1525. deň: Zelenskyj prekvapil: Ukrajina má viac zbraní, než sama potrebuje. Chystá veľký krok

Ukrajina už spolupracuje s krajinami na Blízkom východe, v Európe a na Kaukaze v rámci špeciálneho formátu.  

19:38 Na ruskom Ďalekom východe sa ktosi neúspešne pokúsil zabiť generála Azatbeka Omurbekova, ktorého ukrajinské úrady vinia zo zodpovednosti za zavraždenie stoviek civilistov v meste Buča pri Kyjeve v čase ruskej okupácie na jar 2022. Uviedol to server Meduza s odvolaním sa na správy zo sociálnych sietí a médií.

„Generál zázrakom prežil,“ tvrdí server Bez formata, podľa ktorého po útočníkoch pátra tajná služba. Úrady sa k správam nevyjadrili. Podľa dostupných informácií sa atentát stal v utorok vo vojenskej posádke Kňaze-Volkonskoje v Chabarovskom kraji. Výbušné zariadenie, vhodené do poštovej schránky, explodovalo a zabilo jedného muža, ďalší boli zranení. Nie je jasné, v akom stave je Omurbekov, poznamenala Meduza a dodala, že novinárom sa nepodarilo dovolať ani generálovi, ani jeho manželke.

O útoku informovala aj ruská celoštátna televízia Pjatyj kanal. Aj podľa jej informácií si výbuch v dôstojníckom klube vojenskej jednotky vyžiadal jednu obeť na živote.

Omurbekov je veliteľom 64. motostreleckej brigády, ktorá na jar 2022 bojovala v okolí Kyjeva. Jeho podriadení tvrdili, že bil a ponižoval vojakov a že nariadil „zabiť všetkých (civilistov), u ktorých nájdete mobilné telefóny“. Keď sa generál vrátil z vojny, vyznamenali ho titulom Hrdina Ruska, pripomenula Meduza a dodala, že generála zaradili na svoju čiernu listinu Spojené štáty, Európska únia a ďalšie západné krajiny.

Čítajte aj Úder spravodlivosti? Ruský pilot, zodpovedný za vraždenie civilistov, bol brutálne umlátený kladivom

18:43 Ukrajinské útoky dronmi na ciele hlboko v ruskom vnútrozemí sa budú stupňovať, uviedol v rozhovore pre BBC veliteľ Síl bezpilotných systémov Ozbrojených síl Ukrajiny Robert Brovdi, známy ako Maďar. Podľa neho už územie vo vzdialenosti 1 500 až 2 000 kilometrov od ukrajinských hraníc nemožno považovať za bezpečné zázemie Ruska.

Čítajte viac Obávaný veliteľ poslal Rusom odkaz. Dronové peklo sa má ešte len začať. Vysmial sa Putinovým plánom

18:42 Jedna žena prišla o život v noci na dnešok pri ruskom dronovom a raketovom útoku v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Informovali o tom úrady. Tri mŕtve a osem ranených si vyžiadal útok ukrajinského dronu na autobus na západe Ruska, oznámil gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov.

17:50 Ukrajina v stredu oficiálne vyzvala izraelské úrady, aby zaistili loď Panormitis s nákladom obilia, ktoré bolo podľa Kyjeva „nelegálne“ vyvezené z území okupovaných Ruskom.

„Ukrajinská strana vyzýva svojich izraelských partnerov, aby zastavili loď a jej náklad, vykonali prehliadku, zaistili dokumentáciu lode a nákladu, odobrali vzorky obilia a vypočuli členov posádky,“ uviedla ukrajinská prokuratúra vo vyhlásení citovanom agentúrou AFP.

Agentúra Reuters objasňuje, že Ukrajina považuje všetko obilie vypestované vo svojich štyroch oblastiach – Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej -, ktoré Rusko anektovalo v septembri 2022, a tiež na Krymskom polostrove anektovanom v roku 2014, za ukradnuté Moskvou.

Ukrajina už predtým protestovala proti tomu, že sa toto obilie vyváža do iných krajín.

Najnovší sporný prípad sa týka ruskej lode, ktorej umožnili zakotviť v izraelskom prístave Haifa a ktorá podľa Kyjeva prevážala práve takéto ukradnuté obilie.

Ukrajina si v reakcii predvolala izraelského veľvyslanca a žiadala vysvetlenie. Izrael deklaroval, že Ukrajina nepredložila dôkazy na podporu týchto tvrdení a neposlala ani „žiadosť o právnu pomoc“.

Rusko nazýva zmienené štyri oblasti svojimi „novými územiami“, ide však o medzinárodne uznané ukrajinské územie, pripomína Reuters. Kremeľ sa nevyjadril k právnemu statusu obilia zozbieraného v týchto oblastiach.

17:45 Ukrajina prijala ďalšie sankcie proti ruským subjektom údajne zapojeným do únosov ukrajinských detí a proti lodiam ruskej tieňovej flotily. Na sociálnych sieťach to v stredu oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Vo svojom príspevku Zelenskyj spresnil, že prvý sankčný zoznam zahŕňa osoby, ktoré pracujú na odvlečení ukrajinských detí z dočasne okupovaných území Ukrajiny, zničení ich identity a ich skrývaní pred rodinami a pred Ukrajinou.

Medzi tieto sankcionované osoby patria funkcionári ruského štátneho systému, kolaboranti na dočasne okupovanom území a propagandisti, doplnil Zelenskyj.

Druhý sankčný zoznam obsahuje 23 plavidiel, ktoré Moskva používa na vývoz ropy. Na časť tohto zoznamu už boli uplatnené aj sankcie západných partnerov Ukrajiny. Zelenskyj doplnil, že Ukrajina sa usiluje o synchronizáciu sankčných režimov – sankcií uvalených Ukrajinou a sankcií prijatých v partnerských jurisdikciách.

Zelenskyj avizoval, že Ukrajina pripravuje ďalší balík protiruských sankcií, ktorý bude podľa jeho slov mimoriadne dôležitý.

14:30 Ukrajinská tajná služba SBU zasiahla prečerpávaciu stanicu v ruskom Perme, ktorá je od hraníc Ukrajiny vzdialená 1500 kilometrov. V vyhlásení to oznámil šéf SBU Jevhen Chmara, podľa ktorého na mieste vypukol rozsiahly požiar. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sieti X napísal, že Ukrajina vzdialenosti úderov ešte predĺži a že takéto útoky sú signálom Moskve, aby ukončila vojnu a sadla si za rokovací stôl. Ukrajina od februára 2022 odoláva ruskej invázii.

O zásahu v Perme informoval aj ruský telegramový kanál Astra, ktorý s odvolaním sa na svedkov napísal, že ukrajinské sily zasiahli aj rafinériu v Orsku v Orenburskej oblasti, ktorá hraničí s Kazachstanom.

Zelenskyj uviedol, že ho Chmara informoval o ukrajinských ďalekonosných sankciách, ako úder v Perme označil. „Nová fáza v nasadení ukrajinských zbraní na obmedzenie ruského vojnového potenciálu,“ napísal prezident.

Podľa Zelenského je dôležité, aby Ukrajina každým úderom znižovala kapacity ruského vojenského priemyslu, logistiky a ropného exportu.

„Výsledky sú zrejmé každému. Rovnako je každému jasné, že Rusko musí túto vojnu ukončiť. Je čas pristúpiť k diplomacii a toto je signál, ktorý by mala Moskva počuť,“ dodal Zelenskyj.

SBU oznámila, že zasiahnutá prečerpávacia stanica pri Perme patrí spoločnosti Transnefť a že zariadenie je dôležitým ruským uzlom na prepravu ropy, ktorá odtiaľ prúdi štyrmi smermi, okrem iného do permskej rafinérie. Tajná služba uviedla, že požiar po útoku zachvátil takmer všetky nádrže na skladovanie ropy.

„SBU systematicky znižuje ruský exportný potenciál a podkopáva ruskú ekonomickú základňu na financovanie vojny proti Ukrajine,“ povedal Chmara.

Kanál Astra napísal, že miestni obyvatelia hlásia ropný dážď, ktorý po sebe zanecháva tmavé škvrny. Gubernátor Permského kraja Dmitrij Machonin dnes ráno na sieti Telegram bez spresnenia napísal, že jeden z priemyselných areálov pri Perme zasiahol ukrajinský dron a že na mieste vypukol požiar. „Robotníci boli evakuovaní. Nikto nebol zranený,“ uviedol. Ďalšie informácie však Machonin nezverejnil.

O dnešnom útoku v Orenburskej oblasti sa krátko zmienil tamojší gubernátor Jevgenij Solncev s tým, že ho protivzdušná obrana odrazila. Ruská agentúra TASS uviedla, že pre úder musel byť dočasne uzavretý vzdušný priestor, o škodách a konkrétnych cieľoch však neinformovala. Podľa kanála Astra sa v Orsku terčom ukrajinského útoku stala rafinéria, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri zásobovaní Uralu a Povolžia ropnými produktmi.

V noci na utorok ukrajinské sily udreli na rafinériu v meste Tuapse v Krasnodarskom kraji na juhozápade Ruska, kde vypukol rozsiahly požiar. Ruské úrady tvrdia, že hasiči majú plamene pod kontrolou, uhasené však zatiaľ nie sú. Na situáciu v Tuapse osobne dohliada minister pre mimoriadne situácie Alexandr Kurenkov, ktorého na miesto vyslal ruský prezident Vladimir Putin.

Ukrajina sa už viac ako štyri roky bráni ruskej invázii, súčasťou bojov sú vzdušné útoky oboch strán. Predstavitelia napadnutej krajiny aj armáda opakujú, že svojimi útokmi na ropnú infraštruktúru v Rusku sa snažia oslabiť možnosti Moskvy financovať vojnu z predaja nerastných surovín.

13:05 Ruskí občania, ktorým bol doručený povolávací rozkaz do armády, nebudú môcť cez Bielorusko vycestovať do zahraničia, oznámil bieloruský Štátny pohraničný výbor. TASR o tom informuje na základe správy spravodajského servera Meduza, ktorý sa odvoláva na televízny kanál Belsat.

„Ak mu (ruskému občanovi) nezakáže Ruská federácia vycestovať a jeho doklady budú v poriadku, bude môcť ísť,“ povedali novinárovi Belsatu v bieloruskom pohraničnom výbore, ktorý potvrdil, že existuje „určitá databáza“ občanov Ruska a Bieloruska, ktorým je zakázané opustiť krajinu.

„Keď odpovedia, že vycestovanie nie je obmedzené, nech sa páči, Bielorusko môže opustiť. Avšak, ak je vycestovanie zakázané, potom je potrebné všetky otázky adresovať Ruskej federácii. Ak sa bude meno danej osoby nachádzať v databáze, nebude môcť krajinu opustiť, ale keď jej meno nebude v databáze osôb, ktorým je vycestovanie obmedzené, pustíme ju,“ spresnil pracovník pohraničného výboru.

Ľudskoprávna organizácia Hnutie odporcov vojenskej služby začiatkom tohto týždňa informovala o tom, že ruskému brancovi, ktorému prišlo predvolanie, neumožnili vycestovať cez Bielorusko do zahraničia.

Obyvateľ Petrohradu dostal predvolanie, na základe ktorého sa mal v stredu (29. apríla) dostaviť na lekársku prehliadku. Zároveň bola do online registra pridaná poznámka – zákaz opustiť Ruskú federáciu. Na druhýkrát sa mu podarilo opustiť Rusko a dostať sa do Bieloruska, ale na letisku v Minsku mu dvakrát neumožnili nastúpiť na medzinárodný let – prvýkrát sa pokúšal odletieť do Tbilisi a druhý raz do Jerevanu. Podľa serveru Meduza je to prvý takýto známy prípad.

Od okamihu doručenia predvolania sa osobe, ktorá takéto predvolanie dostane, zakazuje opustiť Rusko. Po 20 dňoch sa na ňu vzťahujú ďalšie obmedzenia, medzi nimi napríklad zákaz šoférovania a registrácie dopravných prostriedkov, nemôže spravovať nehnuteľnosti či brať pôžičky, pripomenula Meduza.

13:00 Ukrajinská armáda v Čiernom mori asi 210 kilometrov juhovýchodne od ruského prístavného mesta Tuapse zasiahla dronmi sankcionovaný tanker plaviaci sa pod kamerunskou vlajkou, ktorý Rusko využívalo na vývoz ropných produktov. Na sieti Telegram to oznámil generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Spresnil, že drony zasiahli kormu plavidla, kde sa nachádzajú pohonné systémy. Rozsah škôd zatiaľ nie je známy. Ukrajina, ktorá od februára 2022 čelí ruskej invázii, zároveň varovala, že bude podnikať ďalšie kroky na zastavenie ruskej agresie.

Armáda uviedla, že tanker mal vypnutý automatický sledovací systém AIS, ktorý sa v námornej doprave používa na identifikáciu a lokalizáciu plavidiel. V oblasti podľa generálneho štábu tanker, ktorý bol bez nákladu, zrejme čakal na nakládku z iného plavidla.

Zasiahnutý tanker nesie názov Marquise a podľa portálu opensanctions.org naň uvalili sankcie Ukrajina, Európska únia, Británia či Švajčiarsko.

V Čiernom mori či v Stredozemnom mori sa v posledných mesiacoch stalo terčom dronových útokov niekoľko tankerov a ďalších nákladných plavidiel považovaných za súčasť takzvanej ruskej tieňovej flotily, ktorú Moskva využíva na obchádzanie sankcií. Útoky boli spájané s Ukrajinou a k niektorým z nich sa prihlásila ukrajinská tajná služba SBU.

12:10 Ukrajinská protivzdušná obrana v marci zostrelila viac ako 33 000 ruských dronov rôznych typov. Je to najviac za mesiac odvtedy, čo Moskva pred viac ako štyrmi rokmi začala inváziu do susednej krajiny. Dnes o tom napísala agentúra AP s odvolaním sa na ukrajinského ministra obrany Mychajla Fedorova.

Ukrajina vyvinula dronovú technológiu, ktorá sa stala zásadnou pri odrážaní útokov väčšej ruskej armády a vzbudila záujem po celom svete. O zaradenie stíhacích dronov do svojej protivzdušnej obrany sa usilujú napríklad krajiny Perzského zálivu zasiahnuté vojnou USA a Izraela s Iránom.

Kyjev sa snaží navýšiť zásoby stíhacích dronov na odrážanie ruských vzdušných útokov a armáda v rámci letectva zriadila nové velenie s cieľom posilniť tieto schopnosti krajiny, uviedol podľa AP v pondelok Fedorov.

V utorok ministerstvo obrany oznámilo, že dosah úderov hlboko na území Ruska, ktoré je Ukrajina schopná podniknúť, sa od začiatku ruskej invázie v roku 2022 viac ako zdvojnásobil. Ukrajinské sily boli vtedy schopné zasiahnuť ciele vo vzdialenosti približne 630 kilometrov. Podľa ministerstva teraz podnikajú údery až 1 750 kilometrov za nepriateľskou líniou.

12:00 Od roku 2022, keď Rusko začalo vojnu proti Ukrajine, sa dosah ukrajinských zbraní zvýšil približne 2,5-násobne. Kým v roku 2022 dokázali Ukrajinci zasiahnuť cieľ približne 630 kilometrov hlboko v tyle nepriateľa, v súčasnosti môžu ukrajinské zbrane dlhého doletu zničiť aj cieľ vzdialený až 1 750 kilometrov, informovalo ukrajinské ministerstvo obrany.

Čítajte viac Putinovo zázemie už nie je mimo dosahu. Ukrajina ukázala, ako ďaleko dokáže udrieť

11:45 Rusko v noci na stredu útočilo dronmi na prístavy v juhoukrajinskej Odeskej oblasti. Zasiahlo pri tom obytnú budovu a nemocnicu, uviedol v stredu oblastný gubernátor Oleh Kiper.

Útok podľa Kipera zničil prijímacie oddelenie nemocnice a vážne poškodil aj ďalšie časti zariadenia. Zamestnanci a pacienti boli v času útoku v úkryte a neskôr ich presunuli do iného zariadenia.

Záchranné zložky oznámili, že pri požiaroch v obytnej oblasti utrpeli zranenia dve osoby. Zverejnili tiež fotografie budov zachvátených plameňmi a hasičov v ich okolí. Požiar hlásili aj v prírodnej rezervácii pri delte Dunaja.

Odeská oblasť, v ktorej sa nachádzajú viaceré významné ukrajinské námorné a riečne prístavy na Dunaji, bola počas viac ako štvorročnej vojny opakovane terčom ruských útokov.

Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že Rusko od pondelka večera vyslalo nad územie krajiny 171 dronov a 154 z nich zneškodnila protivzdušná obrana. Pri samostatnom útoku v severoukrajinskej Sumskej oblasti zomrel jeden človek a dvaja sa zranili, uviedol miestny predstaviteľ.

10:48 Nemecké úrady zadržali v utorok v Berlíne občana Kazachstanu pre podozrenie zo špionáže pre Rusko. Oznámila to dnes v tlačovej správe Generálna prokuratúra v Karlsruhe. Sergej K. bol podľa nej najneskôr od mája minulého roka v kontakte s jednou z ruských tajných služieb. Vyhľadával aj objekty vhodné na sabotáž.

Kazašský občan čelí podľa prokuratúry obvineniu, že pôsobil v prospech cudzej tajnej služby. „Sergej K. bol najneskôr od mája 2025 z Nemecka v neustálom kontakte s ruskou tajnou službou,“ uviedla prokuratúra. Až do utorkového zadržania obvinený muž „odovzdával svojmu riadiacemu dôstojníkovi množstvo informácií rôzneho druhu“, vrátane údajov o tom, ako Nemecko vojensky podporuje Ukrajinu, či o nemeckom zbrojárskom a obrannom priemysle. Kazašský občan sa podľa prokuratúry zameriaval na podniky, ktoré vyvíjajú drony a roboty.

Obvinený Sergej K. podľa generálnej prokuratúry posielal do Ruska aj fotografie verejných budov v Berlíne a snímky vojenských konvojov na diaľniciach, vrátane konvojov Severoatlantickej aliancie (NATO). „Navyše informoval svoju kontaktnú osobu v tajnej službe o objektoch v Nemecku vhodných na sabotáž a ponúkal, že naverbuje ďalšie osoby do špionážnej a sabotážnej skupiny,“ dodali v správe štátni zástupcovia.

Nemecké tajné služby v posledných rokoch opakovane varujú pred sabotážnymi akciami a špionážou. Podľa Sinana Selena, šéfa Spolkového úradu pre ochranu ústavy (BfV), ktorý má právomoci civilnej kontrarozviedky, stojí v súčasnosti za väčšinou sabotáží so zapojením zahraničných aktérov Rusko. Novým vzorcom je pritom využívanie takzvaných „low level“ agentov, teda osôb, ktoré nie sú spravodajsky vyškolené, ale tajné služby ich naverbovali na sabotážne či špionážne akcie.

9:59 Požiar rafinérie v meste Tuapse v Krasnodarskom kraji na juhozápade Ruska majú hasiči pod kontrolou. Dnes o tom s odvolaním sa na vyhlásenie miestnych úradov informovala agentúra TASS. Zariadenie zachvátili plamene v noci na utorok po útoku ukrajinských dronov. Prezident Vladimír Putin v utorok vyslal na miesto ministra pre mimoriadne situácie Alexandra Kurenkova, ktorý na zásah dohliada.

„Požiar rafinérie v Tuapse bol lokalizovaný,“ oznámila miestna operačná skupina, ktorá hasenie koordinuje. Lokalizácia požiaru je zlomový bod, kedy hasiči zastavili šírenie plameňov. Ďalším krokom je potom uhasenie ohňa. S plameňmi podľa operačnej skupiny bojuje 312 ľudí, ktorí majú k dispozícii 73 kusov techniky.

Podobne sa dnes na sieti Telegram vyjadril aj gubernátor Krasnodarského kraja Veniamin Kondraťjev. „Situácia je pod kontrolou, vyžaduje si však pozornú pozornosť,“ napísal. Gubernátor tiež v utorok zverejnil snímky, na ktorých Kurenkov obhliada situáciu z miesta a z helikoptéry.

Čítajte viac Ruské prístavné mesto vyhlásilo stav núdze. Topí sa v mazute a dusí toxickými látkami

Tuapse je významný juhoruský prístav, ktorý slúži okrem iného ako centrum na export ropných produktov. V meste sa vedľa námorného terminálu nachádza veľká rafinéria schopná spracovať 12 miliónov ton ropy ročne.

O vážnosti situácie v Tuapse svedčí okrem iného to, že sa udalosti venoval šéf Kremľa. Putin požiar rafinérie podľa Reuters označil za ďalší dôkaz rastúceho počtu ukrajinských úderov na civilné ciele. „Dronové útoky proti civilnej infraštruktúre sú stále početnejšie,“ povedal Putin v komentári, ktorý odvysielali ruské televízne stanice. Poznamenal, že posledný útok na Tuapse by mohol spôsobiť vážne ekologické škody.

8:39 Jedna žena prišla o život v noci na dnešok pri ruskom dronovom a raketovom útoku v Sumskej oblasti na severe Ukrajiny. Informovali o tom úrady. Ruské bezpilotné lietadlá útočili aj na Charkov. Moskva naopak bez podrobností ohlásila likvidáciu ukrajinských dronov útočiacich v niekoľkých oblastiach.

Šéf vojenskej správy Sumskej oblasti Oleh Hryhrov uviedol, že ruský útok mieril na civilnú infraštruktúru a obytné domy v okolí Šostky. V zasiahnutých domoch vznikli mohutné požiare av jednom z nich zomrela 60-ročná žena. Ďalší dvaja ľudia museli vyhľadať lekársku pomoc.

Šostka leží neďaleko ukrajinsko-ruskej hranice a ruské drony na ňu útočia často, píše ruskojazyčný servis BBC.

Na Charkov, po Kyjeve druhé najväčšie mesto na Ukrajine, sa ruské drony zleteli z niekoľkých smerov, oznámil šéf regionálnej vojenskej správy Oleh Synehubov. Na rôznych miestach mesta sú škody na obytnej a komerčnej zástavbe, poškodených je tiež niekoľko vozidiel; o prípadných obetiach nie sú informácie.

7:37 Vo funkcii americkej chargé d’affaires na Ukrajine v júni skončí Julie Davisová, ktorú pred necelým rokom menoval prezident Donald Trump. V utorok to podľa agentúry AFP oznámilo americké ministerstvo zahraničia.

Denník Financial Times s odvolaním sa na nemenované zdroje napísal, že Davisová pociťovala stále väčšiu frustráciu kvôli Trumpovej nedostatočnej podpore Ruskom napadnutej Ukrajiny. Rezort zahraničia to ale odmietol. „Naznačovať, že Davisová končí kvôli sporom s Trumpom, je chybné,“ povedal hovorca rezortu Tommy Piggot. „Do doby, než v júni 2026 odíde z Kyjeva a odíde z ministerstva do dôchodku, bude veľvyslankyňa Davisová hrdo presadzovať politiku prezidenta Trumpa,“ uviedol aj Piggot.

Davisovú Trump menoval do vedenia americkej ambasády v Kyjeve vlani v máji po tom, čo odstúpila jej predchodkyňa, iná kariérna diplomatka Bridget Brinková. Brinkovú, ktorá bola pred príchodom na Ukrajinu veľvyslankyňou na Slovensku, do funkcie veľvyslankyne v Kyjeve menoval predchádzajúci americký prezident Joe Biden. V súčasnosti kandiduje za demokratov do Kongresu. Už skôr povedala, že ju čoraz viac znepokojuje, ako Trump ustupuje Rusku a ako „tlačí na obeť, na Ukrajinu“.

Trump pri svojom minuloročnom návrate do Bieleho domu sľuboval, že ruskú vojnu proti Ukrajine rýchlo ukončí, ale doposiaľ sa mu nepodarilo dosiahnuť väčší pokrok. Ruská armáda inváziu na Ukrajinu začala 24. februára 2022 na rozkaz šéfa Kremľa Vladimíra Putina, a rozpútala tak najväčší konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny.

6:47 Na prehliadke k výročiu konca druhej svetovej vojny na moskovskom Červenom námestí tento rok nebude kolóna vojenskej techniky.

Čítajte viac Asi už žiadna nezostala. Prehliadka 9. mája v Moskve bude bez vojenskej techniky

6:09 Ukrajina sa pripravuje na export zbraní, keďže ich vyrába viac, ako jej ozbrojené sily potrebujú, uviedol prezident Volodymyr Zelenskyj. „V niektorých oblastiach výroby máme v súčasnosti až 50 percent nadbytočnej kapacity,“ povedal vo svojom večernom prejave, informuje agentúra DPA, píše TASR.

„Export ukrajinských zbraní sa stane realitou. Ukrajinská armáda bude mať vždy právo na prioritné a dostatočné zásobovanie — vezmú si to, čo potrebujú, a objem nad rámec pôjde na export,“ uviedol Zelenskyj. Ministerstvo obrany a generálny štáb určia potrebné objemy pre ozbrojené sily, a ukrajinské zbrojárske spoločnosti následne budú mať možnosť vstúpiť na trhy partnerských krajín, aby mohli predávať doma nepotrebné zbrane.

Zelenskyj tiež dodal, že Ukrajina už spolupracuje s krajinami na Blízkom východe, v Európe a na Kaukaze v rámci špeciálneho formátu spolupráce nazývaného „dronové dohody“. „Na stole je aj návrh pre našich amerických partnerov,“ dodal.

Dohody by mohli zahŕňať export bezpilotných strojov, obranných systémov a ďalších typov zbraní, pričom ide o spôsob, ako zlepšiť finančnú situáciu krajiny.

„Podmienky musia byť opäť výhodné pre Ukrajinu, musí existovať jasný dohľad a výnosy z exportu musia posilniť ukrajinskú obranu. Tak to bude,“ informoval Zelenskyj.

Čítajte viac Zelenskyj: Vojna v Iráne ohrozuje dodávky zbraní Kyjevu, musíme si zbrane vyrábať sami

Prezident zároveň poveril ministerstvo zahraničných vecí, aby spolu so spravodajskými službami a Bezpečnostnou službou určili zoznam krajín, do ktorých nebude možné vyvážať zbrane z dôvodu ich spolupráce s „agresorským štátom“.

Ukrajina výrazne zvýšila výrobu zbraní od začiatku rozsiahlej ruskej invázie pred viac ako štyrmi rokmi.