Znie to ako paradox, ale infarkt myokardu môžete utrpieť aj napriek zdravému životnému štýlu. Kardiológ Christophe Wyss vysvetľuje, ktoré faktory okrem veku, fajčenia a nadváhy negatívne ovplyvňujú zdravie srdca.
Fajčenie a nadváha zvyšujú riziko infarktu. To je mnohým jasné. Existujú však aj ľudia, ktorí utrpia infarkt úplne nečakane. Stravujú sa zdravo, pravidelne sa hýbu a nemajú žiadne pociťované ťažkosti. Christophe Wyss, špecialista na kardiológiu z kardiokliniky Hirslanden v Zürichu, vysvetľuje, ktoré riziká infarktu nesmiete podceňovať.
1. Neobjavený vysoký krvný tlak
Bez cielených meraní by mohli rizikové faktory, ako je vysoký krvný tlak, príliš vysoké hodnoty krvných tukov a cukru v krvi, zostať celé roky neodhalené. „To zákerné je, že mnohí ľudia so zvýšeným krvným tlakom nemajú žiadne symptómy,“ hovorí Wyss.
Ani vysoké hodnoty cholesterolu či cukru v krvi často nespôsobujú žiadnu bolesť a neprejavujú sa badateľnými príznakmi. Preto je dôležité nechať si takéto hodnoty skontrolovať v rámci preventívnych prehliadok. „Iba tak sa dajú potenciálne zdravotné riziká včas rozpoznať a liečiť,“ dodal.
- Meranie krvného tlaku: Pod 40 rokov každé tri roky a nad 40 rokov každý rok (ženy aj muži).
- Meranie cholesterolu: Muži nad 40 rokov a ženy nad 50 rokov (alebo po menopauze) každých päť rokov, v závislosti od individuálneho rizikového profilu aj skôr.
2. Dlhodobý stres
Stres vedie k produkcii adrenalínu a ďalších stresových hormónov. Ak sú tieto hodnoty zvýšené dlhodobo, môžu prispieť k predčasnému poškodeniu ciev. „Stres navyše často podnecuje nezdravý životný štýl, keďže postihnutí ľudia si nachádzajú menej času na pohyb,“ ozrejmuje Wyss.
Okrem toho vo zvýšenej miere siahajú po škodlivých stratégiách zvládania stresu, akými sú fajčenie alebo rýchle občerstvenie (fast food). Pre posúdenie zdravotného rizika je podľa experta rozhodujúce, ako každý jednotlivec stres vníma. „Nezamestnanosť v kombinácii s existenčným strachom môže byť napríklad stresujúcejšia než dlhé pracovné dni manažéra.“
3. Genetické faktory
Napriek rozsiahlemu výskumu nie je rola genetických faktorov pri riziku infarktu úplne objasnená. „Genetickým ochorením, ktoré jednoznačne zvyšuje riziko infarktu, je familiárna hypercholestolémeia,“ hovorí Wyss.
V tomto prípade ide o dedičné ochorenie metabolizmu cholesterolu alebo tukov. V klinickom každodennom živote hrá rozhodujúcu úlohu predovšetkým rodinná anamnéza. To znamená, že lekár alebo lekárka sa pýta na zvláštnosti a ochorenia príbuzných. „Kto má príbuzných prvého stupňa, ktorí utrpeli infarkt pred 65. rokom života, má vyššie genetické riziko infarktu,“ dodáva Wyss.
4. Fyzická námaha
Podľa experta môže každá fyzická námaha zvýšiť riziko infarktu. U pravidelne športujúcich ľudí reagujú cievy na fyzickú záťaž lepšie. „Sú na zvýšenú námahu zvyknutí a dokážu ju lepšie tolerovať.“ Naopak u netrénovaných ľudí, ktorí svoje telo preťažia náhle a intenzívne, riziko výrazne stúpa. Wyss hovorí: „Pravidelný tréning tak pôsobí ochranne a znižuje nebezpečenstvo preťaženia.“
5. Menopauza
Ženské pohlavné hormóny majú zásadne ochranný účinok na cievy. V menopauze sa však hormónová rovnováha mení. Wyss objasňuje: „Bohužiaľ, je menej jasné, či hormónová substitučná liečba po menopauze riziko infarktu opäť znižuje.“
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier Media. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.