Ukrajinská kampaň dronových útokov proti cieľom v Rusku sa za posledný mesiac rozšírila do bezprecedentných rozmerov.
Čítajte viac 1 586. deň: Moskva je pod tlakom ako nikdy predtým, Ukrajina získava prevahu. Analytik opisuje zlom
19:08 Ministerstvo investícií otvorilo v utorok v Prešove kanceláriu Ukraine Urban Support Hub, ktorá vznikla v partnerstve s Programom Organizácie Spojených národov pre ľudské sídla (UN-Habitat). Nová platforma prepojí slovenské, ukrajinské a medzinárodné odborné kapacity pri podpore obnovy miest, územného plánovania a regionálneho rozvoja a prispeje k posilňovaniu európskej integrácie Ukrajiny.
Otvorením Ukraine Urban Support Hubu má podľa ministerstva vzniknúť priestor na prepájanie samospráv, odborných inštitúcií a partnerov, ktorí môžu prispieť k obnove miest a zlepšeniu kvality života ľudí, ako aj k posilneniu postavenia Slovenska ako dôveryhodného partnera v regióne.
Čítajte viac Z popola Mariupolu späť do boja: Pluk Azov sa vracia na scénu a plánuje pomstu
Prešov bol pre vznik kancelárie vybraný pre svoju geografickú blízkosť k Ukrajine, dlhoročné skúsenosti Slovenska s cezhraničnou spoluprácou a potenciál prepájať partnerov zo Slovenska, Ukrajiny a Európskej únie.
Vznikajúci Ukraine Urban Support Hub bude fungovať pod odbornou záštitou UN-Habitat Ukraine Country Office, pričom MIRRI SR zabezpečí jeho prevádzkové, organizačné a personálne fungovanie. Hub bude počas nasledujúcich piatich rokov slúžiť ako regionálna platforma spolupráce medzi Slovenskom, UN-Habitat, ukrajinskými mestami a európskymi partnermi. Zameria sa najmä na technickú asistenciu pri obnove ukrajinských miest, podporu územného plánovania, obnovu bývania a infraštruktúry, rozvoj cezhraničnej spolupráce a podporu európskej integrácie Ukrajiny.
16:02 Medzi Rusmi zavládol najväčší pesimizmus ohľadom ekonomického vývoja za posledných najmenej 20 rokov. Podľa agentúry Reuters to vyplýva z dnes zverejneného prieskumu spoločnosti Gallup.
Čítajte viac Bez benzínu a bez ilúzií: Ruská spoločnosť prepadá pochmúrnej nálade
12:41 Rumunské ministerstvo obrany v utorok uviedlo, že bezpečne odpálilo úlomky zrejme ruského dronu nájdené v dedine Rachelu neďaleko hraníc s Ukrajinou. Úlomky dronu, ktoré obsahovali výbušniny a museli byť odpálené na mieste, našiel a nahlásil miestny obyvateľ. Predbežné údaje naznačujú, že pochádzajú z dronu použitého Ruskom pri útokoch na ukrajinskú prístavnú infraštruktúru v apríli tohto roku.
Rumunsko zdieľa s Ukrajinou viac ako 600-kilometrovú hranicu. Ruské drony jeho vzdušný priestor narušili od začiatku útokov na ukrajinské prístavy pozdĺž Dunaja už najmenej 29-krát. Pätnásť z nich zaznamenali tento rok. Koncom mája ruský dron narazil do strechy bytového domu v meste Galati. Pri incidente utrpeli ľahké zranenia 53-ročná žena a 14-ročný chlapec. (reuters, tasr)
12:39 Súd v Lotyšsku odsúdil muža na päť rokov a šesť mesiacov väzenia za špionáž pre Rusko, oznámila v utorok prokuratúra v Rige. Štátneho príslušníka Lotyšska súd uznal vinným z podávania informácií ruskej vojenskej spravodajskej službe GRU v rokoch 2016 – 2025. Údajne spolupracoval s GRU dobrovoľne z ideologických dôvodov.
Podľa prokuratúry muž na pokyny GRU nelegálne zhromažďoval informácie o letisku Spilve v Rige a o podmienkach nákupu SIM kariet pre mobilné telefóny v Lotyšsku.
Okrem toho hlásil informácie priamo ruskej vojenskej spravodajskej službe o subjektoch vrátane vojenského a politického vývoja v Lotyšsku, podpore, pomoci pre Ukrajinu po invázii Ruska, aktivitách NATO a vývoji v obrannom sektore krajiny.
Podľa orgánov odsúdený, ktorý bol v predbežnej väzbe od 18. októbra 2025, ohrozil bezpečnostné záujmy Lotyšska, ktoré susedí s Ruskom a s jeho spojencom Bieloruskom. Bezpečnostné zložky identifikovali aj osobu, ktorá riadila túto špionážnu činnosť a začali proti nej trestné konanie, dodala prokuratúra. (tasr, dpa)
12:15 Európska komisia dnes vyplatila prvých 3,9 miliardy eur z vojenskej časti pôžičky pre Ukrajinu. Peniaze sú určené na obstaranie dronov, uviedla únijná exekutíva. Platba nadväzuje na prevod prvých 3,2 miliardy eur v rámci makrofinančnej podpory, ktorý šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila minulý týždeň. Celková výška únijnej pôžičky je 90 miliárd eur a vyplácanie peňazí je rozdelené na tento a budúci rok. (čtk)
12:08 Poľsko neodovzdá Ukrajine stíhačky MiG-29, pretože Kyjev odmietol poskytnúť Varšave dronové technológie, vyhlásil poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz. Zároveň v rozhovore pre televíziu Polsat News varoval Ukrajinu, že ak bude glorifikovať takzvaných banderovcov, do Európskej únie nevstúpi.
11:00 Zatvorené prevádzky a vývesky oznamujúce prenájom priestorov sú v ruskom meste Mytišči na predmestí Moskvy čoraz častejším obrazom. Malé podniky podľa miestnych podnikateľov pociťujú dôsledky spomaľujúcej sa ekonomiky, ktorú zaťažujú vysoké vojnové výdavky, rast daní a pretrvávajúca inflácia.
10:01 Kardináli z Poľska a Ukrajiny, ktorí sa nedávno zúčastnili na konzistóriu v Ríme, vydali spolu s patriarchom ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi Sviatoslavom spoločnú výzvu na zmierenie medzi Poliakmi a Ukrajincami.
V spoločnom vyhlásení uviedli, že „s bolesťou sledujú rastúce vzájomné napätie a oživujúcu sa náladu nepriateľstva medzi Poliakmi a Ukrajincami.“ V nadväznosti na pápeža Leva XIV. vyzvali na „odzbrojenie jazyka – používanie takých slov, gest a symbolov, ktoré nevyvolávajú nenávisť ani strach. Pripomenuli aj odkaz pápeža Jána Pavla II., ktorý bol poľského pôvodu, a ktorý svojho času oba národy vyzval, aby „sa neviazali na traumy minulosti, ale hľadeli na seba očami zmierenia.“
Signatári výzvy Mykola Byčok, Konrad Krajewski, Kazimierz Nycz, Grzegorz Ryš a Sviatoslav Ševčuk upozorňujú, že k zhoršovaniu vzťahov medzi krajinami dochádza v čase, keď je Ukrajina vo vojne a Poľsko jej pri obrane výrazne pomáha.
Vo vyhlásení zdôrazňujú potrebu odpustenia, sebareflexie a odmietnutia „negatívnej pamäte“, ktorá živí iba krivdy. Kardináli tvrdia, že spoločná budúcnosť oboch národov je dôležitejšia než spory o minulosť a že kresťanský prístup ku konfliktom musí byť založený na odpustení a milosrdenstve. (Vatican News, TASR)
9:38 Najmenej dvoch mŕtvych si vyžiadali útoky ukrajinských dronov v Rusku – v Belgorodskej oblasti a v Jegorievsku pri Moskve, kde zahynulo polročné dieťa, uviedli dnes ruské úrady. V Dnipre na juhovýchode Ukrajiny stúpol počet obetí pondelňajšieho ruského útoku zo šiestich na sedem po tom, čo dnes ráno v nemocnici podľahol zraneniam 59-ročný muž, oznámil náčelník oblastnej správy Oleksandr Hanža. Ruské útoky na Charkov a okolie si počas uplynulého dňa vyžiadali štyri životy a 24 ranených, vrátane dvoch detí, informoval náčelník regionálnej správy Oleh Synehubov.
„Počas dnešnej noci v dôsledku dopadu dronu v Jegorievsku vzbĺkol rodinný dom. Záchranári z trosiek vyprostili dvoch dospelých a dve deti. Bohužiaľ, polročné dieťa zahynulo cestou do nemocnice,“ napísal na sociálnej sieti guvernér Moskovskej oblasti Andrej Vorobjov. Jegorievsk leží asi 100 kilometrov východne od Moskvy.
Jeden človek prišiel o život a štyria boli zranení pri útokoch ukrajinských dronov na osobné autá v Belgorodskej oblasti na západe Ruska, informoval krízový štáb regiónu.
Rusko proti Ukrajine vyslalo počas noci 154 dronov, z ktorých sa 138 dronov podarilo zneškodniť, oznámilo ukrajinské letectvo. Bez ďalších podrobností dodalo, že zaznamenalo zásahy 13 dronov na desiatich miestach.
7:43 Keď sa 20. júna nad Ťumeňom, bránou do západnej Sibíri, objavili ukrajinské drony, nešlo len o ďalšie napadnutie ruskej rafinérie. Vojna, ktorú Kremeľ roky predával ako konflikt ďaleko od ruských miest, sa posunula za Ural. Ruský priemysel aj logistika čelia úderom, ktoré menia charakter vojny. Moskva roky ťažila zo svojej rozlohy. Teraz sa z nej stáva slabina — a Ural už nemusí byť poslednou hranicou.
Čítajte viac Najväčšia výhoda Ruska sa stala jeho pascou. Ako sa vojna predrala až za Ural?
7:30 Ruské systémy protivzdušnej obrany v noci na utorok zostrelili desiatky ukrajinských dronov, ktoré smerovali na Moskvu, oznámil starosta metropoly Sergej Sobianin. Ruské ministerstvo obrany medzičasom informovalo o zničení celkovo 419 ukrajinských bezpilotných lietadiel.
Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že systémy protivzdušnej obrany v noci zachytili a zneškodnili 419 ukrajinských dronov po celom území krajiny. O prípadných obetiach alebo škodách sa rezort nezmienil.
Drony mierili predovšetkým na anektovaný Krym, na susedný ruský Krasnodarský kraj a na oblasť hlavného mesta Moskvy. Masívny nálet nasledoval po tom, čo v noci na piatok Ukrajina vyslala na ruské územie 660 dronov, čo bol jeden z najvyšších počtov od začiatku konfliktu vo februári 2022.
Sobianin vo svojom príspevku na sociálnej sieti uviedol, že protivzdušná obrana zostrelila 50 „nepriateľských dronov“ letiacich na Moskvu. Záchranné zložky podľa neho zasahovali na miestach, kde dopadli trosky zničených strojov. (AFP, TASR, ČTK)
6:00 Ukrajinská kampaň dronových útokov proti cieľom v Rusku sa za posledný mesiac rozšírila do bezprecedentných rozmerov a podľa CNN začína vojnu citeľnejšie približovať aj bežným Rusom. Údery majú podľa televízie oslabiť ruskú vojnovú ekonomiku a zvýšiť hospodársku aj politickú cenu pokračovania invázie na Ukrajinu.
Cieľmi útokov sú najmä ropné rafinérie, ropné terminály, námorné plavidlá a zbrojárske závody hlboko na ruskom území. Ruské médiá podľa CNN zaznamenávajú čoraz dlhšie rady áut na čerpacích staniciach pre nedostatok paliva.
Situáciu už priznal aj Vladimir Putin. Počas víkendovej mimoriadnej porady uviedol, že národné zásoby benzínu klesli na znepokojujúcu úroveň. Zároveň vyhlásil, že Rusko musí „minimalizovať vplyv teroristických útokov na naše civilné objekty a infraštruktúru“. CNN to označuje za zmenu rétoriky, keďže Putin predtým ukrajinské dronové útoky zľahčoval.
Televízia pripomína, že Rusko dlhodobo systematicky ničilo ukrajinskú energetickú infraštruktúru. „Teraz sa zdá, že Ukrajina túto logiku obrátila naruby a Rusi začínajú pociťovať dôsledky tejto stratégie,“ píše CNN.
Západní predstavitelia a experti podľa televízie vnímajú vývoj ako znak, že situácia sa pre Ukrajinu mení. Ukrajinské útoky podľa nich obmedzili ruské dodávky paliva a vojenskej techniky, čo spomaľuje snahy Moskvy na bojisku.
CNN však upozorňuje, že súčasné problémy Ruska pravdepodobne neprinútia Kremeľ k ústupkom, prinajmenšom nie v blízkom čase. „Putin si za desaťročia vytvoril relatívne krehký obraz nekompromisného lídra, čo robí kapituláciu, ústup alebo dokonca kompromis na Ukrajine mimoriadne nepravdepodobnými a zložitými,“ uvádza televízia.
Podľa najoptimistickejších západných odhadov si ruská invázia vyžiadala viac ako milión mŕtvych a zranených. Rusko zároveň stále neovláda štyri ukrajinské regióny, na ktoré si robí nárok.
CNN preto uzatvára, že hoci nedostatok paliva v Rusku predstavuje citeľný problém, nemožno ho vnímať ako signál pripravenosti Moskvy ukončiť vojnu alebo pristúpiť na kompromis.