10 dní vo vesmíre a astronautka z Artemis rieši nepredstaviteľnú vec: vrátila sa do čias, keď bola batoľaťom

Je možné čosi podobné zažiť bez návštevy vesmíru?  

Len pred necelými dvoma týždňami so zatajeným dychom celý svet sledoval, ako modul Orion úspešne pristál pri pobreží Kalifornie. Štvorčlenná posádka misie Artemis II, v ktorej bola aj rekordérka NASA Christina Kochová, sa po vyše 50 rokoch stala prvými ľuďmi, ktorí zblízka videli odvrátenú stranu Mesiaca.

Slávnostné fanfáry a potlesk v riadiacom stredisku však vystriedala tvrdá realita všedného dňa – alebo skôr tvrdá realita zemskej príťažlivosti. Christina Kochová na svojom Instagrame zverejnila video z rehabilitačného centra, ktoré ukazuje, že aj tí najtrénovanejší ľudia planéty sa po návrate z vesmíru cítia ako batoľatá, všíma si refresher.

„Na surf si budem musieť ešte počkať“

Na videu, ktoré okamžite obletelo svet, vidno astronautku, ako sa pokúša o tzv. „tandemovú chôdzu“ (kráčanie v jednej línii, kde sa päta dotýka špičky druhej nohy) so zatvorenými očami. Výsledok? Kochovú museli istiť dvaja asistenti, pretože jej telo jednoducho zabudlo, kde je „hore“ a kde „dole“.

„Asi si budem musieť ešte minútku počkať, kým pôjdem znova surfovať,“ zavtipkovala Christina v popise príspevku. Dodala, že hoci misia trvala „len“ 10 dní, prechod z nulovej gravitácie späť na 1G (štandardné gravitačné zrýchlenie na povrchu Zeme) je pre mozog obrovský šok.

Prečo telo „zabudne“ chodiť?

Veda za týmto javom je fascinujúca. V stave beztiaže náš vestibulárny systém (vnútorné ucho zodpovedné za rovnováhu) prestáva dostávať signály, na ktoré je zvyknutý. Mozog sa adaptuje a tieto „zmätočné“ správy začne ignorovať, pričom sa pri orientácii spolieha takmer výhradne na zrak.

Po návrate na Zem však vnútorné ucho zrazu opäť cíti gravitáciu, ale mozog je stále nastavený na „vesmírny režim“. Svaly a kĺby tak dostávajú informáciu o váhe tela, ktorú 10 dní necítili, ale su jednoducho príliš lenivé.

Zavretie očí (ako na videu) spôsobí totálny výpadok orientácie, pretože mozog stratí jediný zmysel, ktorému počas misie veril a teda zraku.

Príprava na Mars

Tieto testy nie sú len pre pobavenie fanúšikov na sociálnych sieťach. NASA ich využíva na to, aby pochopila, ako rýchlo sa ľudské telo dokáže adaptovať po pristátí na inom vesmírnom telese.

„Učíme sa o tom, ako liečiť vertigo, otrasy mozgu a iné neurologické stavy tu na Zemi,“ vysvetlila Kochová. Dáta z misie Artemis II budú kľúčové pre budúcich astronautov, ktorí budú musieť po dlhom lete na Mars vystúpiť z lode a okamžite fungovať v marťanskej gravitácii bez pomoci lekárov.

Christina Koch je aktuálne 13. deň po pristátí a podľa vlastných slov sa každým dňom cíti lepšie. Spolu s kolegami Reidom Wisemanom, Victorom Gloverom a Jeremym Hansenom teraz absolvujú sériu lekárskych vyšetrení, ktoré pomôžu vydláždiť cestu pre misiu Artemis III – teda skutočný návrat ľudí na povrch Mesiaca.