeľňajšom rozhovore, ktorý v noci na dnes citovali ruské tlačové agentúry.

„Hneď ako budú všetky tie udalosti za nami a skončí sa najnapätejšia fáza v iránskej otázke, očakávame príchod tých zástupcov americkej vlády, s ktorými sme sa v Moskve už stretli,“ povedal Putin v rozhovore s reportérom ruskej štátnej televízie Pavlom Zarubinom. Reagoval na jeho otázku ohľadom stavu rusko-amerických vzťahov po nedávnom summite skupiny G7 vo Francúzsku, na ktorom americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Rusko by malo s Ukrajinou uzavrieť dohodu o ukončení vojny. Tú rozpútalo Rusko z Putinovho rozkazu vo februári 2022 otvorenou inváziou na územie svojho suseda.

„Sme pripravení pokračovať v rokovaniach a v diskusii o všetkých podrobnostiach,“ dodal Putin. Ten začiatkom júna vyjadril názor, že od začiatku konfliktu, ktorý Spojené státy na konci februára rozpútali proti Iránu, Washington odvrátil pozornosť od vojny na Ukrajine.

Trump, ktorého podpora Kyjevu bola až dovtedy skôr vlažná, na summite G7 vo Francúzsku v polovici júna uviedol, že Rusko „by malo uzavrieť dohodu“ a že Washington by mohol na Moskvu znovu uvaliť už predtým zrušené sankcie. Tento postoj pozorovatelia vo všeobecnosti vykladali ako nečakaný obrat šéfa Bieleho domu v prospech Ukrajiny.

6:20 Šéf Bieleho domu Donald Trump o trochu viac rešpektuje ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a o niečo menej ruského diktátora Vladimira Putina. Myslí si to analytik Gustav Gressel, ktorý pôsobí na rakúskej Akadémii národnej obrany.

Čítajte viac Zelenskyj Trumpovi ukázal, že je ako Karate Kid. Pomôže NATO Kyjevu miliardami?

6:00 Ukrajina tento rok podľa komentátora denníka Financial Times (FT) Martina Sandbua dosiahla výraznú technologickú a vojenskú výhodu, ktorá postupne mení rovnováhu vojny v jej prospech. Rusko zároveň čelí rastúcim ekonomickým obmedzeniam a jeho schopnosť pokračovať vo vojne bez radikálnej mobilizácie ekonomiky je podľa neho limitovaná.

Sandbu uvádza, že ruská armáda mesačne prichádza o 30-tisíc až 40-tisíc vojakov. Výrazný vplyv na tieto straty majú podľa neho ukrajinské inovácie vo vojenských technológiách. Komentátor zároveň tvrdí, že Rusko v posledných troch mesiacoch stráca územia.

Dôležitým faktorom je podľa Sandbua aj schopnosť Ukrajiny zasahovať ciele na území Ruska vrátane ropných rafinérií. Tieto útoky mali obmedziť ruské exportné možnosti. Operácie proti okupovanej správe Krymu podľa neho prispeli k výpadkom elektriny a nedostatku paliva, po ktorých bola vyhlásená mimoriadna situácia.

Ruská ekonomika podľa Sandbua naráža na svoje hranice. Tvrdí, že inflácia v Rusku je ešte vyššia, než ukazujú oficiálne údaje, čo podľa neho naznačuje, že Moskve už nezostali nevyužité zdroje. Ruská vláda už podľa komentátora prekročila celoročný cieľ rozpočtového deficitu, v prvom štvrťroku sa hospodársky rast zmenil na pokles a štátne platby rodinám zabitých a zranených vojakov sú také vysoké, že majú výrazný makroekonomický dosah.

Na zhoršujúce sa možnosti Ruska upozornila aj správa Kielskej univerzity. Podľa nej Moskva takmer vyčerpala svoje „záchranné mechanizmy“, o ktoré sa môže opierať pri stabilizácii ekonomiky. Rast cien ropy a plynu počas vojny s Iránom Rusku nepomohol v očakávanej miere, a to aj pre ukrajinské útoky na energetické objekty.

Čítajte aj Zdevastovaná ruská armáda? Nie tak rýchlo. NATO by v prípadnej vojne mohlo zaplatiť vysokými stratami

Kielska univerzita zároveň upozornila na tvrdší postup Európy voči ruskému „tieňovému flotilu“ a na obchodné sankcie, ktoré Rusku komplikujú využívanie exportných príjmov na dovoz tovarov s vojenským využitím.

Ukrajinská ekonomika napriek pokračujúcim ruským útokom podľa Sandbua čiastočne kompenzovala pokles výroby, ktorý nastal od roku 2022. Očakáva sa, že objem výroby bude tento rok ďalej rásť.

Kyjev však naďalej plne závisí od finančnej pomoci spojencov pri financovaní vojenských výdavkov. Podľa Sandbua sa za posledný rok ukázalo, že Európa vypĺňa priestor, ktorý po sebe zanechali Spojené štáty. Pripomenul, že Európska únia už schválila úver vo výške 90 miliárd eur a európske peniaze smerujú aj do ukrajinského obranného priemyslu.

Sandbu tvrdí, že zmena situácie zodpovedá reálnemu posunu na bojisku v prospech Ukrajiny. Podľa neho tým vzniká pre ukrajinských spojencov príležitosť ďalej posilniť tlak na Rusko, sprísniť sankcie, účinnejšie brániť ich obchádzaniu a obmedziť schopnosť Moskvy viesť vojnu. Za ďalší krok označil aj odovzdanie zmrazených ruských aktív Ukrajine ako preddavok na reparácie.